Nočný chodec

Nočný chodec, sám,túži vyletieť, zas a znova-ku hviezdam.Chytiť ich pevne za ruku,objať ich, aj keď vie,že hviezdy sa nerady túlia,a letieť s nimi,ponad oblaky,ponad lesy a pokojné jazerá,ponad strechy, kde spia pokojne jeho verní,kde spia osamelí ľudia,túži mať výhľad,ako vták, čo poletuje nad zemou,a pritom sa zabávať,zabávať s nočnou oblohou.Hrať sa na naháňačku,kto prvý preskočí polárku,dúfajúc, že to nie je posledná noc,strávená v hviezdnom objatí,a že on sa už sám,v temnosti nikdy nestratí.nočný chodec,túla sa tmou, pod nohy žiaria mu tisícky hviezd,zrazu začína mať pocit,či jeho život,nestáva sa hrou,hrou v ktorej naháňa sa s dúhou,skákaním z mláky na mláku,hrou, kto zvíťazí-či svetlo, alebo tma,slnko alebo mesiac,dážď, alebo ranná rosa,skromnosť nad chamtivosťou,kvapky, skákajúce z jeho nosa...S oblečením, netreba mu pomoci-namiesto neho oblečie sa,do melodie pokojnej tmavomodrej noci.nočný chodec, sám,vraví si denne v duchu- kam to len unikámči pred sebou chcem,nájsť si malú skrýš,či ujsť sám predo mnou,a preniesť sa tam,kde ty sníš,kde snom sa medze nekladú,kde nič nie je nemožné...chce uniknúť,ako myš- ako myš pred nenažraným kocúrom,čo brúsi si na ňu svoje ostré pazúre.Zameniť slnko za nerozhodný mesiac,oblaky za milion hviezd,túlať sa a vediac,že nič sa nezmení,pokým on to nebude chcieť,pokým bude, nad nočným chodcom,nad naším verným priateľom i tulákom,spln i nov bdieť.