Mám na neho veľmi pekné spomienky. V mladosti bol vojakom, a preto sa často sťahoval z miesta na miesto. Nakoniec zakotvil aj so svojou manželkou (mojou babkou) v Bratislave. Mali 3 deti, jedno z nich je dnes mojím otcom :-) . Najviac času sme- ja a brat- s ním a babkou trávili cez letné prázdniny. Keďže sme bývali v tom istom meste, nebol to problém. Ráno vždy doniesol domov čerstvé chrumkavé rožky. Potom sme s ním vždy niekam išli- na preliezky, do pieskoviska, na prechádzku. Dedko Šimi patril medzi dedkov- výmyselníkov. Vždy, keď zacítil, že niekde môže urobiť vietor, bol hneď tam. Často sme s ním hrávali karty, pokiaľ babka varila obed. Bol v tom profík, dokázal vám presne povedať, aké karty máte na ruke. Hrávali sme s ním sedmu, faraona, mariáša, „hajzel“. Bývali v paneláku. Susedia vedľa nich boli veľmi zvedaví- aspoň dedkovi sa zdalo, že ich zvedavosť už prekračuje hranice, pokiaľ je to ochotný znášať. Poznáte tie balkóny v panelákoch- nalepené vedľa seba. Ich suseda vždy nakúkala do toho nášho. Tak sa raz dedko zaťal, doniesol netuším odkiaľ niekoľko drevených dosiek a pribil ich o stenu, takže vďaka nim oddelil úplne priestor medzi nimi a susedom. Pochádzal z veľa detí, ale veľmi sa so svojimi súrodencami nestretával. Asi až teraz, tam hore, sa všetci konečne stretli . Myslím, že svojich vnukov a vnučky zbožňoval. Vo výchove vlastných troch detí bol tvrdý, možno o to viac bol k nám pozornejší, milší.....ľudskejší, veľakrát nás pohladkal po líci, čo asi žiaľ predtým nebolo jeho deťom dopriate. Nechal nás vystrájať. Myslím, že aj preto, že on sám bol takej huncútskej povahy, takže v podstate mu spôsobovalo radosť, keď sme niečo vyparatili, aj keď to nie vždy dal najavo. Ja som mu od malička sľubovala, že keď raz podrastiem, uštrikujem mu vlastnoručne ponožky. Žiaľ, nikdy som tento svoj sľub nesplnila. Dedko, ak ma čítaš- mojím jediným ospravedlnením hádam je, že ani teraz by som to dodržať nevedela. Štrikovanie nikdy nebolo mojou silnou stránkou, je to na mňa priveľká piplačka. Za to som ti ale nakreslila veľa obrázkov... Možno neboli ako od Picassa, ale boli kreslené s láskou len pre teba... Babka si s dedkom užila veľa zábavy. Raz v byte maľoval smradľavým lakom nejaké stoličky, druhý krát chcel v obývačke píliť dosky. Na čom sme sa najviac pobavili, bolo, keď sa babka raz vrátila domov a chcela začať variť, zistila, že jej chýbajú 2 trysky na sporáku. Dedko jej na to povedal, že ich dal/predal kamarátovi, pretože ona aj tak predsa varila len na dvoch varičoch, načo sú jej štyri?... Na brúsenie nožíkov bol takisto špecialista, zbrúsil ich tak, že človek už nemal pomaly čím rezať. Keď sa doma nudil, zobral do rúk bratov prak a strieľal len tak z balkónu- po čom, resp. po kom, nechcite radšej vedieť.Skončilo to tak, že babka vzala nožnice a gumu na praku rozstrihla. Raz sme boli u nich na návšteve, sedíme si tak v obývačke, a zrazu zbadáme cez okno nejaké lano. Dedko nelenil, vyskočil okamžite z kresla a zamieril smerom k balkónu. S vystrašeným pohľadom sme sa pozerali, čo ide robiť. Vyšiel na balkón, chytil lano, ktoré viselo zvislo dole, a potiahol za neho. Zrazu sme počuli nejaký hlas. A zistili sme, že na tom lane bol pripevnený maliar, ktorý opravoval omietku. Ešteže sme nepočuli presne jeho slová, určite by veľa z nich muselo byť vyhviezdičkovaných. Rozprával nám rôzne príhody, ako napríklad že raz zbadal na zemi hada, tak si ho obtočil okolo ruky, a začal ho opekať nad ohňom. Neviem ako môj brat, ale ja som mu tieto historky v tých časoch zhltla aj s navijákom. Mal množstvo známych, ešte viac pochybných kamarátov....a teraz je to určite viac ako 5 rokov, čo nie je medzi nami. Je tam hore, hrá karty s ostatnými kamarátmi, s ostatnými členmi našej rodiny. Ak ma čítaš- tento článok venujem len tebe... aspoň niečo, keď tie ponožky som nebola schopná uštrikovať, tvoja Katka :-)
