V izbe vedľa neho spí ich 20mesačný synček. Ešte netuší, že odteraz sa bude musieť deliť o všetky hračky s novým najmenším členom rodiny, že o pár rokov sa budú spolu šantiť po rozpálenej letnej Petržalke, že spolu pôjdu do letného táboru menom Tralaland, že odteraz má spojenca proti rodičom, partnera na potápanie sa v mori, že sa budú smiať na rovnakých veciach, bude mať komu robiť nálety na nový „Barbie dom“ (áno, ten, ktorý som si tak velkolepo zariadila, v ktorom som každým deň robila poriadok, ...a potom prišli vojačikovia a všetko mi zničili...). Nevedel, že sa spolu budú guľovať, hrať sa na Winettoua (ja) a Old Shatterhanda (on)... Netušil, že práve on-ako starší brat- bude musieť vyšlapávať prvý cestičky u rodičov, aby mohol byť s kamarátmi dlhšie vonku, aby si mohol zafarbiť vlasy na čierno.....a potom príde jeho mladší súrodenec a zberie jeho úrodu. Že na svete bude niekto, kto ho má rád, aj keď sa spolu bijávali kvôli blbostiam, ako-kto bude pozerať telku-, že si bude musieť vypočuť vety ako- „Jakub, prečo tej Katke robíš zle?!? Si starší, mal by si mať viac rozumu ako ona..“... nemohol vedieť, že odteraz sú spolu navždy prepojení, aj keby nechceli. Rástli bok po boku, chodili do jednej škôlky, neskôr do jednej školy, nakoniec na rovnaké gymnázium, aj keď nie v rovnakom ročníku. Vždy, keď sa objavili prvé snežienky, išli s mamou a tatom do petržalského lesíka. O takomto čase tam bola typická vôňa divokého cesnaku...a vôňa snežienok. Chodievali spolu na bicykloch von, on bol ako chlapec vždy rýchlejší, odvážnejší, ona šla radšej trochu pomalšie, zo začiatku neisto, no postupom času istotu nabrala. Pozerávali spolu rozprávky, keď rodičia neboli doma, robili si svoju obľúbenú kombináciu- granko so šľahačkou. Mali spoločnú izbu, aj poschodovú posteľ- ona spávala hore, on dolu. Aj keď boli súrodencami, navonok sa na seba vôbec nepodobali, aj povahy mali na prvý pohľad odlišné. Keď sa spolu pobili a musel oco zakročiť, dostali na zadok obaja- spravodlivo. Obom z nich sa v hlave vírili myšlienky, že dostal neprávom, že veď provokoval/a ten druhý/á. Spolu sa bláznili v bazéne, podkopávali si nohy, aby sa ten druhý poriadne napil chlórovanej vody, zbierali na dne mora mušle, naháňali medúzy. Neskôr, keď sa s rodičmi presťahovali do rodinného domu, ich izby už neboli spoločné, každý mal tú svoju. Obaja sa tešili, že konečne bude každý vo vlastnom. No ona mala aj strach, či práve viac priestoru ich nerozdelí....strach bol zbytočný. Ona sa dostala na vytúžené gymnázium, kde spolu ale dlho neboli- len rok, potom on odišiel už na vysokú školu. ......... Rok 2006, januárové popoludnie, štvrtok 26.On má 19, ona má 17 rokov. Ale nie nadlho- o 20:00 sa to zmení, stane sa oficiálne dospelou. Aj keď sa jej zdá zvláštne, že ju všetci vítajú vo svete dospelých, no ona sa tou dospelou stále necíti. Stále sa chce túliť k maminým nohám, keď je jej ťažko, jaší sa tak ako aj predtým, občas sa nevie zmestiť do kože, oči jej zasvietia, keď vidí veľkého plyšového maca, nie vždy si je sebou istá, keď sa ocitne medzi hŕbou dospelých. Nič sa pre ňu nemení, a predsa. Odteraz môže podpisovať zmluvy a nepotrebuje zákonného zástupcu, môže si sama písať ospravedlnenky do školy... A ak niečo urobí, za svoje hlúposti si nesie vinu len a len sama. Tešiť sa, že o pár hodín bude dospelou, alebo smútiť, že už nikdy nebude dieťaťom?No pozrie sa von oknom- slnko na ňu svieti svojími jemnými zimnými lúčmi... A ona sa nakoniec rozhodne,... že sa poddá radosti z tohto dňa. :-)PS a článkom ďakuje mame a tatovi, že ho mohla dnes s radosťou napísať....a Kubkovi :-)
