A tam sa to všetko začalo, začalo mi byť zrazu horúco (nielen kvôli tomu, že vonku bolo okolo 30 stupňov), volant som sa snažila mať pevne pod kontrolou. („Prečo ten volant škrtíte, urobil vám niečo?“) Po asi 20 minútach mi napadlo, že auto zahŕňa aj 3 krásne zrkadlá. Pozrela som do nich- smiech ma prešiel. Okolo mňa bolo množstvo áut, nejaký cyklista, autobus...Opäť som trochu priškrtila volant („Viete...pre istotu..“)Tu sme sa zrazu ocitli pri prvej mojej križovatke. („Stlačte spojku a postupne si pribrzdite..“)Spojku som stlačila, aj brzdu, ale o slovku „postupne“ ani chýru-ani slychu. Len som zbadala, ako môj inštruktor nadskočil smerom k čelnému sklu. („To „postupne“ sme nepočuli?“„No....počuli...ale...zabudli. Ja na vašom mieste, radšej sa pri mne pripútam...“)A tak sa milý pán inštruktor s úsmevom pripútal.Zrazu len počujem:„Vidíte tam napravo tú prostitútku?“„No jasne, vidím...“„Tak ju prosím vás nezrazte, nevyplatí sa vám to...“Ani neviem ako, ocitli sme sa už opäť, presne po hodine, pri mojej autoškole („Na to, že to je vaša prvá jazda, slušné....“)Včera som mala jazdu tiež. Namierené sme to mali od našej autoškoly, cez Kramáre, Vajnory, Petržalku, Ružinov, centrum. (poradie možno iné, ktohovie...)Idem si po Bratislave, volant držím zľahka, aj preraďovanie mi ide, aj rozbeh na križovatke. No teším sa.V tom počuť hlas:„Čo mi to robíte???“ a popritom vidím aj, ako môj inštruktor zas nadskočil a smial sa.„Ja? Ja nič... „„Vy ste si ho nevšimli?“„Koho? Myslíte tie výmoly? Nuž, to ja len, aby ste si všimli, že idete so začiatočníkom a nič nie je také ružové.“„Ale to nebol výmol, viete? To bol kanál.“„Tak mi prepáčte, no... ja sa snažím, ale za všetky kanále neručím.“„Vy máte šťastie. Viete v čom? Že vždy máte na všetko prichystanú odpoveď....Určite aj doma musíte mať posledné slovo, že?“„Mmmmh...máte pravdu.. Tú túžbu mám vždy... „Viete, čo nemám rada?Keď sa nejaká veľká dodávka tlačí predo mňa! :-)Inštruktor mi niečo v tej chvíli vravel, ale ja som mala pred sebou len tú obrovitánsku dodávku (z miesta spolujazdca sa až tak veľká vždy nejavila :) ) a v hlave, nech rýchlo sa dodávka dostane predo mňa a ja budem mať pokoj.„Prečo ste pribrzdili? Veď som vravel niečo iné...“„Ehm...huh...ja...nechcela som, aby sme ju z pravej strany lízli, viete?“„Lízli??“ (obrovský smiech...) „Ako to myslíte?“„No viete...aby som pravú stranu auta neoškrela o tú dodávku, predsa len, je to na vašej strane...ako by som odšoférovala cestu späť, ak by sa vám niečo stalo?“„Aha, tak to potom som ticho. Našli ste si dobrú vyhovorku, beriem!“Keď som sa včera vracala k nášmu „stanovisku“, čakala ma jedna pre mňa nepríjemná zákruta. Nepodarilo sa mi ju celkom hladko prejsť...Či lepšie povedané, zľahka sme skončili v obrubníku, a následne mi aj skapal motor. Proste keď sa darí, tak sa darí dokonale :-))))) !„Na čo ste mysleli? Zabudli ste točiť volantom?“„No, viete...to nebolo naschváááááál. Nejako som to nezvládla.“„No to som rád že ste ma naschvál nechceli prizabiť. Už som vás chcel pochváliť, že dnešná jazda bola super, ale pri tom obrubníku som na to akosi zase zabudol.“Nevadí, zajtra mám jazdu zas. Určite to bude lepšie ako včera, ako predvčerom. Musí, lebo chceeeeem a dokážem to! :) P.S: Vďaka Bohu za môjho pohodového vtipného inštruktora!
Vrrrrm vrrrm, alebo- moje poprvé s volantom v náručí
Cestou necestou, polem nepolem, jedu za tebou, letem kabrioletem....malotraktoreeem! Vrn vrn, drndrn drn drn drn..... A mám za sebou moju prvú jazdu! Ak by som chcela byť presná, mám za sebou "už" svoju tretiu jazdu v autoškole. Začalo to všetko pod Prístavným mostom, kde začínajú písať svoju vodičskú históriu mnohí bratislavskí začiatočníci. Rozkaz znel jasne :,,Stlačte spojku, naštartuje motor, zaraďte si jednotku....“ A tak sme si dali prvé kolečko okolo malinkého parkoviska (či skôr cvičiska?) pod Prístavným mostom. Po tomto kolečku môj spolujazdec (alebo v tej chvíli som skôr bola ešte stále spolujazdcom ja?!?) mi zahlásil, že to so mnou nevyzerá až tak zle a že najzákladnejšie základy zvládam. „Tak teda, choďte dopredu....“ „Kam- dopredu?“ „No predsa na cestu...“
