KOMENTÁR
Čas čítania textu: 3 minúty
Pavol Ďruka absolvoval policajnú akadémiu a rovno nastúpil na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA). Veď sa naučí, vraveli vtedy nadriadení, medzi nimi aj bývalý riaditeľ protizločineckej jednotky Martin Smiško, ktorý ako chameleón prežil bez ujmy za každého vedenia polície a za každej vlády.
Pavla Ďurku učil Ján Čurilla, ktorý bol úspešný pri kauze piťovci. Nikdy by však neobjasnil vraždy, ktoré má svedomí Juraj Ondrejčák alias Piťo (aj keď mohol tušiť, že ich spáchal), ak by mu sám z výkonu trestu nenapísal, že chce spolupracovať a prizná sa iba jemu a nikomu inému.
Pavol Ďurka sa preslávil cez kauzu takáčovcov, pri vyšetrovaní sa dokonca neváhal vyhrážať advokátom. A keď sa ich potreboval zbaviť, aby nehájili práva obvinených, jednoducho z nich urobil svedkov. Vybavené.
Úspechy Pavla Ďurku pri vyšetrovaní takáčovcov sú však veľmi sporné. Doposiaľ nebol nikto právoplatne odsúdený za členstvo v zločineckej skupine, na jednej ruke narátame kajúcnikov, ktorí sa priznali (aj k tomu, čo neurobili) a súdy im schválili dohody o vine a treste, ktoré uzavreli s prokurátorom. Nevykonávalo sa žiadne dokazovanie pred súdom.
Pavol Ďurka, najmä však jeho operatívci doslova vyrábali kajúcnikov ako na bežiacom páse. Jedným z nich bol istý Jozef Walzer s prezývkou Tatranka. Písala som o ňom viackrát na web Aktuálne.sk či neskôr na tu blog. Tatranka sa dokonca dostal aj do programu na ochranu svedkov. Narozprával naozaj kadečo, na kadekoho. Na policajtov, prokurátor, sudcov či ministrov. Doposiaľ však nikoho z nich neobvinili a jeho výpovede nikto iný a nič iné neverifikovalo.
Pavol Ďruka si obrublé spôsoby vyšetrovania osvojil ihneď na začiatku svojej policajnej kariéry. Nič iné nepozná. Nikdy inak nepracoval. Nevie inak pracovať. Všetko sa naučil od Jána Čurillu, ktorému to prechádzalo celé roky a po kauze piťovci mu sláva stúpla do hlavy.
Pavol Ďurka pracoval najmä s operatívcami, ktorých je na prvý pohľad ťažké rozoznať od zločincov.
Hovorí o tom sám Ján Čurilla. Po výpovedi na pojednávaní s obžalovaným Jánom Káľavským, novinárom povedal, že od nadriadených mal vždy podporu pri vyšetrovaní hrubokrkých zločineckých skupín a nikto im nerobil žiadne prekážky. Zlom vraj nastal, až keď išli po vysokopostavených ľuďoch.
Aj keď niektorí sudcovi, viacerí advokáti a niekoľkí novinári upozorňovali na čudesné praktiky našich chlapcov so správnym morálnym kompasom bojujúcich s temnými silami, nič sa nedialo. Nepomohli ani trestné oznámenia za postupy operatívcov Pavla Ďurku. Napríklad, keď na čerpacej stanici dali čítať výpoveď jedného svedka, druhému, aby sa pripravil na výsluch.
Aj keď doposiaľ neboli informácie od Tatranku verifikované a nikto nebol na základe jeho výpovedí právoplatne odsúdený, prokurátor Peter Kysel mu odpustil 18 skutkov, ktoré spáchal v období rokov 2004 až 2014, so škodou viac ako 750 – tisíc eur a stíhanie podmienečne zastavil. A určil mu skúšobnú dobu 10 rokov, počas, ktorej musí vypovedať, to čo OČTK potrebujú.
Ak by to bolo to, čo vraví kriminálnik Tatranka pravda svätá, osoby, ktoré spomína vo výpovediach, by sedeli vo výkone trestu, tak ako sýkorovci či piťovci a nemali by odročené pojednávania. Problém je totiž preukázať zločineckú skupinu.
Po smrti Jána Takáča si každý robil sám za seba. Išlo prevažne ekonomickú trestnú činnosť. V nákupnom centre na Zlatých pieskoch či v hoteli v Ružinove sa síce stretávali, no po kávičke si každý išiel po svojom. Ľubomír Kudlička, ktorý mal podľa obžaloby skupinu riadiť 16 rokov až do svojho zadržania 2. novembra 2019, jej existenciu popiera. Podľa neho si nemožno zamieňať pojmy súkromná bezpečnostná služba a zločinecká skupina. Niektorých spoluobvinených označil za kamarátov, iných ani nepozná.
Matej Zeman alias Zemák robil optimalizácie (na spoluprácu s OČTK ho zabezpečil Peter Košč alias pán X, Boris Kaiser alias Indián sa venoval medzištátnym DPH-áčkam, František Böhm kšeftoval s pohonnými hmotami. Pomáhal im (niektorým) aj vtedajší šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, paradoxne dnes známy kajúcnik. Keď zarobili peniaze, každý sa venoval vlastnému biznisu. Na násilnú trestnú činnosť nemali dôvod páchať.
Aj Tatranka páchal trestnú činnosť najmä cez spoločnosťou, ktorá sa zaoberala predajom automobilov, na vlastnú päsť. Organizoval aj lízingové podvody, keď sa to prevalilo jedna z pracovníčok lízingovky to psychicky nezvládla a dobrovoľne ukončila svoj život. On bol ten dirigent, koordinátor svojej partičky, ktorý chodil s dvomi ochrankármi a za sprevádzanie im platil. A keď už niečo hrozilo, oháňal sa partiou.
V prípade piťovcov aj sýkrovcov bola situácia úplne iná. Istý Juraj Billik alias Čapatý, výrazne pomohol usvedčiť bossa sýkorovcov Róberta Lališa alias Kýbla. Aj keď ani on nie je svätý, ani žiaden bezúhonný pánko, na rozdiel od Tatranku však dal OČTK viac, ako získal. Podobne to bolo aj s Piťom a jeho družinou.
Aj Daniel Lipšic si už ako minister vnútra a neskôr ako špeciálny prokurátor potrpel najmä na prvotnú medializáciu, čo bolo potom, už nebolo podstatné.
Kajúcnik Tatranka vyhral nad štátom, výhodnejšie je to pre neho. Aj z toho dôvodu bola potrebná novela Trestného poriadku, po novom už takéto zastavenie trestného stíhania musí posúdiť na návrh prokurátora súd.
A ak by teraz inšpekcia začala preverovať kauzy Tatranku, prišla by na koreň celej veci. Práve spolupráca s týmto kajúcnikom je totiž zárodkom celej vojny v bezpečnostných zložkách.
