Väčšinu svojho života trávim v Bratislave. Občas v rámci dovolenky vyrazíme s manželkou niekde k moru. Bolo obdobie, keď som za desať rokov nezašiel ani do Trnavy a za ten čas som bol tri razy v Lisabone (Včera tam s priateľom odletela moja najmladšia dcéra). Pred pár dňami som sa rozhodol, že zájdem na Gemer do oblasti odkiaľ pochádza rodina mojej manželky. Bol som zvedavý, či sa aj tam tak divoko menia obce, ako Bratislava.
Zo soboty na nedeľu sme s manželkou prespali v jednom penzióne v Banskej Štiavnici. Pán prevádzkar nám zdôraznil, že v apartmáne, kde sme sa zložili, noc predtým prespala Zdenka Predná.
Po maturite som chcel skúsiť niečo nové, tak som sa zamestnal ako fotograf v Oravskej galérii. Dosť skoro som však vytriezvel zo svojich predstáv. Moji rovestníci vysedávali v krčmách a mňa, ktorý sa chcel podobať na toho basistu z Beatles dokonca prepadli železničiari na stanici v Podzámku a chceli ma ostrihať.
Tieto moje zábery tiež súvisia s dnešným výročím, aj keď som ich nasnímal o niekoľko mesiacov neskoršie. Jan Palach bol študent filozofie na v Prahe, ktorý na protest proti okupácii Československa spáchal 16. januára 1969 samovraždu upálením na hornom konci Václavského námestia. Začiatkom roku 1969 došlo potom k vlne sebevražedných pokusov mladých ľudí, ktorí nasledovali Jana Palacha. Po Palachovi sa pokusilo o samovraždu 26 ľudí, z toho siedmi zomreli. O ich činoch sa verejnosť väčšinou nedozvedela. Jan Palach si neprial ďalších mŕtvych ako dokazuje výpoveď jeho spolužiaka Luboša Holečka o rozhovore s Palachom pred smrťou v nemocnici.
Pred štyrmi mesiacmi som tu zavesil fotografie z New Yorku a keďže som napisal a vysvetlil, ako sa mi, ešte za totality podarilo dostať do Ameriky, budem dnes stručnejší.
Včerajšie reakcie na môj článok o móde sedemdesiatych rokov mi pripomenuli moju najobľúbenejšiu modelku z časopisu DIEVČA.
V reakciách na jeden z mojich článkov som našiel takýto odkaz : Juraj ešte hľadaj, tie zábery sú fakt unikátne a aj modelov a modelky by určite potešili Reagovať | Adriana Markovičová
Keď sa pripravovala do tlače kniha SLOVENSKÝ BIGBÍT, tak si Dodo Šuhajda dohovoril so mnou schôdzku, aby som idetifikoval moje zábery, ktoré do knihy vybral. Bolo to v čase, keď som už nemohol pridať niečo z mojho archívu. Dodo mal k dispozícii fotografie, ktoré mu poskytli hudobníci. Tie moje boli tiež tie, ktoré som kedysi rozdal. Už niekoľko týždňov sa snažím urobiť poriadok vo svojom archíve. Prehrabávam sa v tisícoch negatívov a zisťujem, že mám v tom velký neporiadok. Negatívy mám postrihané po šiestich záberoch a potom dva-tri filmy zabalené do papiera na ktorom je niekedy napísaný dátum a niekedy nie. Potom niekoľko takých balíčkov mám v obálke, na ktorej je napísaná téma. Napríklad HUDBA 2. Dnes mi poslali zo SME náhľad grafickej úpravy dvojstrany z TV OKO s mojimi fotografiami Ivy Bittovej, ktoré by chceli publikovať k jej narodeninám. Chcú, aby som určil v akom čase a v akej situácii som ju fotografoval, ale ja si nespomínam.
Po pár dňoch som zase načrel do krabíc z negatívmi. Vytiahol som obálku na ktorej bolo napísané HUDBA 4. Boli v nej negatívy spred vyše dvadsiatich rokov. Z drvivej väčšíny z nich som nikdy doteraz nevidel pozitívny obraz. Zapol som skener a zopár som ich naskenoval.
Už niekoľko mesiacov sa prehrabávam v archíve a snažím sa v ňom urobiť poriadok. Nachádzam negatívy na ktoré som už dávno zabudol. So zvedavosťou som pred pár dňami rozbalil obálku na ktorej bolo napísané SPIŠ 1985.
Po dlhšom čase som sa rozhodol, že tu znovu zavesím pár fotografií. Mám rozpracovaných niekoľko tém a dnes to budú fotografie z mojich začiatkov. Prvé negatívy sa mi nezachovali. Mal som asi desať rokov, keď som na prázdnínách v Dmažliciach u starých rodičov obdivoval každý deň vo výklade Drogérie fotoaparát ALTIX. Po neúnavnom otravovaní starého otca som sa stal jeho majiteľom. Pri objektíve bola malá páčka, ktorá sa dal presunúť buď na čislo 8, alebo na 11. Nastavil som ju na osmičku odkrokoval som osem krokov, ukázal som na mesto, kam sa mala postaviť moja sestra a urobil som prvý záber vo svojom živote. Nevedel som vtedy, že to číslo znamená hodnotu clony.
Začrel som do archívu a rohodol som sa dnes zavesiť na blog skeny diapozitívov z mojich začiatkov. To, že som opustil tieto témy je príklad pre tých, ktorí si ešte neuvedomili, že cennejšie sú fotografie, ktoré poskytnú informácie o kultúre našej doby pre tých, čo prídu po nás.
Neviem či sa mi ešte niekedy podarí stráviť v Portugalsku dlhší čas. Bol som tam viackrát, ale väčšinou pracovne. Pri jednej návšteve Trnavy, keď som tam zavítal po dhšom čase, som si uvedomil, že od jej poslednej návštevy som bol tri razy v Lisabone. Fotografoval som hotely a pláže na južnom pobreží Portugalska a len krátka exkurzia do vnútrozemia ma presvedčila, že by stálo za to túlať sa tam dlhšie.
Dnes som znovu načkrel do archívu. Otvoril som zložku s názvom 1.máj. Mám tam stovky záberov. Niektoré som vystavoval v Slovenskej národnej galérii na výstave STRATENÝ ČAS? . Rovnaký názov má aj moj blog z piateho apríla, takže toto je vlastne jeho pokračovanie.
Toto je viacmenej pokračovanie mojho predošlého článku portrétov z Obchodnej ulice. Niekedy stlačím spúšť fotoaparáru v krátkej dobe niekoľkokrát za sebou. Vzniknú tak obrazové série.
Nedávno som sa vo vlaku zoznámil so sympatickou mladou ženou, ktorá denne dochádza za prácou z Bratislavy do Viedne. Smiala sa nad tým, že býva v hlavnom meste jednej krajiny a pracuje v hlavnom meste druhej. Onedlho som dostal od nej mail v ktorom okrem iného píše : Pozerala som sa na Vas blog - je nabyty perfektnymi fotografiami. Samozrejme, ze najviac sa mi pacili tvare ludi a pozy ludi. Uz sa tesim, ked bude viac casu, ze si ich lepsie poobzeram. Portréty z Obchodnej ulice sa páčia podľa reakcií viacerým, tak dnes pridám zopár.
V Miláne. K tomuto článku ma vyprovokoval(a) gordias reakciou na moj predošlý článok o Taliansku a možno poteším aj toho ktorý napísal pod menom goldseagull v reakci na moj článor zo štvrtého mája . . . nádherné nohy Sivlie, končiace v sýtej červení šiat. . . .
Mám toho z Talianska dosť. Väčšinou vo forme diapozitívov a negatívov. Len malú časť archívu som kedysi naskenoval. Potešili ma takéto priaznivé ohlasy na moje predošlé Taliansko. . . . Môžete pokračovať vyberením ďalších fotiek z archívu, budem čakať a tešiť sa . . . Tak dnes ešte niečo pridám. Bude to bez koncepcie. To čo mi náhodou príde pod ruku.
