O zavislostiach viem vsetko a stale dost malo. Presla som si nimi, rovnako ako zivotom so zavislym. Cesta von je to najtazsie na svete... Zevraj mam 4 diagnozy. Vsetky smrtelne. No bojujem, denne, niekedy mam pocit ze ked som sa potacala opita, bolo mi lepsie. Lebo triezvy zivot, navyse bez tabletiek je pre zavisleho tazky. Je vela veci o ktore som prisla a ktore nemozem. Ale je tiez vela veci, ktore navratom k triezvemu zivotu ziskavam. Minimalne dostojnost... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Neviem ci si niekedy odpustim to vsetko, co som vykonala, a o kolko rokov zivota som pripravila mojich bliznich... Ale... Da sa vycitat si chorobu, za ktoru asi z velkej casti nemozem a ktora zo mna robi protivnu sebestrednu depresivnu kreaturu?
Dlhsiu chvilu som nepisala. Sama neviem preco... Mozno som chcela, aby sa vsetko uz skoncilo a, samozrejme, happy endom. Lenze zivot nie je rozpravka a realita nas vie niekedy pekne hodit spat na rit...
Byt na psychiatrii koli Vasmu byvalemu a stretnut tam jeho dvojnika, to je maso. Ved som sa snazila cele tyzdne nanho zabudnut a presvedcit samu seba, ze zivot sa rozchodom s nim nekonci a je blbost koli tomu spachat harakiri.
Poviem Vam, asi vo mne nikdy, ani ked som bola zdrava, nic nevzbudzovalo vacsiu hrozu, ako Psychiatricka nemocnica Philippa Pinela v Pezinku.
Ja a Lukas. Nikto okrem nas neexistoval. Prvy rok. Zili sme sami sebou, prekonali sme vsetky problemy so smiechom, dokazali sme sa hodiny rozpravat, milovat... Tymito riadkami mu chcem zazelat vsetko naj ak si to niekedy precita
Filip. Filip bol jednym z mne blizkych osob na lieceni. Nehovoril takmer nic, a ked hovoril, pouzival rozvite, nic nevypovedajuce vety, ktorych obsahu nik nerozumel a preto sme postupne nadobudli dojem, ze zrejme bude filozof, ktory nam predostiera velmi hlboke myslienky.
Kazdy alkoholik so sebou taha nejaky pribeh. Nepoznam jedneho, ktory by zil v laskyplnej a zabezpecenej rodine. Vzdy nieco chyba... Jednemu otec, druhemu city a emocie v rodine, dalsiemu pozornost rodicov...
V Zaluzi som prve dva tyzdne nespala skoro vobec. Skusali na mne nizsie davky, vyssie davky liekov na spanie, rozne druhy, rozne kvanta... A ja nic...
Bolo chladne uprsane rano, myslim, ze niekedy v juni, ale kludne to mohol byt aj oktober, lebo Anglicko...
Tymito riadkami sa na chvilu odmlcim. Idem sa opat trochu posilnit vo svojej abstinencii a vo viere, ze s triezvou hlavou vsetko ide a kazdy problem je riesitelny. Stale totiz musim denne hladat dovody, preco nie a sposoby, ako sa tesit zo zivota.
Priznam sa, par dni pred nastupom na protialkoholicke liecenie, mi nebolo vsetko jedno. Na jednej strane som sa tesila, ze na cas odidem z napateho prostredia doma, na strane druhej slovo psychiatria vo mne vzbudzovalo obavy a predstavy z filmov. Ved to poznate, vsetci blazni v jednej miestnosti sa bud kolisu na stolickach, pripadne nepritomne s prazdnym pohladom cumia z okna, alebo si cosi nezrozumitelne blabocu...
Nikdy som nezazila vacsiu fyzicku bolest, ako tu pri akutnej pankreatitide. Po dvoch dnoch infuzii, vysetreni lekarmi a psychiatrami, som podpisala negativny reverz a opustila Ruzinovsku nemocnicu. Nemala som zdravotne poistenie, kedze som bola na Slovensku len niekolko dni a cele som ich prechlastala.
Mala som 21. Nikdy som s nikym poriadne nechodila. Nikdy ma nikto natolko nezaujal a nevzbudil vo mne dostatocne silne city na to, aby som s nim chcela byt osamote, v jednej izbe, naha... Nestretla som nikoho, komu by som dostatocne doverovala na to, aby som s nim zdielala akekolvek intimnosti.
Abstinencia musi stat na pevnych zakladoch - na vlastnom rozhodnuti, ze chlast uz vo svojom zivote nechcem a ze to robim pre seba. Snaha zapacit sa partnerovi, ktory v tom istom case chrape s inou, navyse vas davno nemiluje, je velmi zly zaklad...
Snivala sa mi taka somarina... Vlastne ani neviem ci je to az taka blbost. Bola som na svadbe, nevestu som nepoznala, zenich chybal. Pretoze ani nijaky neexistoval. Nevesta sa vydavala sama za seba ale tak akosi. Jednoducho ju uz nebavil zivot slecny, a rozhodla sa byt pani.
