Katarína Révayová
Radošinci to majú radi. To slovenské.
že či sme my Slováci na niečo hrdí...? sa občas takú blbosť opýtajú tí zahraniční. kto by to bol kedy povedal, že po odpoveď si zájdeme do divadla..... [...slovom a obrazom...]
Zoznam autorových rubrík: na fotkách, na divadle, na horách, na cestách, na spoločnosti, na knihách, na prácach, na súkromí
že či sme my Slováci na niečo hrdí...? sa občas takú blbosť opýtajú tí zahraniční. kto by to bol kedy povedal, že po odpoveď si zájdeme do divadla..... [...slovom a obrazom...]
Áaaale, čože by som neukázala... bolia ma nohy z toho lietania. ale zato srandy kopec. ...pre istotu aj s komentárom
Po dlhom čase opäť v Tatrách. No a čo, že nebolo slnko. No a čo, že pršalo. No a čo, že snežilo. Pekne bolo. Tak pozrite...
Výlet do Fiľakova a na Šomošku, keď bolo počasie ešte letné a mne netieklo z nosa :) a iné.
fotografie z krstu prvého románu z pera Pavla Rankova.
Obrázky z Thassosu. Z dovolenky, ktorú označujem ako skutočnú. Z dôvodu maximálneho ničnerobenia, oddávania sa vode, slnku, myšlienkam.
ako sa dá fabulovať príroda takmer vlastnými pocitmi. :) Fotografie
Neskutočné, aké veľavravné sú pohľady tých, čo nemôžu nič povedať. Pohľady veselé, smutné, hladné aj znudené. Predovšetkým ale verné.
nuž áno. vyhla som sa oblievačkám, kúpačkám a šibačkám. namiesto toho som sa so zatajeným dychom prizerala krásam prírody. sledovala rýchle zmeny, ktoré zaiste majú nejaký zmysel. počúvala slovám vetra a čítala z tieňov. vločkám vystavovala tvár a cítila ich chlad. Snáď sa mi podarilo zachytiť aspoň čiastočne to, čo som mala česť zažiť a vidieť počas uplynulých dní.
dá sa to povedať jednou vetou, dokonca jedným slovom. skúsim to povedať jednou fotkou.
Najnovšie predstavenie Radošinskeho naivného divadla sa nesie v znamení spomienok, tichého, ale aj hlasného odporu, citlivosti a efektných scénických prvkov. Slovom aj obrazom.
Himaláje. Nielen mnou obdivované hory. Miesto, kde vietor pofukuje nežnú melódiu a slnečné lúče hrajú nekonečné divadlo. Miesto, kde rozpráva ticho a učí rozumieť ostatným a aj sebe. Hory majú v sebe čaro, ktoré odkrýva podstatu ľudského aj neľudského bytia. Odmaskujú aj tú najnenápadnejšiu masku a ukážu ľudí v plnej kráse, aj v plnej škaredosti. Poďte so mnou nakuknúť do ticha, ktoré rozpráva samé...
Zhruba pred rokom som mala sen... taký aký mávajú turisti, horolezci, cestovatelia. Ako jeseň svoj čas vymeriavala padajúcim lístím, tak aj môj sen začínal naberať na reálnych kontúrach. Najmä vďaka jednej pani doktorke som samu seba presvedčila, že všetko sa dá. A prečo aj nie. A tak som sa dostala do Nepálu... Ukázať vám chcem najprv Kathmandu, hlavné mesto Nepálu.
Výhľady na ceste z Pezinskej Baby na Kamzík mi spôsobili bolesť v krku, ako som sa otáčala.