Hľadám a objavujem svoje podoby. Najviac v divadle, lebo tam to ide tak najľahšie a to som študovala. Rada sa prekvapujem, rozprávam s herečkami, počúvam operu a mám psa, ktorý vlastne nie je môj. A vždy mi hovorili, že "dzecko, ti maš vecej ščesca jak rozumu!" Zoznam autorových rubrík: prúd vedomia
Dnes som si tak predstavila, ako by vyzeral môj život, keby som robila iba to, čo sa odo mňa očakáva. V prvom rade by som teraz nesedela s notebookom na zemi na byte v Petržalke, ale niekde na intráku Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, s francúzsko-slovenským výkladovým slovníkom, alebo by som plakala v parížskom metre, že už tretí deň neviem nájsť Sorbonnu (ak by som sa naučila ten výkladový slovník naspamäť).
Upozornenie: Akákoľvek podobnosť so žijúcimi osobami alebo skutočnými udalosťami asi nie je čiste náhodná - bohužiaľ.
„Tak ja vás teraz stočím!“ To som povedala triednej, keď jej polovica našej triedy oznámila, že si berie na posledný júnový týždeň neospravedlnené voľno a mňa poslali s darčekovou taštičkou odvádzať pozornosť. Neviem prečo, lebo mne to skôr vždy išlo opačne. Vytočiť nevytočiteľných. Napríklad najmierumilovnejšieho inštruktora v autoškole, keď som na cvičisku ani po desiatykrát nepochopila, kam a prečo cúvam.
„Na návratoch domov je niečo zvláštne. Vyzerá to tam rovnako, vonia rovnako, zdá sa byť rovnaké... Uvedomíte si, že to, čo sa zmenilo, ste vy.“ (Podivuhodný prípad Benjamina Buttona)
„Už vidno trávu!" povedala Domča, keď sme išli fajčiť cez pauzu na herectve a ja som sa potešila ešte viac, ako keď 83-ka zmizla v hmle a on mi konečne prestal kývať.
