Filip Klička
Ako sa človek stane psíčkarom?
Psíčkarom sa nemožno narodiť. Psíčkarom sa nestanete iba pre to, že ste si kúpili psa, a na to, aby ste sa stali psíčkarom, nestačí ani to, že svojho psa máte radi.
Má 37 rokov, je konateľom spoločnosti Wynergie, s.r.o., zameranej na služby online marketingu. Keď nepíše, venuje sa fotografii a turistike. Zoznam autorových rubrík: Príbehy o nás, Psí hlas do neba nejde, Vážne sa nedá, Foto a video, Telco, Fikcie
Zoznam článkov blogera
Filip Klička
Prešiel som chronosférou
Keď ma rozbolel môj už dosť dlho deravý zub, netušil som, že je to začiatok mojej cesty časom. V detstve som prečítal zopár kníh o tejto problematike, takže sa pokladám za celkom zdatného chrononauta. Pri ceste do iného času nesmiem ovplyvniť žiadnu situáciu, zmeniť dej ani myslenie ľudí, nesmiem si odtiaľ nič zobrať. To všetko by mohlo poškodiť časový sled a zmenil by som svoju prítomnosť, do ktorej sa vraciam. Alebo by som sa už nevrátil nikdy. Zahryzol som s chuťou do pizze a mojou sánkou preletel žeravý klinec, musím k zubárovi!
Filip Klička
Alexine domáce práce
Svojich kolegov v práci, ktorí už majú deti, dráždim pravidelne tvrdením, že výchova ich detí je v podstate zhodná s výchovou môjho psa, takmerčiernej pudlíčky Alex. Jednak ich uráža porovnanie ich voňavých anjelikov s mojim chlpatým smraďochom, aj keď som našiel najmenej dvoch rodičov, čo kúpu svoje deti menej často ako ja naše pudlíča, a naviac bytostne nesúhlasia, že tvor s ešte nevyvinutým chápaním jednoducho potrebuje a uvíta jednoduchý systém príkazov, pochvál a trestov, ktorý mu umožňuje sa rýchlo zorientovať v prostredí a vyhnúť sa nebezpečenstvu.
Filip Klička
Čo ešte chcem?
Dnes večer som sa viezol v aute domov z vernisáže michalovských výtvarníkov a rozmýšľal nad tým, prečo tento týždeň ešte nepribudol článok do môjho blogu. Obvykle mám na výber aj tri témy, dám preč nemastnú-neslanú a medzi dvoma sa rozhodnem pre tú, ktorá viac chytá za srdce alebo aspoň za myseľ. A od pondelka do dnes nič. To som nestretol nikoho zaujímavého? - pýtal som sa sám seba. Nič ma nešokovalo, neohúrilo, neprekvapilo alebo aspoň nezabolelo?
Filip Klička
Dva vodziky, jeden kišľik (fikcia)
Internet je strašne lacný a jeho penetrácia v našej spoločnosti dosahuje 99%. Slovensko včera prijali do internetovej únie, pretože splnilo posledný paragraf dodatku k charte informačných technológii. Internet má dnes už naozaj každý. Aj Jožo, Ďuro a Pišta.
Filip Klička
Charita v trojobale
Pokladám sa za človeka s charitatívnym cítením, nech tá definícia znamená čokoľvek. Zamýšľam sa nad potrebami druhých a uvedomujem si fakt, že niektorí ľudia sú naozaj na pomoc zvonku odkázaní. Dúfam, že mi to nebráni ostať kapitalisticky zmýšľajúcim človekom. Medzi nami, absolventami ekonomickej fakulty, sa síce vyskytli aj ľavicoví socialisti, no bolo ich málo a dôvodom ich svetonázoru bol predovšetkým strach z toho, že hneď po škole nedostanú poštou umiestenku do práce. Ostatní na škole nemárnili svoj čas a peniaze štátu. Skúsim Vám vysvetliť, ako tieto protiklady môžu koexistovať v jednej mysli, v jednom názore.
Filip Klička
Návšteva kostola
Jeden z mojich dobrých priateľov je civilkár ako kedysi ja a svoju službu vlasti vykonáva na fare Českobratskej církve ako kazateľ-pomocník. K prvej časti služby sa dostal najmä kvôli svojmu štúdiu na teológii, ale tiež kvôli svojej výrečnosti a filozofii, ktorá je mu vlastná. Volá sa Jakub a v jednom z mojich príbehov už hral hlavnú rolu. Raz, keď sme spolu s mojim dobrým priateľom zo študentských čias Petrom a spomínaným Jakubom dopili piateho kelta, nadšený kazateľ navrhol, že by sme sa mohli prísť pozrieť na jeho kázeň, ktorú mal na druhý deň. Nemal som súhlasiť, ale keď ja by som mohol byť český brat už len pre ten český pas, ktorý som obdržal k dvojitému občianstvu, no nie?! Šli sme.
Filip Klička
Len myšlienka a cvik (fikcia)
Za oknom plukovníkovej vily sa na pozadí ťažkých sivých oblakov kývali vo vetre vetvy mladej briezky – predzvesť jednej z častých letných búrok. Bouschetova široká dlaň uchopila čierny Colt .45, jediný mierumilovne vyzerajúci odstrelovač hláv zastoknutý v puzdre a ledabolo zabalený do voľných remeňov, a premiestnila ju do prítmia malého trezoru v stene nad nočným stolíkom. Cez hranice si zbraň vziať nemôže, tak nech je v bezpečí - aby neublížila. Malý je nenechavý, nikdy v dome nesmie ostať zbraň bez dozoru. Zabuchol hrubé dvierka a zakrútil číselným kolesom. Len on vie kód. Tak to aj ostane.
Filip Klička
Spomienkové médium
Deň po Veľkom piatku som vyrazil na malý výlet s mojou svorkou - priateľka, takmerčierna (o tom inokedy) fenka Alex a ja. Nachádzali sme sa neďaleko Lipoviec, a tak voľba padla na Lačnovský kaňon. Auto ostalo pri rampe strážiacej vchod do prírodnej rezervácie a naše topánky vkročili do zvyškov snehu. Trebalo sa trochu natiahnuť, aby sme preskočili cez jarný široký lačnovský potok, ale akrobatické lety sa zaobišli bez plaveckých ukážok. Obkolesila nás tiesňava. Nad nami sa z oboch strán týčili zvetralé skaliská. Výrazný Mojžíšov stĺp napravo a nenápadná Kamenná baba naproti nemu. Niekto, kto ten názov vymyslel, musel mať teda bujnú predstavivosť alebo nedostatok sexu. My sme mali nedostatok pohybu, tak nás napadlo: Vylezme tam!
Filip Klička
Popradska riža (fikcia)
Internet je strašne lacný a jeho penetrácia v našej spoločnosti dosahuje 99%. Slovensko včera prijali do internetovej únie, pretože splnilo posledný paragraf dodatku k charte informačných technológii. Internet má dnes už naozaj každý. Aj Jožo a Ďuro.
Filip Klička
Ješitka naša
Bol som proti kamere. Ja mám svoj foťák a s tým si na túrach vystačím. Navyše zastávam názor, že natočené video treba aj zostrihať, lebo nepoznám žiadneho masochistu, čo si rád pozerá dvadsať minút na vlas rovnaké morské vlny alebo bude sledovať tridsaťšesť nepodarených pokusov a čakať na to, až sa konečne malému podarí spadnúť do bazénu takým spôsobom, aby rodičia so záberom vyhrali ďalšiu kameru v súťaži „Natoč to!“. Výnimku snáď tvoria iba vlastné deti, lebo tam je masochizmus zahrnutý v cene.
Filip Klička
Práve som našiel príbeh
Takmer som ho nevidel. Pobehoval v tme bezradne po prechode hore a dolu a ledabolo uhýbal autám. Celý čierny. Na dvojprúdovke, ktorou sa dá vypadnúť z mesta, existuje len jeden spôsob, ako skončí a tak sme s priateľkou hneď zastavili naše pojazdné zoo. Alex, takmerčierna (o tom inokedy) pudlíčka, aj Pipa, nesmrteľná korela detských liet mojej drahej, na zadných sedadlách prekvapene otáčali hlavičkami. „Idem po neho?“ opýtal som sa bezradne. Rečnícka otázka.
Filip Klička
Štandardy komunikácie
Zabudli sme včera v Tescu kúpiť mlieko, zaznelo. Už pri „včera“ som mal jednu nohu v topánke a siahal som po vetrovku. Idem teda do nášho malého obchodíku na rohu. Je to celkom milé zariadenie. Nižšie ceny. Každé moje siahnutie do regálu sleduje „pozorná“ predavačka v socialisticky bielom plášti. Určite preto, aby mi tovar ochotne podala, keď sa vyšmykne z ruky. To miesto je rajom pre nerozhodných, nakupuje sa štýlom jogurt, mlieko, chlieb a čokoláda, žiadne dilemy nad výrobcom, príchuťou, či nedajbože zložením. Ani dva roky rovnaký zaprášený výklad na mňa nesvieti červenožltými nápismi AKCIA. Proste pohoda. Aj pre psíčkara.
Filip Klička
Nalistoval som 1986. stranu
Dnes som mal dlhý deň. Do piatej som v práci bojoval s dodávateľom za práva užívateľov na funkčnú databázovú aplikáciu a potom sa snažil ešte hodinku a pol anglického kurzu správne používať predprítomný čas na miestach, ktoré sú pre našinca minulým časom a hotovo. Okolo ôsmej som predpisovo prederavil dvanásťkorunový lístok na MHD a za občasného cinkotu električkára som dorazil do mojej štvrte.
Filip Klička
Bližšie...
Prvú fotografiu som urobil starou Smenou, ktorú rodičia prekvapivo vytiahli zo skrine, keď som v desiatich prehlásil, že budem fotografovať. Ostala tam po dvojmesačnom bratovom nadšení obdobného rázu. Vtedy ich to nahnevalo a dnes boli radi, že je tam – aspoň jedno nadšenie ich detí za málo peňazí. Keď som vyfotil prvých šesť foma filmov a pokútne si ich vyvolal v kúpeľni, pochopili, že to myslím vážne. Je pravda, že výstupy neuzreli, pretože vidiac sa na pokrčenom papieri s výraznou daktyloskopickou stopou by sa mohli uraziť. Na neodstrániteľnú škvrnu vo vani prišla mama až oveľa neskôr, takže sa im moje hobby aj celkom pozdávalo.
reklama
Filip Klička
Aspoň jeden omyl denne
Po ďalšom nálete jastrabov sa debaty mojich priateľov medzi hranolkami a šalátom čoraz viac dotýkajú dopravných predpisov a teda hlavne ich porušovania. Keď vynechám niekoľko málo priaznivcov odoberania vodičákov pod heslom „nech chodia pomaly aj iní“, všetci ostatní sa neustále snažia vysvetliť, prečo porušovať predpisy jednoducho musia: Keď neprídem načas do práce, vyhodia ma“ alebo „Nechcel som spomaľovať, lebo pridávanie potom lezie do spotreby“, „60km/h nie je ani trojka ani štvorka“, „Dvojité čiary sú vždy také dlhé“, naopak „Veď to bola len krátka jednosmerka“, „Nebudem si zbytočne vypaľovať žiarovku v blinkri“, prípadne „Zelená tam netrvá ani dve autá.“ To je fakt, červená je tam úžasne dlho, treba využiť.
Filip Klička
Môj sused Introvert
Už ste sa niekedy sťahovali? Je to akosi stále to isté. Od prenajímateľa dostanete 175tu kópiu kľúčov, narvete nábytok troch izieb do dvoch miestností a nejaký čas si budete obíjať holennú kosť o roh postele a hľadať WC na opačnej strane chodby. Samoobsluha sa Vám bude vidieť ďalej. A schody kratšie alebo naopak dlhšie. Budete musieť zmeniť počet krokov od výťahu k bytu, schránku hľadať vľavo namiesto vpravo, kľučka na dverách čaká o 10cm vyššie ako tá na starom mieste a z vôbec všetkých zaužívaných a rituálnych krokov pri pohybe domovom Vás krutá realita zmeny vytrhne z Vášho premýšľania. To boli časy, keď som v bývalom byte v duchu komponoval nejakú úvahu a keď som skončil, mal som vyčistené zuby, bol som v pyžame a mal som nastavený budík. Teraz to všetko musím robiť! Do svojho PDA na nočnom stolíku naľavo, pardón napravo, od postele si urobím poznámky a dobrú noc. Teraz si márne spomínam, kam som odložil poslednú myšlienku.A susedia ma asi nemajú radi!
Filip Klička
Byť iný
Moja sobota začína buď vlhkým pocitom na ruke alebo poslednou scénou sna, v ktorej sa nezmyselne ozve dejovo nepasujúci kňukot a násilne ma vovedie do reality. Otvorím oči a zazriem dlhý ružový jazyk na mojom predlaktí. Patrí môjmu pudlíkovi Alex, takmerčiernej (o tom inokedy) fenke, ktorá sa rozhodla, že som spal tak akurát a teraz je čas venovať sa jej.
Filip Klička
Korkáč (alebo balada o hovne)
Môj priateľ Jakub vykonáva civilnú službu ako kazateľ českobratskej církvi a najsympatickejšia vec na tejto organizácii je to, že mladí veriaci vždy po skončení omše idú kázeň spláchnuť pivom. A keďže sme sa raz s priateľmi boli na Jakuba pozrieť, zúčastnili sme sa aj tohto milého rituálu. Hovorím to preto, že príbeh, ktorý si prečítate sa stal človeku, ktorý sa potenciálne stane kňazom a v ten moment českobratská církev znásobí počet svojich členov v mieste jeho pôsobiska.
Filip Klička
Feng-Shuei – spasenie môjho sveta
K štýlu našej skazenej a prirýchlym vývojom poznačenej spoločnosti neodmysliteľne patrí televízia. A tak i napriek mojej snahe o sebaoriginalitu, aj ja občas neodolám nejakej z konvencií spoločenstva, uprostred ktorého sa snažím žiť inak. Vo štvrtok som opäť podľahol a ako jej tuctový člen som vzal do ruky diaľkový ovládač pripomínajúci falus a froydovsky som ním začal ovládať informácie plynúce ku mne z čiernej skrinky OVP. Plocha s uhlopriečkou 72cm sa vyzývavo zažala a poslušne reagovala na každý dotyk na klávesy ovládača. Programy sa striedali a moja myseľ čakala na vhodný signál, ktorý by na úrovni podvedomia pripútal moje vnímanie k danému kanálu. Vyhrala markíza a vitajte doma. Správnym signálom bola keď nie letná, tak rozhodne už jarná suknička moderátorky, ktorá chcela jeden a pol miliónu divákov demonštrovať výsledky svojho novoročného predsavzatia pravidelne navštevovať fitness Zory Czoborovej. Jej nohy boli skvelou reklamou. Tak som uvítal doma.
