Nezaradené

Jana Korenyova
Cesta
Cesta. Dlhá a rovná. Ťahala ma. Ťahala ma spoznať všetky tie diaľky. Lákala ma svojím mámivým tichom. Svojou prázdnotou. Akoby viedla do nekonečna. Chcel som sa po nej rozbehnúť, nasávať ju nohami, nech mi preniká do celého tela. Sladko ma volala. Poď, som len tvoja, len sa rozbehnúť. Bola to tá najkrajšie vec.

Jana Korenyova
Zmarený život
Zdalo sa mi to ako zlý sen. Ešte stále som tomu nechcela uveriť. Môj otec vo väzení? Matka mŕtva...Čo sa to deje s nami? Život ako keby prestal existovať...

Jana Korenyova
Pošta
Chcela by som Vás mojim príspevkom upozorniť na špeciálnu službu našej pošty a na to, aby ste boli opatrní a nedávali si z rúk originálne doklady.

Jana Korenyova
Tma
Všade okolo tma. Počujem len hluk z neďalekej diskotéky. Ale ani ten som po chvíli nevnímal. Myšlienky mi blúdili len okolo teba. Spomínal som na to krásne i na to zlé. Vryla si sa mi hlboko do srdca i do hlavy. Celá moja bytosť bola tebou opantaná. Bol som tebou posadnutý. Som tebou posadnutý, aj keď tu už nie si.