Križiak, rytier, samuraj. Profil kandidáta na prezidenta Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Smutno mi je, keď čítam Tvoj blog a na facebooku Tvoje reakcie na zvolenie Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora. Nevadí mi hnev, ktorý situácia okolo generálneho prokurátora v Tebe vyvoláva. Tvoj hnev je oprávnený. Koniec koncov aj Kristus sa spravodlivo nahneval a vyhnal peňazomencov z chrámu. Smutno mi je skôr z toho, komu dávaš za vinu situáciu v našom štáte.
Po agentúre FOCUS zverejnila názory stredopravých voličov na lídra opozície aj agentúra MVK. Na rozdiel od agentúry FOCUS, ktorá ľuďom predložila zoznam politikov, z ktorých si ľudia vyberali, v prieskume agentúry MVK bola zvolená odlišná metodika. Ľudia museli lídra opozície menovať spontánne, pričom mohli uviesť aj dvoch politikov. Napriek odlišnej metodike boli zmerané názory stredopravých voličov, čo sa týka víťaza, veľmi podobné. Na prvom mieste Lipšic a na druhom mieste Bugár. Ale na ďalších miestach rebríčka sú medzi FOCUSom a MVK zaujímavé rozdiely.
Agentúra Focus pre dnešné Hospodárske noviny zisťovala, koho si voliči želajú ako lídra opozície. HN zverejnili čísla za všetkých voličov - lídra opozície teda vyberali aj voliči Smeru. Oveľa zaujímavejšie však vyzerajú čísla o lídrovi opozície, keď si pozrieme iba preferencie stredopravých voličov - tedy tých, ktorí chcú opozíciu aj voliť.
Keď za socializmu niekto zastával nejaký nepohodlný názor a bol onálepkovaný ako nepriateľ socializmu, pracujúceho ľudu alebo antifašistického hnutia, mal už iba jedinú šancu: Nájsť nejakého významného ruského súdruha, ktorý si dovolil tvrdiť to isté, čo on. Dnešná doba je tiež preplnená ľuďmi, ktorí presne vedia, čo je v súlade s demokratickými ideálmi, európskymi myšlienkami či ľudskými právami. Ale keď som si prečítal článok v dnešnom SME, pochopil som, že prišla moja šanca.
Keď sa niekto v poslednom čase ozval, že je za povinné kvóty slovenskej hudby v rádiách, okamžite dostal nálepku, že mu ide o osobný prospech, alebo je zadubený nacioalista, alebo je proti slobode. Pripomína mi to liberálnu hystériu spred desiatich rokov, ktorú vyvolala diskusia o tom, či by v hypermarketoch predsa len nemali byť aj slovenské výrobky a či by nemali byť domáci producenti potravín predsa len nejako chránení.
V médiách panuje všeobecné presvedčenie, že Ficovi rast nezamestnanosti škodí. V skutočnosti to nie je celkom tak. Rast nezamestnanosti Ficovi vyrába stabilných voličov. Najlepšou Ficovou stratégiou ako uspieť v budúcich voľbách je zväčšovať počet ľudí poberajúcich dávky od štátu a súčasne sa mediálne tváriť, že proti nezamestnanosti urputne bojuje.
Vedel by som vymenovať niekoľko základných pohľadov na svet, v ktorých sa s E. Chmelárom zásadne líšime. Napríklad ako križiak považujem jeho pacifizmus za naivný. Verím viac národnému štátu ako nadnárodným inštitúciám. Neverím katastrofickým scenárom globálneho otepľovania a už vôbec neverím, že ľudia dokážu cielene ochladzovať globálnu klímu. Považujem E. Chmelára za svoj ideový protiklad. A predsa sa ukazuje, že existujú dôležité otázky o budúcnosti Slovenska, na ktoré máme rovnaké odpovede. Je to prekvapujúce, ale vyzerá to tak, že snívame podobný sen o Slovensku.
Robert Fico používa už roky tú istú techniku, ktorou rieši svoje mediálne problémy. Tá technika sa volá “prekrytie témy”. A keďže sa už niekoľko dní na Slovensku rieši rastúca nezamestnanosť, čiže téma, ktorá Ficovi škodí, použil opäť ten istý trik a médiá mu ho ako vždy zjedli aj s navijákom.
Rada Procházku poznám viac ako dvadsať rokov. Stretávali sme sa ako predstavitelia mládežníckych politických organizácii v deväťdesiatych rokoch. Máme veľa spoločných priateľov. Bližšie som ho ale spoznával od roku 2010, keď ho Daniel Lipšic presadil na 20. miesto kandidátky KDH a pomáhal som mu pri jeho prvej volebnej kampani. Odvtedy sledujem Radov politický vývoj zbližšia. V tomto blogu by som sa chcel podeliť o svoj subjektívny pohľad na jeho politický vývoj v posledných troch rokoch.
Keď som si prečítal, čo povedal Lincoln presne pred 150 rokmi, začala sa mi pred očami vykresľovať čoraz zreteľnejšie tvár nášho súčasného premiéra Roberta Fica. A uvedomil som si, že pokrok neexistuje. Ten istý typ nekompetenených politikov robí už stáročia tie isté chyby. Čo vlastne jeden z najvýznamnejších amerických prezidentov v histórii povedal Ficovi, Obamovi, Hollandovi a im podobným?
Najviac mi pri “promovaní” Slovenska pomohol ESET. Veľké a v noci do ďaleka svietiace logo na modernom mrakodrape v centre San Diega. Presne štyri týždne som sa naň každý deň pozeral z balkóna mojej izby. A spolu so mnou aj veľká časť ľudí centre mesta. Samozrejme, že som sa ním chválil. Ale "nepomáhal" mi len ESET.
Pamätáte si slávnu scénu “Debušé” zo slovenského filmu Sladké starosti? Jej hlavnými predstaviteľmi sú prefíkaný čašník Andy Hryc a Vlado Černý, ktorý machruje pred osadenstvom reštaurácie. Na túto scénu som si neviem prečo spomenul, keď som si prečítal, že SDKÚ, KDH a Most-Híd idú podpísať spoločné memorandum. Zmyslom memoranda má byť ukázať voličom, že “staré” pravicové strany vedia spolupracovať a spolu vedia byť súperom Roberta Fica.
V októbrovom prieskume verejnej mienky agentúry MVK sa vyjadrilo 55 percent voličov SDKÚ z marcových parlamentných volieb, že dôstojným súperom Smeru v budúcich voľbách môže byť iba nové pravicové zoskupenie, založené na novom programe a nových myšlienkach. Iba 34 percent voličov SDKÚ si myslí, že dôstojným súperom Smeru môžu byť pravicové strany SDKÚ, KDH, Most, SaS a Oľano, a že sú schopné sa vnútorne obrodiť.
Tvrdenie 1: “Verte si v čo chcete, chodievajte si do kostolov ale nás ostatných s tým neotravujte. Kresťanstvo do politike nepatrí”. Tvrdenie 2: “Úlohou kresťana v politike je chrániť život od počatia, bojovať proti registrovaným partnerstvám homosexuálov a chrániť slobodu svedomia vo výchove detí a pri výkone svojho povolania. Ak nie je kresťan v politike v prvej línii kultúrnej vojny, zrádza svoje presvedčenie.” Ktorý názor je správny? Ani jeden.
Krížové výpravy tvorili jedno z najobdivuhodnejších období histórie našej civilizácie. Naša západokresťanská civilizácia vtedy zaostávala za vyspelejšími Byzantíncami a Arabmi. Napriek tomu sme boli schopní dobyť Jeruzalem a takmer dvesto rokov brániť zámorské územia na Blízkom východe.
Kto by nechcel víťaziť nad presilou protivníkov podobne ako Bruce Lee alebo Jet Li? Komu by neimponoval pokoj filmového samuraja Tošira Mifuneho, s akým porážal početnejších súperov vo filmoch Akiro Kurosawu? Priznám sa, že ako mladému mužovi mi veľmi imponovali ázijské bojové umenia. Po roku 1989 sa dostalo na náš trh množstvo literatúry o kung fu, wu shu, tai chi, aikido alebo kendo. Navyše sa v Bratislave ako huby po daždi vyrojili školy jednotlivých bojových umení. Viaceré z nich som vyskúšal. Najprv sa mi najviac páčili čínske školy. Ale neskôr som podľahol čaru japonského šermu. Nešlo ani tak o samotné fyzické cvičenie. Inšpirovala ma najmä filozofia a etika stojaca za bušido. Hľadal som v nich návod, ako správne žiť. Akýmsi ideálom muža, ktorý som chcel vtedy nasledovať, bol pre mňa japonský samuraj.
Vyrastal som v rodine, kde sa o Bohu veľmi nehovorilo. Z mojej rodiny chodila do kostola iba prastará mama, takže som celú mladosť vnímal vieru v Boha ako záležitosť starých ľudí. Začiatkom decembra 1989 som zažil šok: v jednu sobotu večer som svojmu dobrému priateľovi a spolužiakovi navrhol, aby sme na druhý deň doobeda niekam išli. Povedal mi, že v nedeľu doobeda nemôže. A potom dodal: “A vieš čo, veď teraz ti to už môžem povedať, my chodíme do kostola.” Zostal som na neho pozerať ako vyoraná myš kombinovaná s muchou puk. V šestnástich rokoch som prvýkrát v živote videl rovesníka, ktorý bol veriaci. Vypadlo zo mňa iba: “Ty veríš v Boha? A prečo?” Odpovedal mi krátko a stručne: “Ako hovorí môj otec, pretože neverím, že som sa vyvinul z opice.”
V SME som si prečítal, že špeciálny prokurátor Kováčik zastavil preverovanie kauzy financovania strany Smer. Zverejnená argumentácia špeciálneho prokurátora ma nesmierne zaujala. Ako neprávnik som dospel k takýmto záverom.
Ak ste mali dojem, že stredovek už pred pár sto rokmi skončil, ste na omyle. Obyvatelia obce Žehra, časť Žehra a Hodkovce, ho zažívajú denno denne. A intenzívne. Žijú ako poddaní. Majú aj svojho feudála, ktorý žije z ich daní a poplatkov. Volá sa Ivan Mižigár z Dreveníka.
Občania Plaveckého štvrtku slovenskej národnosti sa cítia byť diskriminovaní, pretože musia platiť poplatky za vodu, ktorú spotrebujú a poplatky za odvoz smetí, ktoré vyprodukujú Rómovia z miestnej osady. Obyvatelia osady majú dosť prostriedkov na nákup alkoholu, na platenie elektriny, účtov za mobil a poplatku za príjem satelitnej televízie. Na platenie za vodu a odvoz smetí im údajne prostriedky nepostačujú.
