Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4
"Nezamestnanosť, tá je u nás sfarbená veľkým počtom rómskych spoluobčanov," uviedol koncom júna 2013 premiér Róbert Fico. Ak občania Slovenska zvolia premiéra Róberta Fica za prezidenta, ktorý je politický zodpovedný aj za vytváranie pracovných príležitostí pre chudobných, potvrdia, že celé Slovensko je rasistické a nezaslúži si lepšiu budúcnosť.
Tento text som sa rozhodol napísať po prečítaní blogu „Prepáč nám to, Nasťa!“, ktorý zverejnil súčasný minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Je chvályhodné, že minister chráni Anastáziu Kuzminovú pred nie najvhodnejšou medializáciou. Prial by som si však, aby to robil bez výnimiek zakaždým, keď sa krivdí či krivdilo „nášmu človeku“ a vždy pritom používal aj rovnaký meter. Keďže sa tak nedeje, dovolím si tvrdiť, že aj minister Lajčák uznáva kategóriu „rovný a rovnejší“.
Dnes ma oslovila žobráčka na ulici a chcela peniaze na jedlo. Povedal som jej, že ja som istoty nesľuboval a prečo sa na mňa obracia. Odpoveď bola pohotová „politikom neverím. Oni len sľubujú. Istotu jedla mám vtedy, keď si vyžobrem". Tak som jej pripomenul, že treba voliť politikov, ktorí nerozdávajú rybu, ale ponúkajú udice. Tiež pohotovo zareagovala „...ja voliť nechodím, lebo všetci politici sú podvodníci".
Často sa hovorí o úžere v rómskych osadách. Málo však rozprávame o úžere mimo nich a už vôbec nie o úžere vo verejnom sektore. Ponúkam príbeh, ktorý možno zaradiť do kategórie „úžery". Odohráva sa na Úrade vlády.
V médiách je minimálne raz za týždeň a niekedy aj každý deň správa o tom, ako sa našlo riešenie, alebo čo sa všetko spraví pre riešenie neduhov maličkého Slovenska. Pripadá mi to ako mexické vlny na futbalových zápasoch. Problém sa mediálne otvorí a zatvorí. Medzi tým sa pospolitý ľud nadýchne a zasníva, aké je úžasné aspoň na tri dni mať vyriešený problém. Veď nie nadarmo sa hovorí, že každé čudo trvá 3 dni. Spomínam si napríklad na tri ministerské mediálne vlny, keď ministri mediálne zakvákali pri prázdnej vodnej nádrži Domaša, nasľubovali a odišli. Problém však ostal.
Vďačím premiérovi tejto republiky a ideológovi strany SMER, že natočili „krčmové" video, ktoré nás možno naštartuje povymetať pavučinu zo všetkých kútov zatuchnutej krajinky. K vymetaniu pavučín chcem prispieť aj ja poznaním, ktoré sa postupne dotváralo v komunikácii s ľuďmi, prevažne v chudobných regiónoch Slovenska.
Maličká frustrovaná, rozhašterená krajinka v srdci Európy zastavila to, čo Európska komisia rozbieha. Slovensko mohlo zažiariť v Európe i svete. No nič z toho nebude. O čo ide? Slovensko v roku 2010 naštartovalo inovatívny hospodársky životaschopný, environmentálne bezpečný, sociálne spravodlivý a kultúrne zrelý Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí. Slovensko sa mohlo stať minimálne Európskym lídrom novej vodnej kultúry a rozvoja modrej ekonomiky.
V rozprávkach smútok vyjadruje čierne súkno - sú ním často potiahnuté kráľovské mestá. Našu aktuálnu politickú realitu prirovnávam ku krajine potiahnutej červeným súknom. Avšak v posledných necelých troch mesiacoch sa k nemu pridáva navyše súkno hnedé. Ľavicoví radikáli nám vládnu, pravicoví extrémisti sa čoraz silnejšie hlásia o slovo. Akékoľvek voľby sú preto v tejto situácii pre tých z občanov - voličov, ktorí majú prirodzený odpor k akémukoľvek radikalizmu, kľúčové. Takýmito budú aj marcové voľby prezidenta republiky.
