Text pána Draxlera nasledujúci mnou citovanú pasáž, znie takto: "Pod povrchom zdanlivo jednoduchého pojmu je zložitá spoločensko-právna konštrukcia, ktorá sankciou štátu/spoločnosti predpisuje, akým spôsobom sa môže s určitými statkami nakladať." Hayek vlastne tvrdil to isté. Pán Draxler sa naozaj pokúsil vyvrátiť istý názor, lenže ten názor nebol Hayekov. Nech pána Draxlera k tomuto viedlo čokoľvek, nemá úctu k faktom. Tvrdí, že Hayek zastával názor, ktorý Hayek v skutočnosti nikdy nezastával.
Príklad 2: Pán Draxler píše: "Hayekovu Cestu do otroctva možno ešte považovať za dokument klasického liberalizmu. Jeho neskoršie pamflety už boli silne poznačené kazateľským duchom, opisom raja na zemi, ktorý by nastal, ak by neboli zla, teda vlády." Hayek nebol nikdy nebol anarchokapitalistom, neobhajoval nikdy zrušenie štátu. V každej svojej knihe obhajuje isté štátne zásahy a napríklad v knihe Právo, zákonodarstvo a sloboda (Praha, 1994, str. 143) to Hayek vyjadruje takto: "Vláda je pri spravovaní spoločného vkladu materiálnych zdrojov, ktoré jej sú k poskytovaniu kolektívnych statkov zverené, samozrejme povinná konať spravodlivo a nemôže sa obmedziť len na zaisťovanie toho, aby jednotlivci nekonali nespravodlivo." Nie je pravdivé ani tvrdenie pána Draxlera, že knihy po Ceste do otroctva boli, na rozdiel od Cesty do otroctva, pamflety silne poznačené kazateľským duchom. Hayek, keď roku 1944 napísal Cestu do otroctva, upozorňoval čitateľov: toto je politická kniha. Vo všetkých ostatných knihách bol vedeckejší (navyše každou ďalšou knihou bol čoraz viac vedecký). Česká prekladateľka jeho poslednej knihy, Osudná namyslenosť, napísala: "Hayek v knihe podáva originálne dôkazy nemožnosti vybudovať dokonalú spoločnosť." Hayek bol realista, nikdy nemal víziu raja bez štátu, ako mu to podsúva pán Draxler.
Omyly ekonomického druhu, ktorých sa pán Draxler vo svojom článku dopustil až-až, tu nemám úmysel vyvracať. Každá učebnica ekonómie ho usvedčí z jeho hlbokého omylu.
De gustibus non est disputandum – proti gustu žiaden dišputát. Každý má právo na svoje vlastné názory. Neupieram toto právo pánovi Draxlerovi. A nebudem ho ani presviedčať o tom, že sa vo svojich názoroch mýli. Napokon, slobodná spoločnosť závisí na slobodnej súťaži myšlienok. Pán Draxler vo svojom článku prezentoval svoje názory, na čo samozrejme má právo. Okrem nich si však nárokuje právo na vlastné fakty. Keď raz však Hayek niečo napísal, nikto nemá právo tváriť sa, že toto Hayek nenapísal. Ani pán Draxler na to nemá právo. Ani ja si nedovolím tvrdiť, že pán Draxler napísal niečo, čo v skutočnosti nenapísal. Kde si niekto nárokuje právo na vlastné fakty, tam končí priestor pre racionálnu diskusiu. A podkopávajú sa tým aj základy slobodnej spoločnosti. Takže v prípade neúcty k faktom rozhodne neplatí: De gustibus non est disputandum. Som totiž za slobodnú spoločnosť, som za racionálnu diskusiu.
Mimochodom, článok pána Draxlera, neúctivý k faktom, má aktuálne karmu 7,88. Čitatelia tohto blogu majú príležitosť prejaviť, akú majú oni úctu k faktom.
