Tomáš Krištofóry
R.I.P, Friedrich August Hayek
Roku 1992 som bol jednoduchý druháčik. Ako ľavák som mal veľké problémy s krasopisom. Ale inak som sa učil rád a dobre. Ako vlastne skoro každý školáčik. Kdeže by mi v tie prvé jarné dni roku 1992 napadlo zaujímať sa o úmrtie F. A. Hayeka! Staral som sa o pravidelné rozbíjanie ľadu v mlákach cestou do školy, trhaniu podbeľov a tiež cibreniu čitateľnosti môjho písania. V tom sa paradoxne cvičím dodnes. Musel som sa cvičiť vo všelijakých činnostiach, ale svoju cestu som hľadal tvrdohlavo. Vlastne mi ju razila mamka. Zažívaním socialistických neslobôd sa mamkino nadšenie z Anny proletárky vyparilo. Akosi samovoľne a samozrejme z nej pred kolegyňami v zborovni školy vyplynuli slová: Môj syn sa rusky učiť nebude! Písal sa rok 1988. Prvákom som sa stal v septembri roku 1990...
