It's more complex than you can imagine. Not only economy, but morals as well. This ignorance is inevitable. What can we then do? We still have institutions to cope with this ignorance. This is what this blog is about.Je to zložitejšie než si dokážeme predstaviť. Nielen ekonomika, ale aj morálka. Táto nevedomosť je nevyhnutná. Čo nám teda ostáva? Máme inštitúcie na vyrovnanie sa s touto nevedomosťou. O tom je môj blog. Zoznam autorových rubrík: Spoločenské vedy - iné, Ekonómia, Filozofia, Ekonómia vs. politika, Cirkev a viera, Vzťahy cirkvi a liberalizmu, Čriepky histórie, Vzťahy, MENDELU, Život taký, aký je, hory môjho srdca, NF VŠE, Súkromné, Nezaradené
Snaha o jednoduchosť je vo filozofii cnosťou minimálne od Occama, avšak niektoré dichotómie sú príliš jednoduché, aby to bola pravda. Kryštalickým príkladom je u nás rozlišovanie medzi morálnym absolutizmom a relativizmom.
Potraty sú témou, ktoré je na Slovensku osím hniezdom. Až minule som vďakačlánku Romana Jančigu pochopil prečo. Roman ukázal, že aj za 1. Československej republiky bojoval praktický slovenský vládca Vavro Šrobár proti prílišnému vplyvu Cirkvi v politike: „ Áno, vzniklo štátne, od cirkvi nezávislé školstvo, boli uzákonené rozluky a rozvody civilných manželstiev a do parlamentu sa dostávali proticirkevne orientovaní politici.“ A Cirkvi sa to nepáčilo, vraj sa išlo úplne vylúčiť Cirkev zo škôl atď. Šrobár to ustál. Slovenská politika sa teda musela od úplného začiatku vymedzovať voči prehnanému vplyvu Cirkvi na politiku. Ani dnes to nie je iné, sú tu tenzie k presadzovaniu cirkevných tém v politike, hlavnou sú potraty, teda ich prípadný zákaz štátom. Je tu potrebné ujasniť si niekoľko vecí, prvou je téma odluky. Myslím si, že Richard Vašečka alebo moja kamarátka politička Mirka Szitová tieto veci nechápu.
Cathy Reisenwitz recently generalized her view, that not only slut shaming is injustifiable (now she added: coercion), but also shaming others. I and Péter Isztin, have discussed the thing and finally came to conclusion, that the “coercion” is inappropriate term for her view; that we should differentiate pure shaming others and thief shaming; that thief shaming is an example of inappropriate externality on values on which the civilization depends; that “X shaming” is the tool systems of moral rules use to fool other systems of moral rules in competition of the cultural evolution. Pure shaming has two aspects: one that it shows inconsistencies in systems of moral rules, and that it’s the tool to wipe out inconsistencies, thus serving betterment of systems of moral rules. Second aspect is that pure shaming is subject to discrimination inefficiency as was criticized by G. Becker. (It’s my summary.)
Tu nájdete môj článok Politický odkaz 17. novembra katolíkom.
Nemusí sa rozčuľovať. Je to V. T. mimozemšťanka. Tým, čo hovorí a tým, čo robí. Menovaná sa rada, často, no predovšetkým naivne odvoláva na katolícke zdroje pri obhajobe umelého implantovania svojich neľudských mimozemských názorov a praktík.
17. november už síce bol, no napriek tomu nezaškodí prečítať si môj článok: Nemýľte sa, súdruh Fico, aj katolícki biskupi sú proti Vám. Ak to bude potrebné, článok rozšírim.
Náboženská viera je dnes veľmi pretriasaná téma. Nevyhol sa jej ani kolega bloger Marián Jánoš a inšpiroval ma k napísaniu tohoto článku. Je to tak závažný problém, že o ňom píšem napriek tomu, že teraz som neplánoval nič publikovať. Môžeme diskutovať o akejkoľvek problematickej udalosti histórie ktorejkoľvek cirkvi. Ja však nebudem polemizovať so všetkými témami, ktoré Jánoš otvoril. Skúsim sa sústrediť na podstatu dnešného problému náboženstiev. To avizoval aj Jánoš, podľa mňa však k jadru problému neprenikol, a to zrejme kvôli odbiehaniu ku konkrétnym problémom (histórie) konkrétnej cirkvi.
Každý, komu naozaj záleží na vlastnej rodine a aj na postavení rodiny v spoločnosti, musí vidieť tie problémy rodín, ktoré vidí kolega bloger, pán Herman. Jeho článok mi pripomenul cri du coeur - plač srdca, ktorý prežíval pápež Lev XIII. pri kritike súdobého spoločenského systému, čiže liberalizmu 19. storočia. Beznádej mnohých rodín, emigrácia, odcudzenie - to boli hlavné príčiny jeho kritiky vtedajšieho spoločenského systému. Vtedy, a dovtedy v histórii nikdy neexistovalo niečo ako rodinná politika vlády. Dnes také politiky existujú, situácia rodiny sa však zrejme zásadne nezmenila.
Tento článok som sa pokúsil publikovať v Katolíckych novinách. Odpoveď mi neprišla ani za 13 dní, preto článok publikujem tu. Autor článku Prázdnota liberalizmu z čísla 41/2005 Katolíckych novín si na rozdiel od doterajších katolíckych článkov o liberalizme všíma existenciu dvoch rozdielnych liberalizmov. Tento pokrok ma veľmi teší, keďže som na Slovensku jeden z nemnohých, ktorí cirkev na tento fakt upozorňovali. Článok prijateľne prezentuje teologickým jazykom kritiku „moderného liberalizmu“. Klasický liberalizmus pán Hupka v článku nehodnotil.
