Tri chyby v jednej interpretácii neviditeľnej ruky (trhu)
Začnem teda najdôležitejším - ako sa to má teda v skutočnosti s tou transformáciou sebectva v dobro spoločnosti u Smitha. Ak by to bolo naozaj takto, tak by Vo vete "sebectvom dosiahneme dobro spoločnosti", sú tri (faktické) chyby. Aby tá veta znela podľa Smitha, namiesto "sebectva" tam bude "vlastný záujem", ďalej, z tejto vety je úplne vypustená Smithova podmienka "ak realizuješ vlastný záujem na trhu", no a napokon, výsledkom bude nie "blaho či dobro spoločnosti", ale "zväčšovanie bohatstva národov".
Zaprvé, namiesto slova "sebectvo" bolo u Smitha slovné spojenie "vlastný záujem". Obrovský rozdiel týchto dvoch výrazov vám vyvstane na mysli, keď si uvedomíme, že "vlastný záujem" môže byť aj altruistický, dobročinný, môže byť povedzme neutrálny (záujem o vlastnú rodinu), a môže byť sebecký. Vlastný záujem je teda širší pojem než sebectvo. Takže "vlastný záujem" zahŕňa vlastne akúkoľvek motiváciu, ktorou je jednotlivec vedený k interakcii na trhu. To zdôrazňuje napríklad katolícky ekonóm Michael Novak (ktorý Smitha aj čítal). Inak povedané, "vlastný záujem" je vlastne nešťastný výraz pre spojenie "z vlastnej vôle stanovený záujem" (Hayekova snaha o rehabilitáciu Smitha). Smith mal na mysli práve toto, z vlastnej vôle stanovený záujem, lenže v jeho dobe ešte nebolo toľko falošných asociácií o slovnom spojení "vlastný záujem" (že je totožný so sebectvom). Preto Smith neváhal s použitím tohto slovného spojenia. Takže záver ohľadom vzťahu "sebectva" a "vlastného záujmu". Vlastný záujem je záujem stanovený z vlastnej vôle konajúceho človeka. Z vlastnej vôle môžete konať dobro, alebo zlo. Záleží na Vás, čo práve preferujete (aj svätí denne 7-krát zhrešili). Niekto Vás môže ovplyvniť pri rozhodovaní, ale konečné rozhodnutie (a konečná motivácia k činu) je vždy na Vás. Ani kruto mučený väzeň sa nemusí priznať k skutku, ktorý nespáchal. Vonkajšia sila alebo prehováranie inými je stále iba vonkajšia sila, pohnútka k činu vyjde vždy z konajúceho človeka. Takže vlastne každý čin robíme z vlastnej vôle. Hovorí táto triviálna veta niečo o blahu spoločnosti? Vplýva každý čin konaný z vlastnej vôle (čiže každý čin) kladne na spoločnosť? Nie. Sú činy, ktoré spoločnosť poškodia. Krádež nezlepší či obohatí spoločnosť ako celok. Smith však nebol taký primitív. Dostávame sa k druhej chybe vo vete "sebectvom dosiahneme dobro spoločnosti", k chýbajúcej Smithovej podmienke "ak realizuješ vlastný záujem na trhu".
S podmienkou realizovania vlastného záujmu práve NA TRHU je to jednoduché. Ak jednotlivec koná (vždy koná jednotlivec, kolektív nekoná) čin, ak realizuje vlastný záujem mimo trhu, tam sa nedospeje k tomu nevyhnutnému výsledku, čo na trhu. Realizovaním vlastného záujmu mimo trh môže byť aj ochudobnenie spoločnosti. Príkladom môže byť už zmienená krádež. Krádež je mimo trh, lebo trh je definovaný okrem iného dobrovoľnosťou, zatiaľčo pri krádeži vždy niekto stráca niečo nedobrovoľne. A aký je teda výsledok, čo spôsobí Smithova neviditeľná ruka trhu, "ak realizujeme vlastný záujem na trhu"? K "dobru" či "blahu" spoločnosti? Dospievame k tretej chybe, ktorú hneď opravíme.
Ak realizujeme vlastný záujem na trhu, prispievame nie k "dobru" či "blahu" spoločnosti. Prispievame, vedení neviditeľnou rukou trhu (keďže všetci máme sklon k obchodovaniu), bez toho, aby sme to zamýšľali, bez toho, aby sme to chceli, a často bez toho, aby sme to vedeli, k "vzrastu bohatstva národov".
V prvom priblížení to pochopíme, ak si uvedomíme, že aj kupujúci aj predávajúci sú na tom lepšie než pred dobrovoľnou výmenou (za podmienky reálnej platnosti pravidiel komutatívnej spravodlivosti - to by bolo na ďalší článok). Predsa ako kupujúci sa dobrovoľne vzdám niečoho (napr. istého obnosu peňazí) len vtedy, ak tú transakciu vnímam tak, že to, čo kupujem, má pre mňa vyššiu hodnotu než ten obnos peňazí. A predávajúci naopak, Vaše peniaze si cení viac než svoj výrobok, ktorého sa výmenou za Vaše peniaze vzdáva. Inak by to predsa nepredal. Nie dobrovoľne. Takže transakciou medzi kupujúcim a predávajúcim sa zvýšilo (subjektívne vnímané) bohatstvo národov o subjektívny úžitok týchto dvoch.
No a v ďalšom priblížení, trhová výmena generuje trhovú cenu, ktorá je informačným spojivom celého ekonomicky konajúceho ľudstva. Akonáhle kupujúci vnímajú trhovú cenu ako nízku, je to pre niektorých signálom ku konaniu, k využitiu tej výhody (napríklad akcie v hypermarketoch). Naopak, ak je subjektívne vnímaný zisk podnikateľom príliš vysoký, veľmi rýchlo sa to roznesie medzi ostatnými podnikateľmi a budú sa snažiť ukrojiť si kúsok z toho zisku pre seba (a ukroja tak kúsok zisku pôvodnému podnikateľovi). A keďže podľa Smitha máme sklon obchodovať (truck to barter and trade), pretože je to prostriedok, ktorým môžeme získať prostriedky pre vlastné záujmy (či už altruistické alebo sebecké), nebudeme robiť všetci všetko, práca sa rozdelí (dôjde k deľbe práce). Budeme sa špecializovať na takú prácu, v ktorej sme lepší než v iných prácach (komparatívna výhoda). Potom budeme produktívnejší, a viac výmenou za túto prácu viac získame. Zvýši sa bohatstvo národov, i keď nie nevyhnutne každého človeka. To je mechanizmus pôsobenia neviditeľnej ruky trhu, ktorý je bezkonkurenčne najlepšie popísaný v Smithovej knihe Bohatstvo národov (presný titul je Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov). Radšej som necitoval, lebo aby to bolo jasné, musel by som ocitovať asi jednu celú stranu s výrokom o neviditeľnej ruke. Čitateľ si môže vyhľadať výraz "invisible hand" v 4. knihe Bohatstva národov, na tejto adrese. Nech si v tom prípade ctený čitateľ prečíta prinajmenšom celý odstavec s výrokom o neviditeľnej ruke.
Neviditeľná ruka trhu funguje či si to prajeme alebo nie. Je to nevyhnutný nezamýšľaný následok ľudského konania. Keďže je to v princípe nezamýšľaný následok, nenesieme zaň podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi morálnu zodpovednosť. Morálnu zodpovednosť môže mať človek iba za čin, ktorý koná vedome. Čiže, zodpovední sme za to, aké máme motivácie. A to sú tie motivácie, nech už sú akékoľvek, ktoré nás vedú k realizácii vlastného záujmu na trhu.
Keďže máme podľa Smitha sklon obchodovať, tak veta "ak realizuješ vlastný záujem na trhu, prispeješ k vzrastu bohatstva národov" má iba jedinú podmienku: reálnu platnosť pravidiel komutatívnej spravodlivosti (čiže dobrovoľná výmena, dodržiavanie súkromného vlastníctva iných, dodržiavanie sľubov a zmlúv a pravidlo prvotného záboru doteraz nikým nevlastneného statku). A aj tá podmienka je v západnej civilizácii (ešte stále) platná. Nevyhnutný historický vznik týchto pravidiel zo sklonu človeka k empatii, popísal Smith v inej, a často nepoznanej knihe: Teória mravných citov. Tú radšej iba zmienim, aby som nepísal príliš dlho. Aj tak som sa už dosť rozpísal. Myslím, že už samotná téma a jej spracovanie, svedčia o tom, že Smith nemôže byť považovaný za otca sebectva. Teória mravných citov sa totiž začína tvrdením, že akokoľvek je možné považovať niektorého človeka za sebeckého, predsa v ňom nevyhnutne existuje aj schopnosť vcítiť sa do druhého, schopnosť pozrieť sa na seba očami nestranného pozorovateľa (čosi ako svedomie). Vo vzniku pravidiel komutatívnej spravodlivosti sa tiež realizuje neviditeľná ruka, no s istou obmenou, pre ktorú tu nie je miesto.
A Smitha si súčasníci pamätali ako človeka, ktorý vynikal v dávaní dobrovoľných darov, takže za sebca by som ho nepovažoval.
Ešte čo sa týka vzťahu jeho diela a Katolíckej teológie, je potrebné poznamenať, že Smith nebol katolík, ale príslušník, filozof a teológ škótskych protestantov. To, že nepreferoval sebectvo a že to nebolo bytostnou súčasťou neviditeľnej ruky trhu, a že sám nebol sebec, ešte nevyhnutne neznamená, že neinšpiroval naše moderné "sebecké" ekonomiky. Čítal som viaceré výčitky teológov, výčitky tohto typu. Michael Novak si vo Filozofii slobody spomína, že pri stretnutí s juhoamerickými biskupmi (Novak je občan USA) prišiel na koreň tej výčitky: v USA funguje kapitalizmus s inštitúciou zisku, pričom táto inštitúcia je podľa nich sebecká, a preto je ekonomika USA teologicky horšia než ekonomiky krajín Južnej Ameriky. Novak v knihe odpovedal, že to by bolo potrebné dokázať. Tam, kde sa potláča inštitút zisku, tam je väčší priestor pre korupciu. Podľa Novaka je otázne, ktorá ekonomika je viac sebecká - či ekonomika USA alebo ekonomiky Južnej Ameriky. A dodal, že nikto sa nepokúsil previesť empirickú analýzu "miery sebectva" v USA v porovnaní s katolíckejšou Južnou Amerikou. Takže túto otázku nechal Novak otvorenú a otvorenú ju nechám aj ja.
Smith to osvietenec, jeden z najvýznamnejších škótskych osvietencov a Cirkev nemá rada osvietencov. To, ako som tu predstavil neviditeľnú ruku implikuje, že podľa Smitha je niečo pravdivé vo vede, čo nie je pravdivé v teológii, čo je zásadný obrat voči katolíckemu stredovekému postoju, že vedy a filozofia slúžia teológii. V Katechizme som videl niekoľko formulácií, ktoré by podľa mňa teologicky nevylučovali teologickú prijateľnosť neviditeľnej ruky trhu. Tu sa im nebudem venovať. Samozrejme, Cirkev vždy chcela trh morálne sankcionovať, čo je podľa mňa správne, bez nej trh ani nemôže fungovať (Cirkev totiž vymáha komutatívnu spravodlivosť). Podľa Cirkvi sú bohatí morálne povinní prispievať chudobným (aj inak než skrze nevedome pôsobiacu neviditeľnú ruku trhu - za tú predsa nemajú morálnu zodpovednosť). Toľko jasné postoje, nič neskresľujem z teologického hľadiska voči môjmu obľúbenému autorovi. Takže verím, že čitatelia tohto článku nebudú šíriť mýty o neviditeľnej ruke trhu, no a potom sa (ak si nájdem čas) pustím do iného z naznačených aspektov vzťahu Adam Smith - jeho teórie, filozofia a teológia - prax kapitalizmu - Cirkev a jej teológia.
