Erhard nezaviedol sociálne dávky, ale umožnil trhu zodvihnúť životnú úroveň ľudí z biedy povojnového nemeckého „hospodárstva“. Nemecko nebolo zachránené Marshallovým plánom, niečím, čo sa podobá dnešnej rozvojovej „pomoci“ krajinám tretieho sveta. Pomoc v akejkoľvek výške je totiž štátnou správou neproduktívne prerozdelená a teda spotrebovaná. I štátne „investície“ sú totiž spotrebou, tzv. spotrebou kapitálu. Spotreba kapitálu je prerozdelením použitia kapitálu od budúcnosti k prítomnosti – teda nie podľa aktuálnej miery časovej preferencie (trhovej úrokovej miery), ale podľa priania politikov. Ľudskými slovami spotreba kapitálu je vyššou spotrebou dnes (ktorú slovami Bastiata je vidieť) na úkor relatívne nižšej spotreby budúcich generácií (ktorú nie je vidieť), je spotrebou rodičov na úkor detí, je nezodpovedným zabúdaním na budúcnosť.
Nie je sa čo čudovať týmto negatívnym dôsledkom štátneho intervencionizmu (nielen) do procesu investovania. Otec myšlienky štátneho intervencionizmu, väčšinou oslavovaný ekonóm John Maynard Keynes, svoje pohŕdanie budúcnosťou raz vyjadril vyhlásením: „V dlhom období sme všetci mŕtvi.“ Fakt, že Keynesove „teórie“ sa tešia celosvetovo veľkej podpore je ľahko vysvetliteľný politickou príťažlivosťou jeho myšlienok. Veď predsa voliči nebudú spájať nepriaznivé dôsledky minulej intervencionistickej politiky s minulými vládami, ale s terajšou vládou.
Politici tak sú z politických dôvodov (získanie voličov) motivovaní k intervencionistickej politike. Vláde sa totiž nevyplatí viesť neintervencionistickú (liberálnu) politiku. Jej dlhodobé blahodárne účinky totiž nie je vidieť dnes a v budúcnosti tie účinky nebudú spájané s niekdajšou prezieravou vládou, teda ani v budúcnosti nebude vidieť blahodárne účinky dnešnej múdrej vlády. Za poznámku stojí, že vláda môže ekonomike len škodiť, ale nie jej pomôcť. Môže len prestať negatívne pôsobiť alebo zmenšovať negatívne pôsobenie. To však nie je príklad Slovenska, keďže posledný rok sa prerozdeľovaná časť HDP (pomer spotreby vlády ku HDP, meraný v %) zväčšila (viď odkaz).
Nefungoval Marshallov plán a ani žiadna doterajšia rozvojová pomoc. Napríklad Južná Kórea sa z rozvojovej krajiny stala za 20 rokov - od roku 1945 do roku 1975 - jednou z najvyspelejších vďaka uvoľneniu rúk trhu a tie rozvojové krajiny, ktoré doteraz neprijali liberálny kapitalizmus, sa stále potácajú v chudobe a prosia pokryteckých (alebo prinajmenšom nedovzdelaných) kvázifilantropov vyspelého sveta o novú „rozvojovú pomoc“ a spôsobujú tým väčšie prerozdeľovanie – budúcu chudobu - vo vyspelých krajinách. A keďže nefunguje ani dnešná rozvojová pomoc, nefunguje ani „čarovanie“ peňazí zo „sociálnych“ a „rozvojových“ eurofondov. Čo Európa dáva, musí niekomu vo väčšej miere vziať (z niečoho žijú aj prerozdeľujúci euroúradníci).
Prerozdeľovanie nevedie k spravodlivosti a lepšej životnej úrovni. Prerozdelenie presmeruje prácu, pôdu a kapitál od efektívnejšieho použitia k menej produktívnemu. Celá spoločnosť tak bude mať menej zdrojov. Prerozdeľovanie teda vedie k rovnosti, lenže rovnosti v otroctve, detinskej závislosti na štáte a v chudobe.
Preto Ficova verzia sociálneho a environmentálneho trhového hospodárstva, ak bude zrealizovaná, bude mať ešte negatívnejšie dôsledky na slovenskú spoločnosť, ako reformy súčasnej slovenskej vlády.
Je príznačné, že Erhard v súvislosti so svojou reformou odmietal pojem hospodársky zázrak: „v Nemecku (sa) neodohral žiaden zázrak, ale uskutočnila sa hospodárska politika založená na princípoch slobody.“ Erhard skutočne chcel sociálne trhové hospodárstvo, nakoniec ho pomohol založiť na troskách nacistického Nemecka. Podľa Erharda však „sociálny aspekt by mal byť dosiahnutý predovšetkým zámernou podporou konkurencie a pomocou prostriedkov trhového hospodárstva.“ Pre Erhardových nasledovníkov hlásiacich sa ku konceptu sociálne trhového hospodárstva (Fica, tiež Schrődera a Paroubka, atď.) však „každé spoločensko-politické opatrenie, ktoré zničí časť trhu, je ospravedlňované argumentom, že len prostredníctvom neho sa uskutočňuje ono ,sociálne‘, ktoré trhové hospodárstvo nemôže poskytnúť,“ ako píše Detmar Doering.
Intervencionistické opatrenia „sociálneho“ štátu však nemôžu byť obhájené na základe konceptu sociálneho trhového hospodárstva, ktorý založil ordoliberál Walter Eucken a do praxe zaviedol Ludwig Erhard, spoluzakladateľ (s F. A. Hayekom) spoločnosti Mont Pélerin – spoločnosti liberálnych ekonómov.
Na volebných preferenciách strany Smer je (snáď) jasne vidieť, že negatívne súvislosti politík „sociálneho“ štátu (nie však sociálneho trhového hospodárstva) pre voličov nie je vidieť, a že sa tým tiež potvrdzuje myšlienka výlučne politickej príťažlivosti intervencionistických myšlienok a že na Keynesovej intervencionistickej teórii, ktorá sa ešte i dnes presadzuje na slovenských ekonomických fakultách vysokých škôl, nie je nič vedecky platného a nič spoločensky prijateľného, na rozdiel od súčasnej agitácie slovenských profesorov. Možno sa mýlim, ak poznáte nekeynesovskú ekonomickú fakultu na slovenskej vysokej škole a dáte mi o nej vedieť, rád to uznám.
Nech Fico porovnáva akékoľvek (vždy skresľujúce) štatistické ukazovatele životnej úrovne v Česku a u nás, práve týmto zakrýva dlhodobé nepriaznivé účinky sociálnodemokratických politík. Výstižne to pomenoval tesne po páde socializmu Václav Klaus: „Tretia cesta je cestou do tretieho sveta.“ Alebo si niekto myslí, že vysoká nezamestnanosť v Česku a Nemecku nie je spôsobená strnulosťami trhu práce vnútenými vládnucou sociálnou demokraciou? Na prisťahovalcov sa to zvaliť nemôže v žiadnom prípade. Veď Nemecko sa prisťahovalectvu vehementne bráni a prisťahovalci zvyšujú produktivitu nemeckého či českého (či ktoréhokoľvek) hospodárstva za nízke platy, za ktoré by Nemec či Čech pri dnešnej výške sociálnych dávok ani nevytiahol päty z domu. Dodatočná produktivita spôsobená prisťahovalcami by Nemcom či Čechom umožnilo pracovať v produktívnejších a lepšie platených sektoroch ekonomiky. Bránenie prisťahovalectvu tak tiež nemôže byť ospravedlnené ekonomickými dôvodmi, pretože sú reakciou na predchádzajúcu zlú („sociálnu“) politiku. Ak to niekto nepochopí, môže to byť témou ďalšieho článku...
