Ani som nevedel rodičom povedať, ako sa volá film, na ktorý ma volali moji blízki. Dôveroval som im, keďže ma obohatil každý zo zopár filmov, na ktorých sme spolu boli. A neoľutoval som. I keď snáď každému už asi lezú na nervy americké happyendy a i keď je ten film naozaj ťažko americký, ako ho charakterizoval jeden český server. Hlavný hrdina skutočného príbehu bol totiž človek s veľkým Č. Jednoduchý, ale výnimočný - „rozprávkový“ muž James Braddock (hral Russel Crowe).
V prvých okamihoch filmu, keď som sa dozvedel, že hlavný hrdina bude boxer, čakal som, že bude akýkoľvek iný, aký nakoniec bol. Násilie nebolo súčasťou jeho života. Bol predovšetkým muž – milujúci manžel a starostlivý otec. Rodinná idylka, ktorú spolu s manželkou Mae (Renée Zellweger) vytvorili, sa nenarušila ani v časoch najväčšej biedy. Držali spolu vo všetkom.
Svet mužov je iný ako svet žien, no napriek tomu spojenie týchto životov môže byť úžasne vzájomne obohacujúce. Tento film mi to veľmi hlboko potvrdil a prehĺbenie tohto poznania bolo pre mňa určite najhlbším zážitkom z filmu. Nakoniec, film som sledoval aj s jednou úžasnou dievčinou, s ktorou sme neskôr film prebrali a znovu sa mi potvrdilo, že svet mužov je iný ako svet žien (oba však môžu byť skutočne rozprávkové). Oboch nás na filme zaujalo to isté, ale z rozličného uhlu pohľadu – rodinný život v rôznych premenách. Mňa zaujali skôr scény, v ktorých boli prezentované citové a myšlienkové prežitky ženy (i to, ako ich Braddock mohol ovplyvniť k lepšiemu).
I keď Mae manžela ľúbila, nedokázala ho pochopiť vo všetkých veciach. V ženskom dialógu s manželkou Braddockovho trénera si obe posťažovali, že nemajú moc manželom niečo zakázať, ak si niečo manželia zaumienia. Braddock neboxoval pre slávu a jeho tréner ho k boxu nenavádzal kvôli peniazom (i keď peniaze boli v tých časoch pre oboch dôležité kvôli uživeniu rodiny). Obaja mali v sebe akýsi vnútorný hybný motív, taký životaschopný, že ho nič nedokázalo zastaviť. Určite tým motívom bola aj starosť o rodinu, ale bolo tam aj niečo iné – robiť to, čo je správne, vždy a za všetkých okolností, bola to najvnútornejšia sebarealizácia. I keď ich nechápali ani ich manželky, oni išli za svojím snom a bojovali zaň proti nepriazňam osudu. Pred posledným súbojom sa Mae veľmi bála o život svojho manžela a tak sa zaňho išla pomodliť. A keď zbadala, že sa zaňho modlí veľa ľudí, niečo sa v nej pohlo a zrazu vedela, že on musí bojovať. Ľudia v ňom videli príklad nezlomnej vôle žiť čestne, zabezpečiť svoju rodinu a rozvíjať sa. A vedela, že v tom boji potrebuje jej podporu, že bez nej by to nezvládol, že ona a jej šťastie bolo hlavným dôvodom jeho snahy. Stal sa hrdinom. Hrdinom svojej ženy. Tým, že obaja - James a Mae - boli verní svojim ideálom, James dokonca i proti nesúhlasu manželky, sa nakoniec dokázali vzájomne ešte viac priblížiť.
V aute cestou z Popradu domov do Smižian sme diskutovali o poslednom Braddockovom zápase. Ja som povedal, že som si myslel, že Mae nakoniec dôjde na zápas, a že doráňaný James, keď ju na jedno oko na okamih uvidí, zasadí súperovi zdrvujúci, posledný úder. Pán kaplán, šoférujúc, na to povedal, že ženy si o sebe asi veľa myslia, že by si radi predstavovali, ako muži kvôli nim zachraňujú svet. Myslel to skôr vtipne, ako vážne. A ja som na to povedal, že – pán kaplán, že vy nemáte ženu, že tak hovoríte. Muselo to znieť trochu neprístojne. Ja a každý skutočne zamilovaný muž každého veku však vieme, že kvôli žene muž dokáže aj zdanlivo nemožné, za podmienky, že Ona stojí za ním.
Veľmi pôsobivé pre mňa boli aj okamihy, kedy kvôli strachu z toho, čo ho rodičia opustia, Braddockov syn ukradol salámu a otec mu sľúbil, že ho nikdy neopustí. Potom syn sľúbil, že nebude kradnúť a salámu vrátil. Tiež bolo pôsobivé, čo po tom, ako Mae kvôli zime poslala deti ku známym, Braddock v najväčšej núdzi Braddock pokorením svojej mužskej cti žobral peniaze od manažérov boxu kvôli tomu, aby mohol deti zobrať spať domov a dodržať sľub. Zapôsobil na mňa aj toľko opovrhovaný „americký národný efekt“, keď v Braddockovi – rozprávkovom mužovi - začali ľudia vidieť vzor pre svoju nádej v ťažkých časoch. Ľudia potrebujú nádej a obzvlášť v najťažších časoch. Ako študentovi ekonómie sa mi páčilo, že príbeh vykresil, ako sa USA skutočne dostali z hospodárskej krízy – nie vďaka prezidentom, nie vďaka programu tzv. New Dealu, ale vďaka húževnatej snahe jednoduchých hrdinov, vďaka nezlomnej snahe obnoviť dôveru. Máloktorý z mnohých amerických hrdinov sa stali tak slávni, ako James Braddock. Najväčším bohatstvom každej ekonomiky sú totiž jej ľudia.
Spomenul som, že na film sa so mnou pozerala aj výnimočná predstaviteľka nežnejšieho pohlavia. Všimla si skôr také „maličkosti“, ako keď v biede pri raňajkách Braddock daroval svoj prídel jedla dcérenke, ktorú predtým príbehom presvedčil, že nie je vôbec hladný. Tento zdanlivo nepatrný postreh mi dal vedieť, čo som vedel už dávno: táto dievčina vie, čo chce. Svoju lásku dá jedine mužovi, ktorý sa bude vedieť aj obetovať.
Tento film má čo človeku povedať o človeku. Je síce americký, ale je o ľuďoch a pre ľudí. Každopádne ho odporúčam všetkým (najmä mladým), ktorí sa chcú o predstaviteľoch druhého pohlavia neustále dozvedať aj niečo viac, ako jeho/jej anatomické zloženie. Je totiž úžasné byť človekom. Ak človek zabúda, že si je sám strojcom svojho šťastia, pripravuje sa oň.
