Kde bolo tam bolo...
Sú dvaja - on - povedzme Peter a ona - volajme ju Vierka, študujú, majú sa radi. A, čo je dôležité, snažia sa žiť kresťanskú vieru. Niektorí ich kamaráti si klopú na čelo keď vidia, že tí dvaja žijú sľubom predmanželskej čistoty. Peter s Vierkou výsmechu s hrdinskou vierou odolávajú. Tešia sa, veď im ide o naozaj krásny vzťah..
Všetko ide ako po masle, štúdium napreduje, a to aj napriek neuveriteľným stresom, ktoré si dokážu pred skúškami povytvárať. Peter však začína tušiť, ba vie to veľmi dobre a už dosť dlho, že nie všetko je v takom poriadku, ako sa to navonok zdá. Poriadne ho štve, keď vidí Vierku a cíti, že ona od neho niečo potrebuje, sama však presne nevie čo. A čo je najhoršie, Peter ani nevie ako zistiť, čo Vierke chýba, lebo ona to sama presne nevie, vie len to, že jej niečo ku šťastiu chýba, a že to potrebuje, a to hneď.
Vierka sa včera rozprávala s kamarátkami. Zase jej vyčítali, aká je hlúpa, že chodí s Petrom, čo s ňou nechce mať sex. Hovoria jej - vidíš, ani sa Ťa nezastal, keď si to tak veľmi potrebovala. Vierku trýznia tieto výčitky, no Petra má veľmi rada, nedá si na neho dopustiť.
Keď sa potom zase po stotisícprvý krát pozerajú hlboko do očí, Peter váha. Vie, že má problém, ale je pre neho frustrujúce to, že nevie, ako ho má vyriešiť. Vidí na Vierke, že by mohla byť aj šťastnejšia a on by jej tak rád k tomu pomohol, no nevie ako.
A tu Petra - muža činu - napadne myšlienka. Nie je si istý, je to proti jeho a Vierkinej viere, no nemôže dopustiť, aby sa mu veci vymkli z rúk. Veď ide o jeho (a Vierkin) vzťah! Musí niečo urobiť!
A tak, po krásne romantickej intrákovej večeri, cez víkend, keď sú ostatní preč, sa spolu vyspia. Peter to navrhol, a verte mi - tisíckrát sa jej pri tom návrhu ospravedlňoval, že vie, že je to proti viere, že nechce byť sebec, že to má byť pre rast ich lásky, veď už neexistoval nájsť iný zdroj, ktorý by posunul ich lásku ďalej. A Vierka súhlasila. A bolo to krásne...
A ako to skončí?
A potom prišli na naše stretko, kde im vnímavý slovenský kňaz Miloš pri jednej skvelej diskusii o manželstve - samozrejme nechtiac, lebo nevie nič o ich prípade - zasadí nezvyčajne tvrdú výčitku svedomia: "Tvrdíte, že ste nemali ako posunúť ďalej váš vzťah? A preto že ste sa spolu vyspali? Väčšiu hlúposť som teda jakživ nepočul! Predsa ak je vaša láska taká dokonalá, prečo sa nevezmete? Že nemáte peniaze na svatbu, na oslavu? To snáď nemyslíte vážne! Tak o čo vám vlastne ide - o šťastie či o oslavu?"
Cestou v metre po sebe Peter s Vierkou len mlčky hľadia, držia sa za ruky, no ich tváre majú zlomený výraz. Na internáte sa rozprávajú.
Vierka: "Takže sme sa vzájomne oklamali, že Peter?" Peter, ani v najmenšom neprekvapený touto otázkou - muž viery - s pevným hlasom a slzami ľútosti zároveň, potvrdí Vierkino tušenie: "Áno, oklamali sme sa."
Peter s Vierkou si uvedomili, že majú novú šancu. Spoznali, že mohli - a mali - svoju lásku posúvať ďalej. Uvedomili si, že sex neposunul ich vzťah dopredu, ale že im ukázal, ako veľa im ešte chýba k tomu, aby si raz mohli zodpovedne povedať vzájomné ÁNO - nie skrytí v intrákovej posteli pred zrakom verejnosti, ale pred Bohom, ktorý vidí aj v skrytosti, a to aj skrytosti srdca. S ľútosťou spoznali, že cez predmanželský sex cesta k šťastiu nevedie, a tak sa, posilnení Božou milosťou, pokúsili začať budovať vzájomný odznova, s väčšou úprimnosťou, zodpovednosťou a citovou intimitou.
A čo my?
Nechám rozprávaný príbeh nedokončený. Ja verím, že skončil dobre a že sú šťastnými manželmi.
Tohtoročný advent nebol príliš dlhý, končí už onedlho. Chystáme svoje srdcia, aby sa v nich mohol narodiť Boh. A vieme, že Boh je láska. Tak nech nám Božie narodenie prinesie nielen radosť, ale i pravdu o nás, ba viac, pravdu onás, ktorá nás môže vyliečiť - Láskou, ktorá sa môže narodiť v srdci každého z nás.
