Je síce pravda, že chudobný dnes by bol boháčom oproti chudobnému konca 19. storočia, a je pravdou, že kto dnes naozaj chce, finančne svoju rodinu zabezpečí, i keď napríklad sezónnou prácou v cudzine. Problém je však v tom, že sa zrejme nezmenila duchovná stránka finančnej situácie rodiny. Tou chápem pretrvávajúcu emigráciu, zostávajú všemožné pocity odcudzenia, a ak už aj nie je beznádej, je tu odcudzenie voči spoločnosti, ktorá takúto situáciu rodiny nerieši úspešne, a to bez rozdielu či je pri moci tá alebo oná strana. Je pritom príznačné, že sa všeobecne mylne rozumie, že ak má spoločnosť problém, musí k riešeniu pristúpiť štát, a to okamžite a výlučne on. Problémy rodiny sú problémy spoločnosti, a preto sa politické strany snažia na túto tému nalákať voličov.
Pred voľbami každá "zvoliteľná" strana ponúka jedno a to isté riešenie problémov rodiny: dávky. Niektorá strana ich chce mať vyššie, iná nižšie, niektorá chce pridať motivačný faktor do konštrukcie dávok, ale systém je ten istý - nabudiť (aspoň u niektorých) ľudí dojem, že dostanú niečo za nič. Je to podplácanie voličov. Je to pochopitešné, vzhľadom k tomu, aká ideológia v spoločnosti prevláda (intervencionistická - hovorí, že štát nám má byť vo všetkom oporou) a vzhľadom k tomu, aký systém deľby moci tu máme. Zvrchovaný, či suverénny parlament je totiž naviac ľahkou korisťou súťaže záujmových skupín, a následného bujnenia verejných rozpočtov.
Jediná strana, ktorá neverí, že štát je schopný vyčarovať niečo z ničoho, a tvrdí, že je potrebné znížiť všetky dane a zároveň zrušiť prídavky na deti, je "malá strana" OKS. Za deti nesú zodpovednosť v prvom rade rodičia. Vždy to tak bolo. Od konca 19. storočia, kedy do vecí rodiny vstúpil všade na svete štát, sa len pokrivilo zdravé plánovanie rodiny a v dnešnej postmodernej dobre, ktorá si neváži rodinu (tak, ako si neváži pravdu) už ani čoraz vyššie dávky (politické úplatky) nemotivujú ľudí k vyššej pôrodnosti.
Čo ak pokles pôrodnosti spôsobil rast štátu? Čo ak sa na dobrý cieľ použil kontrafinálny prostriedok? Je potrebné znovu vrátiť ľuďom nádej. Súhlasím s OKS v tom, že musíme zrušiť ilúzie "rodičovského" štátu. Ale je potrebné ho niečím nahradiť. Na to nesmú chlapci v OKS zabudnúť a toto podľa mňa ešte nemajú úplne domyslené.
Nebojme sa!