Čas pre duše rozprávok
(Tomáš Krištofóry)
Z hĺbky detsky naivných čistých túžieb duší
v príkoriach a pádoch v rozprávkach nádej raší -
aj škaredé káčatko skromne šťastným chcelo byť,
krásnou, ladnou labuťou nakoniec jej prišlo žiť.
Viem jednu rozprávku, málokto pamätá -
nedávno verilo jej nielen každé dieťa -
o Pánbožkovi, čo dobrotivo z Kriváňa
z ľudu slovenského strach a biedu vyháňa.
Dnes však každý vraví: sklonené Kriváňa bralo
nie anjel, no dielo prírody naklonilo -
svet rozprávok pominul – načo viera? – chichocú sa,
s pažerákom moci ľuďom bezduchým chvascú sa.
Že si Kriváň – „národný“ – cenia, jak sa patrí?
K ničomu, než moci neslúžia im už Tatry!
Privedú v pokoj národ ich pachtivé bruchá
bez viery vo večnosť slobodného ducha?
Rozprávka plače a s ňou i duch slobody,
jej kameň uhoľný padne na otcov poroby!
Bo len cesta krížová je tou cestou slobodných,
kto však zrádza Syna človeka, ja zatratený!
V tichú dnešnú noc Svetlo sveta prísť má na zem,
neskôr by splnilo verných duší dávny sen.
Duše bez rozprávky však dieťa Ježiš pokorí,
Jeho – Pravdu – podplatiť sa im nepodarí.
V Smižanoch 24. 12. 2004
