Klasicky liberálna bratislavská Nadácia F. A. Hayeka, zaoberajúca sa najčastejšie ekonomickými problémami, sa k tomuto článku doteraz v médiách nevyjadrila. Morálne otázky argumentácie pána Chmela sa dotýkajú najmä cirkví. I keď priamo na Chmelov článok nereagovala žiadna z cirkví na Slovensku, možno predpokladať ich principiálne odsúdenie takéhoto článku. Pokúsim sa preto reagovať ako študent, ktorému nie sú ľahostajné morálne a ekonomické osudy slovenskej spoločnosti.
Mravné názory pána Chmela
Dominantnou témou článku pána Chmela je mravnosť liberalizmu. Na konci svojho rozsiahleho článku píše, že „liberalizmus vo svete už oveľa intenzívnejšie prekračuje hľadisko trhu a uvažuje aj o mravnom rozmere občianskej spoločnosti a jednotlivca v nej.“ Postoje svojej strany vo vzťahu k morálke (v konfrontácii s – ako uvádza - katolíckym myslením) charakterizuje pán Chmel výrokom: „Liberalizmus hľadá najlepší spôsob života, ale zároveň hľadá koexistenciu rozdielnych spôsobov života, ich "mierové spolunažívanie". Tiež píše, že „rozdielnosť“ (podľa neho medzi katolíkmi a liberálmi na Slovensku) „sa rada navonok prezentuje ako spor o interrupcie, rovnosť sexuálnych menšín či registrované partnerstvá.“ K súčasným názorom strany ANO na tieto otázky sa pán Chmel nevyjadril kriticky, môžeme teda chápať postoje ANO za základné postoje jej poslanca v problematike mravnosti. Pred mojím zhodnotením týchto postojov k mravnosti sa pokúsim nájsť odpoveď na otázku: Aký je pôvod myšlienok, ktoré pán Chmel prezentuje?
Mravnosť liberalizmu pochádza z ekonómie
Liberalizmus vznikol a rozvíja sa v prvom rade ako ekonomická teória. Pán Chmel vo svojom článku nespomína žiadnych liberálnych ekonómov, a to musíme uznať, že uviedol dlhý zoznam osobností liberalizmu. Bolo by omylom myslieť si, že sa ekonómovia nevenovali „mravným rozmerom občianskej spoločnosti“ – rozmerom, ktoré sa snaží do liberalizmu svojej strany pán Chmel zahrnúť. Požiadavka ekonomického liberalizmu dokonca vzišla pôvodne z pier vyložene morálnych mysliteľov – neskorých scholastikov (Luis Molina, Johanes de Lugo), neskôr Johna Locka, Davida Huma, a najmä osloboditeľa národov - Adama Smitha. Pán Chmel mal možnosť pokračovať v tejto myšlienkovej línii. Zjavne tak však neurobil. Ako je možné, že sa pán Chmel nazýva liberálom a zároveň existuje liberalizmus inej myšlienkovej (a praktickej) línie?
Existencia dvoch liberalizmov
Dnes existujú dva liberalizmy. Najvýznamnejší predstaviteľ pôvodného, tzv. klasického liberalizmu, rakúsky ekonóm F. A. Hayek, nazval ten druhý podľa jeho pôvodu (Rousseau, Voltaire) tzv. kontinentálnym liberalizmom.
(Ne)mravnosť dvoch liberalizmov
Kontinentálny a klasický liberalizmus sú v otázkach morálky v zásadnom rozpore.
(Hayekov) klasický liberalizmus totiž rozumie, že sú isté hodnoty, ktoré je pre zachovanie a rozvoj spoločnosti nevyhnutné principiálne brániť. Hlavné hodnoty sú dve: súkromné vlastníctvo a rodina založená na manželstve ako zväzku muža a ženy. Tieto hodnoty je podľa Hayeka potrebné brániť skôr vplyvom slobodnej súťaže dlhodobo stálych učení náboženstiev – strážcov hodnôt, ako štátom (zákonodarstvom). Je pritom potrebné zdôrazniť, že Hayek bol celý život agnostik, k obhajobe týchto hodnôt dospel z výlučne vedeckých dôvodov. Bol tiež nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu.
Chmelov kontinentálny liberalizmus, hľadajúci „koexistenciu rozdielnych spôsobov života, ich mierové spolunažívanie“ je teda absolútnym relativizmom. ANO si nectí nielen hodnotu rodiny, ale ani súkromné vlastníctvo, ako napríklad pri „výkupe“ pozemkov pre firmu KIA pri Tepličke nad Váhom. Absolútny relativizmus je svojvôľou, myšlienkou rob si, čo chceš (ak máš dosť moci).
Ak nazveme žiadúcou morálku, ktorá vedie k zachovaniu a rozvoju spoločnosti, klasický liberalizmus žiada a vytvára pre ľudstvo sebazáchovnú morálku. Naopak kontinentálny liberalizmus žiada a vytvára (i právne zakotvuje) ľudstvo deštruujúcu „morálku“. Liberalizmus nehľadá najlepší spôsob života, to je úlohou náboženstiev. Mierové spolunažívanie rozdielnych spôsobov života hľadá liberalizmus práve potiaľ, kým tie spôsoby života nie sú protispoločenskými spôsobmi života. Lebo, ako hovorí Hayek, „vždy to bolo rozpoznanie medzí možného, čo človeku umožňovalo plne využiť svoje sily. Inak si človek skutočne obmedzoval rozsah toho, čo môže dokázať.“ Tými medzami sú podľa Hayeka najvyššie – sebazáchovné hodnoty – súkromné vlastníctvo a rodina. Klasický liberalizmus usvedčuje ten kontinentálny z protispoločenskej morálky.
Zavádzanie verejnosti – plagiátorstvo liberalizmu
Morálne názory pána Chmela sú nezodpovednými - názormi kontinentálneho liberalizmu. Strana ANO má pritom za svoje heslo klasicky liberálny výrok: Slobodne a zodpovedne. Myslím si, že pán Chmel vniesol zmätok do liberalizmu úmyselne. Bolo pre neho jednoduchšie vyhnúť sa diskusii, zamlčať klasický (a pôvodný) prúd liberalizmu, aby tak mohol jednak legitimizovať ten svoj prúd liberalizmu ako jediný liberalizmus a jednak doň (aspoň verbálne) zahrnúť pozitívne aspekty klasického liberalizmu, samozrejme len tie, ktoré nie sú v rozpore s kontinentálnym liberalizmom. Napriek množstvu zaujímavých a pravdivých informácií je teda článok pána Chmela fundamentálne zavádzajúci.
V jednom však (zatiaľ) má pán Chmel určite pravdu. Liberalizmus je pod Tatrami škaredým slovom. Je však bohužiaľ nutné dodať, že k tomu paradoxne pán Chmel a jeho strana ANO význame prispieva. Medzi ANO a KDH aj náboženstvami na Slovensku nie sú práve najlepšie vzťahy. Práve kvôli sporu s náboženstvami musel pán Chmel napísať, že liberalizmus je škaredým slovom pod Tatrami. Liberalizmus však nie je proti náboženstvám. Teda pokiaľ liberalizmom rozumieme ten klasický. Nie je potrebné pridávať k liberalizmu novú morálku. Stačí ju neprehliadnuť v myslení klasických liberálov, prípadne ju ďalej rozvíjať.
Mravné poslanie ekonómie
Michael Novak píše, že ekonómia má cnostné poslanie. Naučila nás lepšie sa rozhodovať medzi alternatívami a investovať kapitál do intelektu iných ľudí i nás samých. Chápanie ekonómii možno nakoniec vedie dokonca k záchrane a rozvoju (spoločensky sebazáchovnej) morálky deštruovaním tej postmodernej. Možno raz liberalizmus nebude škaredým slovom pod Tatrami...
