Ak odmietame istú predstavu hodnôt spoločnosti, musíme ponúknuť alternatívu. Pán Hupka explicitne neponúkol alternatívu „moderného liberalizmu“. Implicitne ňou možno tušiť katolícky konzervatizmus. Konzervatívne videnie hodnôt je však problematické. Vychádza z prirodzenoprávnej či inej metafyzickej koncepcie, nutne sa odvolávajúc na Boha. Prirodzenoprávna teória nikdy a nikde nie je univerzálne prijímaná a nemôže byť vyjadrená v termínoch vedeckej racionality. Navyše, (Lockova) prirodzenoprávna teória je vnútorne rozporná. Jeho metafyzická teória ľudskej podstaty je v rozpore s jeho empiricistickou noetikou, kde sa tvrdí, že podstata je nepoznateľná. Zmyslovosť navyše ex definitione nie je schopná poznať to, čo „má byť“.
Alternatívou v oblasti hodnôt spoločnosti nemusí byť absolútna morálna tolerancia v rámci zákona daného zvrchovaným zákonodarstvom. (Zvrchované zákonodarstvo znamená, že zákonodarca je nad právom, a nie že právo je nad vládcom a zákonodarcom a je to aktuálna situácia na Slovensku i vo svete.) Absolútna morálna tolerancia býva zdôvodnená pluralitou (svetových) názorov a životných štýlov na jednej strane a neutralitou štátu na strane druhej. Najvyššou hodnotou tohto moderného liberalizmu (ANO) je teda absolútna morálna tolerancia. Táto hodnota však nie je podoprená vedou. Existuje hodnotovo neutrálna vedecká teória skutočne existujúcej, teda nie ideálnej morálky spoločnosti a je zdrvujúco kritická voči významnej hodnote moderného liberalizmu – absolútnej morálnej tolerancii. Tou teóriou je zabudnutý, avšak nevyvrátený výklad morálky teóriou spontánneho poriadku.
Prvý ju systematicky podal klasický liberál Adam Smith v knihe Teória mravných citov. Tá obsahuje potvrdenie, že toľko znevažovaná neviditeľná ruka, ktorá sa v jeho neskoršej knihe Bohatstvo národov objavuje bez prívlastku, je neviditeľnou rukou Božej prozreteľnosti, ktorá podľa Smitha (Teorie mravních citů, str. 166-188) vložila do ľudskej prirodzenosti tak presne vymedzený súbor sklonov a mravných citov, že ľudské konanie nimi determinované vedie v dejinách s priam strojovou automatickosťou k naplneniu samotným ľuďom neznámeho božieho účelu, ktorým je v prvom rade mravný a z neho vychádzajúci právny poriadok civilizácie. Bez neho by sa nikto z nás neodvážil vyjsť na ulicu, lebo by sa mal prečo obávať krádeže či vraždy svojej osoby. Právny poriadok je zase nevyhnutnou podmienkou založenia a fungovania neustále sa rozvíjajúceho kapitalizmu – konečného cieľa Smithovej Božej prozreteľnosti. „Pokiaľ by niekto považoval metafyziku či teológiu za niečo neprístojné, je možné ho hneď ukľudniť poukazom na skutočnosť, že prevažná väčšina tvrdení Teórie mravných citov je plne zlúčiteľná s moderným evolucionizmom. Božiu prozreteľnosť totiž možno mutatis mutandis (tj. s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach) nahradiť autopoietickou tendenciou prírody, prejavujúcou sa spontánnou genézou stále komplexnejších poriadkov a systémov – táto tendencia v daných podmienkach vedie v zásade k rovnakému usporiadaniu, aké si stanovuje za cieľ Smithova Božia prozreteľnosť.“ (Ján Pavlík: Adam Smith aneb zrození ekonomie z ducha morální filosofie. In.: Adam Smith semper vivus, str. 29-30)
Smithov, Hayekov a Pavlíkov prístup v sebe harmonicky kombinuje dve veľké výhody, ktoré konzervatizmus nedosahuje – vedeckosť a väčší zmier medzi veriacimi a ateistami. Klasicky liberálny prístup na jednej strane ohraničuje pôsobnosť prirodzenoprávnych koncepcií, kritizuje súčasný inteligentný dizajn a iné nevedecké koncepcie: „Smith vo svojej Teórii podáva i vnútorné (fenomenologické) nahliadnutie do evolučného procesu, v ktorom sa ustanovujú stále komplexnejšie štruktúry; toto neustále inšpirujúce vnútorné nahliadnutie je exaktným prístupom navždy a principiálne odoprené.“ Zároveň však nepopiera možnosť náboženského pohľadu na svet. Žiada ho aspoň u niektorých skupín: Smithova Teória mravných citov „dáva tým, ktorí nie sú spokojní s obvyklými antireligióznymi konotáciami a implikáciami darwinizmu, príležitosť premyslieť možnosť harmonického zjednotenia náboženskej viery a evolučného princípu. Jej čítanie predstavuje duchovný protiťah voči inherentnej tendencii vyvíjajúceho sa kapitalizmu „zabúdať“ na svoje počiatky a spretrhať väzby s kresťanstvom či morálkou akéhokoľvek druhu.“ (Jiří Schwarz a Ján Pavlík: Předmluva k Adam Smith: Teorie mravních citů, str. xviii)
Smithov najdôslednejší pokračovateľ Hayek žiadal ochranu dvoch civilizačných hodnôt - súkromného vlastníctva a rodiny. Hodnotové požiadavky klasického liberalizmu teda sú konzervatizmu blízke. Pred verejnosťou sú hodnoty ľahšie obhájiteľné zo stanoviska klasických liberálov. „Moderní liberáli“ totiž v zdôvodnení hodnotových požiadaviek konzervatívcov nachádzajú úrodnú pôdu pre rozoštvávanie spoločnosti. Trestuhodné je, že konzervatívci (KDH) pristávajú na tento spôsob boja. Nemyslím si však, že „moderní liberáli“ z ANO sú schopní racionálne napadnúť zdôvodnenie hodnotových požiadaviek klasického liberalizmu. Ak by sa o to pokúsili, museli by vyvracať Smitha a Hayeka. No to by šli sami proti sebe, keďže sa tvária, že zo Smitha a Hayeka čerpajú.
Konzervatizmus nie je alternatívou moderného liberalizmu. Tie sú odsúdené na neproduktívne vzájomné roztržky. Dnes rozšírený moderný (kontinentálny) liberalizmus má z dlhodobého hľadiska jedinú alternatívu: klasický liberalizmus. Doterajší konzervatívny postoj katolíkov dokážem pochopiť. Teraz je však už načase zbaviť sa predsudkov a prijať racionálne a pre katolíkov dokonca teologické argumenty v prospech klasického liberalizmu.
