Podstata peňazí
Keďže sú peniaze prostredníkom akéhokoľvek obchodu, majú pre hospodárstvo a pre každého z nás veľký význam. Peniaze znamenajú pre hospodárstvo asi toľko, čo olej pre stroje. I slávny ekonóm Keynes (s ktorým však inak nesúhlasím) vedel, že najspoľahlivejším prostriedkom na rozvrátenie hospodárstva je rozvrat peňažného systému. Najhoršie hyperinflácie zažilo v 20. storočí Nemecko, po prvej a po druhej svetovej vojne. Preto základným kameňom ekonomickej obnovy západného Nemecka po druhej svetovej vojne bolo zavedenie spoľahlivého cenového systému. Výsledkom bolo, že Nemecko malo od roku 1948 až do zavedenia eura najnižšiu infláciu v Európe.
Množstvo peňazí musí zodpovedať aktuálnej (a diskontovanej budúcej) potrebe peňazí, aby hospodárstvo "dobre mazalo". Na množstvo peňazí má najväčší vplyv centrálna banka toho - ktorého štátu, či zoskupenia štátov. Množstvo peňazí ovplyvňujú aj banky, lenže tie sú výrazne motivované, aby ovplyvňovali množstvo peňazí podľa vôle centrálnej banky - u nás NBS. Verejnosť je vynechaná z najdôležitejšieho rozhodnutia o kvalite peňazí v našich peňaženkách a na účtoch - rozhodnutia o kúpnej sile peňazí. Josef Šíma vysvetľuje, že a prečo je tomu tak (a Doc. Kindlová vysvetľuje následky takejto menovej politiky): "O tom, kteří velikánové budou na bankovkách zobrazeni, rozhodne speciálně zřízená komise. K této otázce má dovoleno se vyjádřit i veřejnost, nebo jaká hlava se na bankovce objeví, je z finančního hlediska pro centrálního bankéře zcela nedůležité."
I keď je debata o podstate peňazí dôležitá, je potrebné venovať pozornosť aj neekonomickým súvislostiam v zásade ekonomických ľudských činov. Symboly na eurominciach majú istú hodnotu, veď práve preto sa verejnosť prie o tie symboly. Kultúra a morálka majú v spoločnosti väčší význam, ako im väčšina ekonómov pripisuje. (I keď i kultúru možno skúmať z pozície ekonómie ako imperiálnej vedy pod termínom spoločenský kapitál.)
Najvhodnejšie slovenské symboly
Zdá sa však, že "odborník" oslovený redaktorom rf má iný názor na úlohu verejnosti aj v tom najmenej dôležitom rozhodnutí o predmete zobrazenom na minciach: "Rozhodnutie o zobrazení na eurominci by nemalo byť vec ankety, ale odborníkov, čo mali dostať k návrhom text a rozhodnúť." Ak sa mám vyjadriť ja (ktovie, či na to mám vôbec právo), ankety som sa zúčastnil a hlasoval som za Kriváň. Jeho zobrazenie je však skutočne veľmi nepodarené. Hlasoval som zaň aj preto, že na jeho vrchole je dvojkríž. Bral som to tak, že som hlasoval za dva najpodstatnejšie symboly, aké Slovensko má.
Kriváň - symbol postmodernistického relativizmu?!
Lenže najznámejšia slovenská etnologička má iný názor: "Kovačevičovej sa z návrhov najviac páčili hrady - Bratislavský, Spišský, Devín. "S Kriváňom by súhlasila len čiastočne, lebo prírodu, štíty majú aj iné krajiny. Príroda je všade podobná, len my si hovoríme, že sme mimoriadni," hovorí." V prípade Kriváňa však vôbec nejde o nejakú namyslenosť na našu prírodu! Týmto výrokom sa pani Kovačevičová v mojich očiach pochovala ako etnologička vôbec, nieto ako najvýznamnejšia etnologička na Slovensku. Kriváň pre Slovákov znamená predovšetkým kultúru, avšak nejde o hocijakú kultúru. O akú kultúru ide? Pani Kovačevičová nám pomôže zistiť, aká kultúra to určite nie je. Úmyslom pani Kovačevičovej bolo rezolútne odmietnutie kresťanských symbolov na eurominciach. Keďže by súhlasila s Kriváňom, len sa jej nepáči nadutosť Slovákov na našu prírodu, vyjadrila tým, že Kriváň považuje za antikresťanský symbol, i keď by to ona vyslovila skôr termínom "neutrálny" symbol.
Mimochodom, Kriváň už bol na minciach. Presnejšie, časť Kriváňa už bola v minciach. Na Kriváni sa ťažilo zlato. Zlato z Kriváňa dovážali kremnickej mincovni.
Poznám človeka, ktorý by sa určite nenazval odborníkom na krivánsku etnológiu, ale symboliku Kriváňa by vysvetlil lepšie, ako pani Kovačevičová. Mladý geológ František Bakos, fascinovaný skúmaním historických krivánskych zlatých baní, myslením však veľmi pevne stojaci na zemi (či doslova v zemi), vyslovil, že každá tradícia vzniká na základe nejakej reálnej udalosti. Krivánska tradícia podľa všetkého vyrástla na základe ťažko získateľného zlata z krivánskych svahov. Bakos tvrdí, že pravdepodobne žiaden banský podnikateľ nebol z krivánskeho zlata ziskový. Napriek tomu sa tam dolovalo s prestávkami od 13. do storočia do roku 1788! Obsah zlata v rude totiž bol podľa Bakosa vysoký, lenže náklady na zásobovanie, spracovanie a dopravu rudy pravidelne predražili každé krivánske baníčenie. Vznikli krivánske povesti.
O tom, že Kriváň raz vydá svoje bohatstvo. O tom, ako Kriváň vznikol. A ako dostal svoje meno. Rozšírená je povesť, že Boh po stvorení sveta poslal jedného z anjelov dotvoriť stvorenie v krajine, ktorú si zvlášť obľúbil. A anjel nechtiac narazil krídlom do predtým štíhleho štítu, odvtedy Kriváňa. A povesť pokračuije tým, že on by sa bol chudák povystieral, lenže obyvatelia dedín pod ním sa prudko pohádali o hraniciach chotárov. Múdri starešinovia nakoniec rozhodli, že ktorá dedina kam potlačí Kriváň, tam budú hranice jej chotára. A kedže povesti jedna dedina naozaj vrch potlačila, iné sa zháčili, že prídu o majetky, zobrali lano, urobili slučku, zakosílili ju o vrchol Kriváňa a ťahali na opačnú stranu. Tí, čo ešte sátle tlačili vrch ďalej, sa pozreli hore a zistili, že sa vrcholec na nich nebezpečne nakláňa a že hrozí, že sa yrúti na chlapov. A tak si povedali - pribudli nám polia, buďme spokojní! A nik sa už neodvážil nič povedať, lebo Liptáci boli tvrdí chlapi, ktorí si vedeli zastať svoje. Toľko povesť. (Verzia z knihy Anton Marec: Zlato pod Kriváňom, 1993)
A tá povesť nám má čo povedať. Kriváň v povesti vystupoval ako prostredník spravodlivosti medzi svojimi. A známy tatranský historik Ivan Bohuš píše, že prvé dve slová, ktoré sa kokavské nemluvňatá učia s láskou vyslovovať, sú "mama" a "Kriváň". Deti boli upozorňované, že musia byť dobré, lebo ich stále vidí pán Boh z Kriváňa.
Kto tvrdí, že krivánska tradícia začína národným výstupom Ľudovíta Štúra roku 1841, je buď na omyle, alebo klame. Prečo by potom prevavovali záujem o poníženie Kriváňa uhorskí mocipáni? Jozef II. mal vystúpiť na Kriváň už dávno pred Štúrom, roku 1806. Rok pred Štúrom vystúpil na Kriváň saský panovník Fridrich August II. a pár dní pred Štúrom postavili pomník, ktorý bol oficiálne venovaný na česť saskému panovníkovi. V skutočnosti to bol pokus o poníženie Kriváňa, pokorenie vzťahu Slovákov ku Kriváňu, v ktorom prirodzene Maďari videli nebezpečenstvo oslobodenia Slovákov. Štúrovci a blesky neskôr ten hanlivý pomník zničili. Krivánska (a tatranská) tradícia, akokoľvek naivná, je základom slovenskej spoločnosti a je trestuhodné, že si to po Štúrovi nevšimol žiaden spoločenský vedec (okrem nevýznamných historikov Kolbenheyera či Posewitza na prelome 19. a 20. storočia). Štúr nezakladal tradíciu, on v nej pokračoval. Snažil sa oslobodiť Slovensko, i keď jeho prostriedkami sa mu to nemohlo podariť.
Kriváň je symbol, na ktorý Slováci nemajú byť hrdí. Majú si ho vážiť. Každý neslobodný systém padol aj vďaka podpore krivánskej tradície. V roku 1943 bol národný výstup protestom proti nacizmu. O rok neskôr tu pôsobila silná partizánska skupina, ktorej členovia vyniesli 7. 10. 1944 na Kriváň Československú zástavu. A kto by si myslel, že Kriváň si privlastnili komunisti, mal byť na Kriváni 27. 9. 1968, keď na Kriváni všade viali pre zmenu slovenské zástavy na ostrý protest proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Tiež by sa mohla zamyslieť, o čom asi dumal na Kriváni roku 1990 staručký Dubček. Možno to nie je náhoda, že sa stretli dvaja zradení - vrch dávno ignorovaný a človek, ktorého mal neskôr niekto zradiť...
Má ešte niekto pocit, že pani Kovačevičová by zvolila Kriváň na euromince aj po prečítaní tohoto článku?
Darmo vylepujú neonacisti na Kriváň reklamy na svoje webstránky, darmo tam chodí Mr. Rusko vyhlasovať, že si váži Kriváň. Tu nejde o veľkohubé reči, tu ide o opozíciu voči veľkohubým a bezduchým rečiam. Krivánska tradícia prežila horšie udalosti, ako súčasné štvanie slovenskej spoločnosti proti kresťanstvu, ktoré sa SME rozhodlo šialeným spôsobom podporovať. Nič proti názoru, nezastávam klerikalizáciu Slovenska, ale táto bezbrehá nenávisť k čomukoľvek kresťanskému mi začína niečo pripomínať: "Treba definitívne vyriešiť židovskú otázku!" (Hitler) "Treba definitívne zbaviť Slovensko ópia ľudstva, najmä kresťanstva a zvlášť katolicizmu" (Praktický postoj SME v roku 2005).
Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale dnes už snáď tekto problémy riešiť nebudeme. S civilizovanou spoločnosťou to nemá pranič spoločné. Ja nikoho nesúdim, ale redaktor rf by si nabudúce mal dvakrát rozmyslieť, koho nazve "odborníkom" a "najvýynamnejšou slovenskou etnologičkou".
Ja si Kriváň nenechám zrelativizovať.
"Boli sme my boli medzi národmi,
jako náš Kriváň nad tými Tatrami.
...
Stojí ešte, stojí Kriváň nad Tatrami,
bude Slovák, čím bol medzi národmi."
(Samo Chalupka, katolík)
"Křiváni, ty svých k nebi pozdvihuješ,
a potom mocněj' je k zemi přikuješ!"
(Ľudovít Štúr, evanjelik, koncom života pravoslávny)
