Tým mám na mysli liberalizmus staršieho, klasického druhu, ktorý vkladal svoje nádeje v spoločnosť, vieru a slobodu. Keď bolo oznámené, že kardinál Joseph Ratzinger prijme meno Benedikt XVI, hneď sa naskytla otázka: Kto bol Benedikt XV. a aké mal názory?
Pápež Benedikt XV. bol pápežom v rokoch 1914-1922 a bol svedkom toho, že sa vek mieru, prosperity a nádeje obrátil na krviprelievanie, násilie a vše zahŕňajúci štát. Benedikt XV. je spomínaný najmä pre svoje úzkostné úsilie ukončiť spory a boje, ktoré sa stali tým, čo teraz nazývame prvou svetovou vojnou, vojnou, ktorá tak násilne zmarila nádeje tak mnohých.
Pápež Benedikt XV. napísal v roku 1914 nasledujúcu desivú pasáž: „Tento fantóm hrôzy vojny drží moc vo všetkých oblastiach: stiesnený je priestor akéhokoľvek iného myslenia v mysliach ľudí. Bojujúce národy sú tie najväčšie a najbohatšie na zemi; ký potom div, že štáty, podporené najhoršími zbraňami, ktoré moderná vojenská veda vynašla, usilujú sa o vzájomné zničenie s desivou rafináciou.
Neexistuje žiadne obmedzenie miere skazy a zabíjania, deň po dni je zem zmáčaná nanovo preliatou krvou a je pokrytá telami ranených a zabitých. Kto by si mohol predstaviť ako ich vidíme takto naplnených nenávisťou, že všetci majú rovnaký pôvod, majú rovnaký základ, že všetci sú členmi jednej ľudskej spoločnosti?“
Tieto skľučujúce slová jasne slúžili ako predzvesť toho, čo malo nasledovať: zločiny a hrôzovláda komunizmu a nacizmu, koniec európskej jednoty, zjavenie sa zbraní hromadného ničenia, prevzatie vedenia západného sveta ideológiami spoločenského plánovania, sekularizmu, konzumizmu a každého druhu zdesenia.
Akokoľvek tragické boli tieto udalosti, nevyhasili nádej. Nájdeme ju v dokumentoch 2. Vatikánskeho koncilu, najdôležitejšej udalosti, ktorá formovala životy Jána Pavla II. a nemeckého teológa Josepha Ratzingera.
Bol to koncil, ktorý sa neobrátil chrbtom náboženskej slobode, skôr ju do učenia cirkvi plnšie zahrnul. 2. Vatikánsky koncil sa vopred tešil na svet obnovený duchovným a materiálnym pokrokom, v ktorom by svetový poriadok slobody – spolu s technologickým zlepšovaním – slúžil všetkým ľuďom na všetkých miestach.
Po skončení koncilu malo mnoho konzervatívnych katolíkov veľké obavy z optimizmu v srdci 2. Vatikánskeho koncilu, obzvlášť tie, ktoré dali Cirkvi podnety obsiahnuť moderný svet a jasnejšie formulovať potrebu náboženskej slobody a ľudských práv. Učenie je dnes čírejšie. Komunizmus a nacizmus prišli a odišli. Zdá sa, opadajú tiež staršie „izmy“, ktoré dominovali v 20. storočí. Opäť žijeme v časoch novej nádeje.
Tento optimizmus bol srdečne prijatý Jánom Pavlom II. a môžeme očakávať, že to takto bude pokračovať i počas pontifikátu Benedikta XVI. Samozrejme kardinál Ratzinger neprotirečí ekonomickému učeniu Jána Pavla II., ktoré našlo veľkú hodnotu v trhovej ekonomike a tiež odsúdilo tzv. štáty blahobytu európskeho štýlu (tj. sociálno-demokratické štáty so štedrou sociálnou politikou, ktoré nechávajú usínať ľudskú zodpovednosť a realizujú falošnú solidaritu – štátnu násilnú a byrokratizujúcu pseudosolidaritu – pozn. prekl.).
Kardinál Ratzinger sa viac sústredí na teologické dôsledky politických bludárstiev ako tzv. teológia oslobodenia (tj. politická filozofia, ktorá sa snaží zmieriť kresťanstvo s miernymi formami socializmu, a výsledkom ktorej sú mafiánske „katolícke“ štáty Latinskej Ameriky, zotročujúce svojich obyvateľov – pozn. prekl.), ako otázkam ekonomických systémov. S ohromným optimizmom však napísal o výhľadoch pre novú a zjednotenú Európu – zjednotenú nie štátom, ale vierou a spoluprácou.
Ratzinger vo svojich textoch zväčša obhajuje nefalšovanú slobodu. Píše o skutočnom dare slobody, ktorý uvádza kresťanskú vieru do sveta. Dar slobody prvý zlomil stotožňovanie štátu a náboženstva a tak odstránil od štátu jeho požiadavku totality, rozoznaním viery od sféry štátu dal dar slobody človeku právo udržiavať svoje bytie skryté a vyhradené s Bohom... „Náboženská sloboda je základ všetkých slobôd.“ (z knihy Freedom and Constraint in the Church, 1981 (Sloboda a obmedzenie v Cirkvi))
Je tu hlas skutočného liberála. Žite dlho, Benedikt XVI.
Katolícky kňaz s ekonomickým vzdelaním vdp. Robert Sirico je prezidentom inštitútu Lorda Actona pre štúdium náboženstva a slobody v Grand Rapids v USA. Pôvodne publikované na http://www.acton.org/press/pdf/2005-04-30_Sirico.pdf. Z angličtiny preložil Tomáš Krištofóry. Publikované so súhlasom autora.
