Táto stará dichotómia bola znova ostro formulovaná po prechode 3 autorov z .týždňa do Konzervatívneho denníka. Vezmime si Juraja Macka, ktorého situácia dohnala k ostrému rozlíšeniu:
"Jedna skupina liberálov (Radičová a spol) má relativistické poňatie etiky, čo znamená úplne ľubovoľnú definíciu dobra a zla." Tá druhá je podľa neho - skrátene - zmätená.
A morálny konzervatívci "zakladajú etiku na absolutizme (opak relativizmu)".
Dobre teda. Čo v prípade, že sa stretnú šiíta a sunnita a obaja budú požadovať morálny absolutizmus podľa svojej tradície? Poprie sa realita (existencia inoverca, prípadne inoverec samotný) alebo môžu koexistovať dva absolutizmy? Alebo je existencia pluralitných predstáv o absolutizme dôkazom flagrantného rozporu vnútri konzervativizmu? Nechcem dávať hneď odpovede, na to sú tu pripravení iní, ktorí majú vopred odpovede na všetko (niekedy aj skôr než dá odpoveď Boh).
Čo sa týka relativistického poňatia etiky, tak bolo by dobré uvažovať o protivníkoch prívetivo, dobre? Ani vy nechcete, aby niekto zhadzoval argumenty konzervatívcov. Zlaté pravidlo vám asi niečo hovorí, že? Takže k veci. Nikto dnes netvrdí, že sa zároveň dá, aby spoločnosť dlhodobo bohatla vďaka rešpektu k súkromnému vlastníctvu, a aby paralelne dlhodobo bohatla iná spoločnosť, kde sa dá kradnúť (viď zánik starovekého Grécka po víťazstve Sparty). Tvrdí toto niekto? Nie, aspoň liberáli toto netvrdia. Takže nie sú relativisti. Ak hovoríme o relativizme, musíme hovoriť, vo vzťahu k čomu. Klasickí liberáli, akí mali v .týždni vždy dvere otvorené, hovoria o nedotknuteľnosti vlastníctva. Ale nikto sa neháda o tom, na čom je založený inštitút súkromného vlastníctva viac, než klasickí liberáli. Vlastníctvo je inštitúcia, ktorá sa vyvíja, tvrdia liberáli. Nedá sa povedať, že "nech sa to vyvinie akokoľvek, bude to dobré", ale nedá sa ani povedať, že takto to bolo je a bude naveky. Iste nie je jedno či sa kradne a strieľa na počkanie alebo nie. Nie je to relatívne. Nie je to relativizmus v tomto zmysle. Je to relativizmus, ak považujete za jediné kritérium vlastníctvo absolútnej pravdy. Ale to je nanič kritérium, nanič v otvorenej spoločnosti.
Konzervatívci sa často oháňajú dejinami (Juraj Macko píše: "Ja som tu pred 2000 rokmi nebol a o ďalších 2000 rokov tu nebudem. Pravda tu bola je a bude.") Dejiny však niektorí z nich v skutočnosti nenávidia, rovnako ako budúcnosť. Ani v katolíckej náuke nie je všetko nemenné. Čo filioque? Grékom sa filioque nepáčilo nie kvôli obsahu, ale kvôli tomu, že sa vôbec pridávalo niečo nové. Čo náuka o svätej vojne? Aha, poslední pápeži sú proti vojnám. Čo doktrína o pápežskej neomylnosti? Nebola tu vždy. Čo niekdajšie odsúdenia demokracie a náboženskej slobody, ktorej sa teraz tak veľmi domáhate, niekedy ani nevediac, čo to je? Toto je morálny absolutizmus, o ktorom hovoríte? V ktorej dobe? Vzhľadom k čomu?
Iste, Cirkev si vyvinula metódy, ako historické zmeny interpretovať ako latentne prítomné už v pôvodnej náuke. V poriadku, nemám nič proti. Okrem toho, že náuke verím si aj myslím, že je pre svet užitočné, že je Cirkev adaptibilná, že je schopná preformulovať svoju náuku tak, aby vtelila do svojho celku nové skutočnosti, že je schopná naplniť slová svojho Majstra: "Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť." (Musím tu dať výrok z Písma, aby ma niektorí konzervatívci čítali.)
Ale ako môžete vy, niektorí konzervatívci teraz tvrdiť, že nič sa v náuke v budúcnosti nezmení? Ešte pred 10 rokmi som vnímal sťažovanie sa prírodovedcov, že katolícka náuka sa nezaoberá explicitne ochranou prírody, že to podľa oficiálnej náuky nie je potrebné podľa Genezis 1, 26-29. A hľa, zrazu máme tu encykliku, ktorá sa vyjadruje o ochrane prírody. Čo si chcete nahovárať, že už nebude napísaná žiadna encyklika alebo že už nebude žiaden koncil? Aby to nebola tá o pápežskejších Slovákoch než je pápež. Teraz mi iste niektorí konzervatívci povedia, že požadujem úplný relativizmus. Nie, nepožadujem. Pre Cirkev určite nie, ale ani pre občiansku spoločnosť.
To práve vy nezabúdajte, že nežijete v uzatvorenom svete, po ktorom niektorí z vás túžite. Vy však nežijete v pôvodnom spoločenstve apoštolov, (väčšinou) nežijete v kláštore a ani v Kuffovom Inštitúte Krista Veľkňaza. Žijete vo veľkej, otvorenej spoločnosti a ste permanentne existenčne závislí na kooperácii s "vlastníkmi" iných absolútnych právd, so šiitami i sunnitmi a s ateistami, a áno, aj s liberálmi. A práve tu, čuduj sa svete, sa ukazuje, že sú to práve klasickí liberáli, kto azda najviac času venuje výskumu inštitúcií, ktoré umožňujú kooperatívnu existenciu ľudí rôznych pováh, nátur a rôznych presvedčení o absolútnych pravdách.
Ak popierate objektívne existujúce hodnoty zabezpečujúce kooperáciu navzájom cudzích ľudí, milí rádoby-konzervatívci a v skutočnosti morálni relativisti, prečo potom s nami koexistujete, prečo obchodujete s ateistami, liberálmi a trebárs aj s tak pomýlenými ľuďmi ako sú náckovia? Morálka je totiž niečo viac než len LGBTI a potraty. Aj pohľadom Cirkvi. Stačí si pozrieť Kompendium sociálnej náuky Cirkvi alebo akýkoľvek iný podobný dokument. Vážim si konzervatícvov, ale tradičnú konzervatívnu intelektuálnu pokoru si teda predstavujem inak. Ak nás naozaj chcete za spojencov a ak sú Vaše pekné slová voči liberálom úprimné, poďme sa baviť aj o iných aspektoch morálky než len o LGBTI a potratoch. Tam sa totiž ukáže, že absolútna sú niekedy relatívne a relatívna pomerne objektívne.
