Za oknom sa mihla posledná ománska pevnosť a ani som sa nenazdal stojíme na hranici. Na jej druhej strane sa rozlievajú piesky a mestá Spojených Arabských Emirátov. Už len vybaviť pár formalít, vymeniť portréty ománskeho sultána Qaboosa za šejka Zajída a dvere do emirátov máme otvorené. Emiráty sú na prvý pohľad ešte väčšia pustatina ako Omán. Sem tam sa neďaleko cesty objavia pieskové duny, ktorých jazyky pomaličky olizujú krajnicu. Do Abu Dhabi prídeme až zajtra ráno a miestom dnešnej noci sa stane oáza Al-Ain len pár kilometrov za hranicou.
Vchádzame do mesta a popri ceste sa odrazu objavia zelené stromy. Šejk Zajíd mal pre ne slabosť a tak sa rozhodol, aby ich v mestách nasadili tam, kde to bude možné. Al-Ain je 300-tisícová oáza, ktorá je dnes jedným z najvýznamnejších miest v krajine. Chvíľku sa nedarí nájsť hotel, ale taxikár to napokon zvládol. Stojí oproti starej pevnosti, no žiaľ je akurát v rekonštrukcii, takže z nej nič nie je. Al-Ain nepatrí k mestám, ktoré by boli preplnené pamiatkami, no aj tak má jeho centrum veľmi príjemný nádych. Taxíkom sa nechám vyhodiť pri múzeu, ktoré o sebe hovorí, že práve v týchto miestach sa narodil obľúbený šejk Zajíd, otec moderných Emirátov. Architektonicky pôsobí veľmi originálne, pretože vyzerá ako starobylá pevnosť a jej rohové veže sú ako zatočené špirály. Strážca múzea ma privítal pohárom čierneho čaju a malým koláčikom. Nádvorie sa rozbieha do niekoľkých miestností. Ich vnútro zdobí tradičná výzdoba starých domov, aké boli v Emirátoch ešte pred tým než prvý krát vytryskla zo zeme ropa. Zem je potiahnutá kobercom, na ňom spočíva masívna bronzová tácka kam sa servírovalo jedlo, okolo nej je neukladaných niekoľko pohárov na kávu či čaj, kanvica, v rohu miestnosti niekoľko vankúšov a ozdoby zavesené na stene. Nič menej, nič viac. Stmieva sa a celá pevnosť sa vzápätí rozsvieti. Je ešte krajšia ako za denného svetla. S príchodom tmy sa zdá akoby život v oáze ožil a tam sa idem túlať jej ulicami. V uliciach je cítiť, že sú Emiráty bohatou krajinou. Cesty križujú luxusné autá, po celom meste vyrástli moderné budovy, banky. Námestie je ozdobené altánkami s pozlátenou strechou, okolo nich v parku striekajú fontány a na tráve pod stromami posedávajú ľudia a rozprávajú sa. Keby sem človeka vysadili nikdy by nepovedal, že už pár kilometrov za mestom ho obopína nehostinná púšť.
Zaujímavé tradičné múzeum
Časť múzea pripomína malý orientálny palác
Rohové veže sa špirálovito krútia
Moderná mešita v centre mesta
Ráno opúšťam Al-Ain a cestou, ktorá pretína púštnu krajinu sa presúvame na sever do hlavného mesta Spojených Arabských Emirátov, do Abu Dhabi. Ako nádherne, exoticky znie jeho názov. Emiráty nemajú veľkú rozlohu a tak sa človek takmer všade dostane pomerne rýchlo. Púšť sa odrazu pomaličky z krajiny vytráca a zase sa objavuje zeleň a stromy. To je neklamným znakom, že sa Abu Dhabi čoskoro objaví na horizonte. Pár kilometrov pred centrom mesta vyrástol novodobý symbol mesta, obrovská snehobiela mešita šejka Zajída. Šejk Zajíd bin Sultán al-Nahyan vládol už od roku 1966 nad emirátom Abu Dhabi a o päť rokov neskôr sa stal hlavou celých Spojených Arabských Emirátov. Po jeho smrti v roku 2004 našiel práve tu v mauzóleu pred mešitou miesto svojho posledného odpočinku. Vstup do mešity lemujú bazény s vodou a rozprávková arabská architektúra navodzuje až snovú atmosféru. Krásne oblúky ponúkajú pohľad na nekonečné nádvorie posiate mozaikovou dlažbou. Snehobiela farba mešity ťahá oči tak, aby sa človek nepozeral už na nič iné. Je tak obrovská, že hoci sa tu motá veľa ľudí, strácajú sa v priestore. Počas modlitby sa sem zmestí okolo 40 000 veriacich a len hlavná sála mešity dokáže ukryť pod svojou strechou cez 7000 ľudí. Vnútro zdobia gýčovité lustre zeleno-červenej farby, ktoré mi sem absolútne nepasujú, hoci sú posiate swarovského krištáľmi. Luster v hlavnej modlitebni je dokonca najväčším lustrom sveta aký je umiestnený v mešite. Podlahu pokrýva mäkký koberec, ktorý prešiel rukami viac než tisícky Iráncov. Už len jeho rozloha cez 5600 metrov štvorcových sa ťažko predstavuje. Niekoľko skupiniek sedí na zemi, diskutuje, alebo si len číta z Koránu. Viac ako interiér sa mi pozdáva nádvorie a pohľady na fantastickú architektúru. Musí tu byť viac než stovka oblúkov a pod štyrmi 107-metrov vysokými minaretmi vyrastajú na streche väčšie i menšie kupoly. Krásna stavba. Len kvôli nej by sa oplatilo prísť do Abu Dhabi.
Mešita šejka Zajída
Pred mešitou sú obrovské bazény s vodou
Pred vstupom do mešity
Rozprávkové oblúky
Rozprávková architektúra mešity
Pod oblúkmi je príjemný tieň, zatiaľ čo sú mramorové dlaždice rozpálené od slnka
Nádvorie mešity pokrývajú mozaiky
Mozaiky na nádvorí mešity
Mladíci v mešite
Interiér mešity s obrovským luxusným lustrom
Snehobiela mešita sa stala novodobým symbolom Abu Dhabi
Štyri minarety mešity majú cez 100 metrov
Mešita šejka Zajída
Arabská architektúra 21.storočia Blížime sa do mesta a z okna mikrobusu sledujem štvrte plné obrovských domov či víl. Práve táto štvrť je vyčlenená pre samotného šejka a jeho príbuzných. Dnes vládne Abu Dhabi Chalífa bin Zajíd, najstarší syn zosnulého šejka Zajída. Niektoré domy oddeľuje od cesty tak vysoký plot a rozľahlá záhrada že človek ani nedovidí na fasádu budovy. Tu nemá šancu bývať žiaden z bežných smrteľníkov. Všetko je tu až príliš perfektné, možno by sa dalo povedať umelé, bez života. Neďaleko moderného centra stojí prepychový hotel, ktorému nikto nepovie inak ako „palác“. Pravdou je, že sa viac podobá na palác než na hotel a aj jeho meno je Emirates Palace. Je najdrahším hotelom v Abu Dhabi a má dokonca dva vstupy. Jeden pre „obyčajných“ ľudí, ktorí si môžu dovoliť bývať v takom luxuse pod piatimi hviezdičkami a ten druhý je len pre VIP. Za križovatkou sa cesta delí. Jedna vedie priamo do moderného centra a druhá k časti Marina Mall odkiaľ je nádherný pohľad na panorámu hlavného mesta. Zdá sa, že mesto je zahltené žeriavmi. Neustále sa stavia, budovy rastú a robotníci najmä z oblasti juhovýchodnej Ázie sem prúdia po desiatkach, aby mohli zmeniť tvár mesta. Musím priznať, že ma panoráma moderného mesta očarila. Nič také čo vidím teraz pred sebou som v živote nevidel. Mrakodrapy stoja jeden vedľa druhého a pretekajú sa ktorý z nich sa skôr dotkne oblakov. Nie sú tu žiadne pamiatky, žiadne stopy dávnych civilizácii, žiadne stopy histórie, ale aj tak to má v sebe niečo neopísateľné, čo priťahuje. Výbežok oddeľuje od mesta more, ktoré raz za čas pretne loďka alebo vodný skúter.
Abu Dhabi stále rastie
Najluxusnejší hotel v Abu Dhabi, Emirates Palace
Vchod do hotela Emirates Palace
Panoráma Abu Dhabi
Panoráma Abu Dhabi Ocitol som sa priamo pod výškovými budovami v centre mesta a teraz sú ešte väčšie ako predtým. Pamiatky by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, no po čase sa medzi zástavbou vynorí malá, biela pevnosť, alebo mešita Chalífa. Celé Abu Dhabi je skôr o tom, ako sa môže mesto zmeniť vďaka rope. Pred 50 rokmi tu nič z tohto nebolo. Neuveriteľné. Hotel stojí na jednej z hlavných ulíc, tak si ordinujem siestu. Z izby na 9.poschodí mám perfektný pohľad na mesto pod mojimi nohami. Zhodím veci, vykúpem sa v bazéne na streche hotela a vychutnávam si panorámu mesta. Pred večerom som sa taxíkom nechal odviezť k obchodnému domu Marina Mall. Nie kvôli nakupovaniu, ale preto že neďaleko neho stojí tradičné múzeum. Dlho k nemu ešte kráčam peší, hoci sa na prvý pohľad zdalo pomerne blízko. Ako náročky je múzeum práve dnes zatvorené, ale dá sa poprechádzať jeho areálom. V neporovnateľnom kontraste vyznievajú jednoduché chatrče barasti z palmových listov s tým čo vyrástlo na opačnom brehu. Okolo exoticky pôsobiacich domčekov sa rozlieva záhrada plná stromov, banánovníkov, paliem a niektoré stromy dokonca majú plody aké som dosiaľ nevidel. Za zavlažovacím kanálom spokojne oddychuje krava. Keby bolo múzeum otvorené, mohol by som vidieť príklady tradičnej výroby a toho ako ľudia žili predtým než tu našli ropu. Posedávam na lavičke na brehu mora a pozorujem vodné skútre rozrezávajúce vodnú hladinu.
V centre Abu Dhabi vyrástla aj pyramída
Tradícia a moderná doba
V Abu Dhabi môže byť aj kanvička sochou
Mešita Chalífa v centre mesta
Ulice Abu Dhabi sú plné áut
Výškové budovy zatienili aj malú mešitu
Moderné centrum mesta
Palmové chatrče barasti stoja dnes už len v skanzenoch
Starobylá kanalizácia v areáli múzea
Aj takto sa niekedy v Emirátoch žilo
Stará drevená loď
Pohodička na brehu mora
Len si sadnúť a vychutnať si pohľad na mesto
Vrátim sa k Marina Mall, tak mi nedá nenahliadnuť dnu. Nákupné centrá domáci milujú a trávia v nich pomerne veľa času. Sú klimatizované, čo je v tomto pekle vykúpením a počet obchodov, reštaurácii či podnikov vyráža dych. Na mňa je to príliš veľké, tak sa rýchlo preflákam medzi regálmi a kúpim si niečo na večeru. Tú som rozbalil o dva, tri kilometre ďalej na vyhliadke s panorámou mesta. Noc padla pomerne rýchlo a celé Abu Dhabi sa ponorilo do svetla, ktoré sa zrkadlí na hladine. Dokonca sa ešte aj mesiac predvádza a nádherne osvetľuje okolie.
Noc v Abu Dhabi
Do centra to je peši asi 6 kilometrov, tak som sa rozhodol, že pôjdem peši. Tá promenáda snáď nemá konca! Takmer celá je v rekonštrukcii a ešte aj teraz večer sa stále pracuje, hoci pod umelým osvetlením. Mapu Abu Dhabi nemám, tak sa snažím zorientovať podľa budov a hádam, ktorá by asi mohla byť moja ulica. Začal som mať pocit, že idem akosi pridlho, tak som si povedala, že to poistím taxíkom. Zohnať večer taxík priamo na ulici sa ukáže byť ako nadľudský výkon. Na dlhom bulvári postávajú hlúčiky ľudí a kývajúc na každý jeden prechádzajúci taxík dúfajú, že uspejú. Striedavo kráčam, striedavo mávam taxikárom, ale nič. Konečne sa ocitnem v taxíku, rozbehneme sa a po kilometri zastavujeme v cieli. Škoda, mohol som ešte vydržať, no aspoň sa teším z toho, že som našiel ihlu v kope sena. Dnes to bol dlhý deň, ale stál za to. Zajtra ráno sa z Abu Dhabi poberiem preč. Zajtra ráno odídem do Dubaja...
foto: Tomáš Kubuš, Al-Ain, Abu Dhabi, 3-4.10.2009
