reklama

Aleppo. Posledné dni na Blízkom Východe

Opúšťame východnú Sýriu, za nami ostáva nekonečná púšť a úsmevy v uliciach Deir-ez Zor, ale pred nami sa k nebu dvíha mohutná Citadela v druhom najväčšom sýrskom meste. Aleppo sa stane na najbližšie dni našim posledným sýrskym domovom. Jeho souk patrí k najkrajším na celom Blízkom Východe, úzke uličky, minarety mešít, výhľad z Citadely, vodná fajka, to všetko a ešte viac je Aleppo...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Ráno sa budíme obaja kúsok po šiestej. Len tak bez budíka. Nad minaretmi sa objavujú ranné slnečné lúče a v uliciach sa stretávajú prví ľudia a bicykle. Keď už máme na izbe luxus v podobe chladničky ešte včera sme si pripravili na dnešné raňajky chutný melón a nechali schladiť. Z ulice si berieme lacný taxík na Pullman station. Odtiaľto by nám mal ísť nejaký autobus priamo do Aleppa. Pri kúpe lístku musí byť človek drzí aby sa vôbec dostal na radu, pretože domáci okolo okienka vytvoria veľkú guľu a jeden cez druhého sa naťahujú za lístkami. Cesta do Aleppa (vzdialeného 320km) stojí 200 SYP (cca 2,75€). Na stanici posedávame na chodníku a čakáme kým nám to príde. Za nami sedí žena, ktorá kojí svoje malé dieťa. Bus zastavil úplne inde ako mal a len vďaka pomoci spolusediacich ľudí sme do neho nastúpili.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred nami je 5 hodinová cesta naprieč Sýriou. Kúsok za Deirom je ešte civilizácia, ale neskôr prechádzame nekonečnou púšťou. Fúka tak silný vietor, že sa opakujú scénky z nedávnej púštnej búrky. Na ceste sa tvoria pieskové záveje a je vidieť asi tak na 5 metrov. Skoro celý čas prechádzame sýrskym vidiekom. Okolo úzkeho pásu Eufratu sa odvíja celý život. Poľnohospodárske políčka sú plné pracujúcich detí a žien, zatiaľ čo muži sa niekde v tieni vyvaľujú, posedávajú a kecajú medzi sebou. Bus nás v Aleppe vyhadzuje pri mešite so zelenými kupolami. Pamätám si ju z minulého roka, takže som sa hneď zorientoval. Prichádzajú taxikári s ponukou na odvoz najprv za 200 SYP, potom za 100 SYP, ale cestu do hotela poznám aj bez toho, tak ich odmietame. V hoteloch Yarmouk a Tourist sme nepochodili tak ideme skúsiť šťastie do známeho hotela Zahret al-Rabiye. Tu sa na nás šťastie usmialo a zostávame 3 noci. Izba nemá okná čo neznášam, ale kašlať na to, aj tak budeme väčšinu času vonku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Mešita so zelenými kupolami, vedľa nej je autobusová stanica

Obrázok blogu


Staré drevené domy pripomínajú zašlú slávu Aleppa

Konečne sme v uličkách Aleppa. Už pár dní sa teším, ako si dám chutný kebab v malom podniku oproti hodinovej veži Bab al-Faraj. Na začiatok si berieme misku tahini (cícerová pasta) s olivovým olejom do ktorého si namáčame čerstvý arabský chlieb. Kebab chutí vynikajúco sa jeho vôňa sa mieša s vôňou dreveného uhlia. Preplnenými uličkami ideme k bráne Bab Antakya, ktorá znamená prechod do rozmanitého sveta arabského trhu. Ocitli sme sa v divadle, kde sú herci prezlečení za obchodníkov. Každým krokom sa mení vôňa a tovar v maličkých obchodíkoch. Stánok s orientálnymi koreninami vystriedajú malé farebné koláčiky a u susedov sa na veľkej kovovej ihle točí kebab. Pri stánkoch s mäsom to je niekedy poriadna divočina. Souk osvetľujú ostré zväzky lúčov prenikajúcich malým strešným otvorom. Pozerám sa na tú krásu a ani nedýcham. Na konci sa osviežujeme citrónovou a pomarančovou ľadovou drťou.   

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Jeden z najlepších kebabov na Blízkom Východe :)

Obrázok blogu


Predáva sa všade kde je zákazník

Obrázok blogu


Brána Bab Antakiya

Obrázok blogu


Čarovné miesto, souk v Aleppe

Obrázok blogu


Souk v Aleppe

Obrázok blogu


Remeselnícky souk

Túlame sa uličkami kresťanskej štvrte. Veľa obchodíkov je pozatváraných pretože ešte nieje koniec siesty. Hľadáme internet, ale nedarí sa nám. Pri zmrzlinárni som zastavil chalana s otázkou či o nejakom náhodou nevie. Po anglicky hovorí veľmi málo, ale pridáva do kroku a berie nás so sebou. Hovorím mu, že stačí ak nám len ukáže smer, ale trvá na tom, že nás tam musí doviesť. Ideme spolu vyše 15 minút , len aby nám pomohol. Bolo to ďalšie z tých milých stretnutí o ktoré nieje na Blízkom Východe núdza. Kresťanská štvrť je plná zaujímavých kostolíkov. Nechce sa nám vyberať mapa, tak sa necháme unášať a čakáme čo nám to prinesie. V rýchlom slede sme si pozreli tri kostoly z ktorých je jeden krajší ako druhý. Na rohu ulice stojí aj malý arménsky kostol. V jeho okolí sú aj nápisy v arménčine alebo v azbuke. Dostali sme sa pri veľkú mešitu so 4 minaretmi. Oproti nej stojí kostol sv.Juraja. Pod stromami si dávam opäť pohár osviežujúceho hnedého nápoja. Neviem ako sa volá, ale za posledné dni som si ho dosť obľúbil. Čapuje sa z veľkého akvária a nápoj má farbu asi ako blato. Ale, tá chuť. Mňam. Začína sa mi kaziť sandála, z ktorej sa mi odliepa spodok a tak s touto novinkou a pokazenými nohavicami už vyzerám ako bezdomovec. Sekundovým lepidlom sa dám do poriadku a večer si ideme sadnúť do blízkej čajovne na vodnú fajku. Objednávame si dva čaje a marhuľovú vodnú fajku. Jej cena je viac než skvelá, pretože stojí len 75 SYP (cca 1 €). Okrem nás tu niekoľko domácich zapĺňa vzduch svojimi ovocnými tabakmi. Ja si potiahnem len raz za čas zatiaľ čo Alino ťahá ako starý profesionál. Kecáme o tom čo sme všetko za posledné týždne na ceste prežili a pár hodín ubehlo ako voda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


V uličkách kresťanskej štvrti

Obrázok blogu


Kostol sv.Juraja

Obrázok blogu


Islam a kresťanstvo žijú vedľa seba

Obrázok blogu


Veľká mešita susediaca s kresťanskou štvrťou

Obrázok blogu


Na vodnej fajke

Cesta na Citadelu vedie vždy cez čarovný souk. Tu hore medzi ruinami Citadely sa mi veľmi páči. Najkrajší je však nepochybne panoramatický pohľad na celé obrovské Aleppo. Minarety mešít prevyšujú strechy domov a je ich toľko, že sa azda nedajú ani len spočítať. Vychutnávame si pohľad a hľadáme miesta, kde sme už boli. Na souku nakupujeme niekoľko drobností od tvrdých farebných koláčikov, ktoré chutia ako perník, cez kešu oriešky obalené v pikantnom korení, pistáciové sladkosti a cukríky. Objavil som aj stánok s kovovými výrobkami, kde predávajú na obrovskej mise rôzne mince. Zjednávam s majiteľom, vymieňam mu na oplátku pár slovenských mincí a domov si odnášam niekoľko kúskov do mojej zbierky. Ideme niečo zohnať na obed. Alino dostal chuť na faláfel a ja som si vybral grilovaný baklažán. Ten mi zabalili do arabskej placky, poliali omáčkou, ktorú som nechcel a hodili mi dovnútra zväzok byliniek. Tak som sa na môj milovaný baklažán tešil a oni mi ho pokazili omáčkou. Sklamanie je také veľké, že som sa zaprisahal, že toto bolo moje posledné blízkovýchodne jedlo na našej ceste. Večer som videl na ulici ako majú vo výlohe zemiakové placky tak som dostal na ne obrovskú chuť. Ukazujem, že si dám jednu. Predavač mi ju ide plniť, ale ja ju chcem len takú, bez nejakej ďalšej prílohy. Hovorí, že sama sa nepredáva a kým sa stihnem spamätať, držím ju v ruke naplnenú tou istou omáčkou, ktorá mi nechutila a ešte mi sem dal dovnútra pečienku. Tým toto jedlo u mňa odsúdil na zánik a na večeru si dávam z datli, ktoré mám ešte z Deiru. A pritom som chcel len obyčajnú zemiakovú placku „ako od maminky“ :((

Obrázok blogu


Slávna Aleppská Citadela

Obrázok blogu


Vstup na vrchol Citadely

Obrázok blogu


Brána na Citadelu

Obrázok blogu


Detail výzdoby

Obrázok blogu


Vykopávky na vrchole Citadely

Obrázok blogu


Nekončiace Aleppo

Obrázok blogu


Nekončiace Aleppo

Obrázok blogu


Stavby na Citadele zívajú prázdnotou

Obrázok blogu


Kamenný minaret na samom vrchole Citadely

Obrázok blogu


Stovky domov, mešít, minaretov....to je Aleppo

Obrázok blogu


Citadela

Obrázok blogu


Mešita priamo pod Citadelou

Obrázok blogu


Stará lampa dotvára starobylú atmosféru

Posledný deň využívame na výlet do okolia mesta a keď sa z neho vrátime púšťame sa opäť do ulíc Aleppa. Len sa flákame a sami sa necháme prekvapiť kde skončíme. Ideme sa naposledy prejsť soukom a kúpiť niečo na domov. Na rozlúčku si doprajeme obrovské poháre ovocnej ľadovej drte s výhľadom na Citadelu. Arabské souky mi budú doma chýbať. Dnes je tu úžasná priam stredoveká atmosféra. Na celom souku vypadla elektrika a niektorí predajcovia osvetľujú svoje obchodíky len zapálenými sviečkami. Okrem nich sa dnu predierajú aj zväzky slnečných lúčov. Dláždenými uličkami sa rozlieva škrípanie kolies drevených vozíkov a ľudská vrava. To je rozlúčka ako sa patrí. Kupujeme si lístky do tureckej Antakye a pomaly sa vraciame domov. Na ulici sa zastavujeme na čerstvom džúse a pri pekárničke čakáme kým donesú plech s čerstvými pizzovými koláčikmi. Na izbe balíme a len tak kecáme. Pred nami je posledná noc tu, v lákavej Arábii...

Obrázok blogu


Myslia toto, keď o niekom ľudia hovoria, že ho "osvietilo"? :)

Obrázok blogu


Souk vyzerá úžasne keď sa dnu prebíjajú slnečné lúče

Obrázok blogu


Západ slnka pri hodinovej veži Bab al-Faraj

foto: Tomáš Kubuš, Aleppo, 29-31.7.2008

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  439
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík:  MaďarskoStredná Ázia - Hodvábna cestaGrécko s batohom 2007Káhira - Istanbul 2008Čarovná Perzia 2008Central Asia, Iran 2009Južný Kaukaz 2010-2016Turecko, Irak 2010TureckoSeverná Európa - PobaltieMarokoMonakoTalianskoBlízky Východ - Stredný VýchodSicíliaFrancúzskoAnglicko - ŠkótskoBeneluxBlízkovýchodné dobrodružstvoŠpanielsko - PortugalskoGréckoUkrajinaRusko - BieloruskoIrakNemecko - RakúskoMaltaTuniskoČechy a MoravaCyprusIndia, Nepál, BhutánJuhovýchodná ÁziaArábiaBalkánEgyptMadagaskar 2015Transsibírska magistrála 2016

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu