Milujem keď sa môžem na miesta, ktoré sa mi dostali do srdca pravidelne vracať. Thajsko a thajský Bangkok je jedným z týchto miest, kde môžem sledovať ako sa mesto vyvíja či mení. Posledný rok sa v Thajsku zmenilo akosi priveľa vecí. Zomrel kráľ Ráma IX., po tom ako sedel neskutočných 70 rokov na thajskom tróne. Bol som tu necelé dva týždne po tom ako sa Thajsko odelo do čiernej farby a zaplavil ho smútok, aký si krajina nepamätá. V decembri pred dvomi rokmi som stál v dave ľudí oslavujúcich kráľove narodeniny. Pred rokom bolo toto miesto zaliate smútkom a dnes to mesto vyzerá opäť úplne odlišne. V kráľovskom parku na prahu Kráľovského paláca s Chrámom smaragdového Budhu totiž dnes stojí obrovská stavba posiata zlatými vežičkami, kde prebehla kráľovská kremácia. Je najnovšou pamiatkou celého Bangkoku. Kráľovský pohreb sa tu odohral medzi 26.-30.októbrom a keď som sa dozvedel, že od 2.11 do 30.11 bude tento areál otvorený pre návštevníkov, nemohol som si ho nechať ujsť. Mám rád unikátne veci a unikátne zážitky spojené s cestovaním a toto je jedným z nich.
Kráľovské krematórium vyrástlo na miesta zvanom Sanam Luang a s prípravou kráľovského pohrebu sa tu začalo už niekedy koncom februára, teda pár mesiacov po smrti milovaného panovníka. O niekoľko mesiacov neskôr je všetko hotové a posledné októbrové dni sem smerovali pohľady miliónov Thajcov, ale aj miliónov ľudí po celom svete. Posledná rozlúčka s Rámom IX. Areál vyzerá ako nádherný, thajský chrám. Stredná veža je vyššia než tie štyri okolité a pri pohľade z bližšia si človek všimne ako zdobia telo stavby sochy, zvieratá či krásne ornamenty. Dostať sa sem nie je zložité. Treba sa vhodne obliecť, teda muži dlhé nohavice a ženy sukňu až po členky. Žiadne tielka, výstrihy či krátke nohavice. Takto vás dnu nevpustia. Treba mať so sebou pas, ktorý môžu kontrolovať. Vstup do celého areálu leží len pár metrov od Hotela Royal (najbližšie ku Khao San). Vojdete dnu, dostanete fľašku vody, balíček s jedlom ak chcete a usadia vás na plastové stoličky, kde čakáte, kým sa dostanete s davom ľudí na radu. Niekedy to môže trvať hodinu, niekedy dve, pretože nikdy neviete koľko ľudí je pred vami až do momentu, kým sa usadíte. Akonáhle sa však všetko dá do pohybu, viete že môžete vyraziť a celým areálom sa už túlate sami. Máte na to hodinu. Potom sa ozve hlas či gong a to je znamenie, že sa máte pobrať k východu, aby mohli vstúpiť ďalší. Pri príprave mysleli na obrovské čísla a denne sú pripravení prijať cez 100 000 návštevníkov. Spoločne so mnou sa tu túlalo len pár stoviek ľudí.
Vybudovanie tohto areálu stálo cca 90 miliónov dolárov a len samotná stavba krematória zhltla tretinu týchto peňazí. Hovorí sa, že takmer každý sa akoby spolupodieľal na financovaní, pretože peniaze sa získavali z predaja zlatých kráľovských mincí, ktoré si miestni kupovali na pamiatku. Znie to až takmer neuveriteľne. Vojdem dnu a ohúri ma veľkosť celého areálu. Ľudia pobehujú po okolí ako mravce a sú všade kam sa chce človek pohnúť. Symetriu priestoru dotvárajú múzeá postavené vo forme chrámov. Z kúta sa ozývajú tóny tradičnej hudby, no viac pohľadov láka práve vysoké krematórium. V jeho tesnej blízkosti je voda a pri nej desiatky sôch rôznych zvierat. „Má to symbolizovať nebo, pretože odtiaľto náš kráľ odišiel do neba“ dozviem sa. Stavba je vyslovene krásna. V typickom thajskom štýle. Leskne sa zlatou farbou a jej telo obsadili postavy z eposu Rámakien. Nágovia, garuda, Ráma, Singa. Z každej strany nehybne sledujú návštevníkov. Niektorí sa prebili do prednej rady, zopli ruky do pozdravu wai, dotkli sa nimi tváre, kľakli si a modlia sa. Pre mnohých je Ráma IX. bohom. Pamätám si ako sa tu pred rokom dal smútok krájať. Ľudia v čiernom oblečení, s portrétmi na rukách, všetci ticho sedeli, čakali kým sa dostanú do paláca. Odovzdane, bez náhlenia. Len so smútkom vyrytým do tváre. Dnes smútok pominul a hoci je určite ukrytý v ich vnútri, naokolo sú šťastné tváre. Je krásne sledovať ľudí, mnohí určite prišli z ďaleka, len aby sa raz v živote prešli týmto miestom a ešte ich vnuci budú hovoriť o tejto udalosti. Thajci tieto veci prežívajú inak ako my. Na konci areálu stojí múzeum, kde vám priblížia postavu kráľa. Od jeho narodenia až po posledný deň. Archívne fotografie, to čo kráľ dokázal, čo zmenil a odrazu zistíte, že tu strávite viac času, než ste si mysleli. Vždy je zaujímavé, čítať si o inšpiratívnych ľuďoch. Posledná miestnosť premieta fotografie z Bangkoku po kráľovej smrti. Kruh sa uzavrel. Dnes pomaličky miznú kráľove portéty po krajine. Mnohé nahradili portrétmi jeho syna Rámu X., ktorý čaká na oficiálnu korunováciu. Jedna epocha končí, druhá začína. Táto však ešte bude doznievať dlho, možno aj niekoľko rokov.
Celý areál bude otvorený do 30.11 a ak sa ocitnete v Bangkoku, skúste sa sem vybrať. Za ten čas to bude stáť. Areál má byť vraj následne rozobratý a zmizne.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme skvelé jedlo.
Prečítajte si aj ďalšie články z krajiny menom THAJSKO
foto: Tomáš Kubuš, Bangkok, 3.november 2017
