Milujem rána v mestečku Inzell. Človek sa prebudí a hoci je leto, ešte cítiť ako sa krajinou jemne vznáša závan nočného chladu a celú panorámu pokrývajú hory a skalnaté kopce. Sadnúť si na drevený balkón, položiť na stôl pohár čaju a sledovať ako sa nepatrný vánok pohráva s bielym dymom vystreľujúcim z nápoja. Po raňajkách zbalíme pár vecí a dnešným plánom bude „Bavorské more“, teda neďaleké jazero Chiemsee. Vďaka Inzell Card, ktorú tu dostanete pri ubytovaní máme autobus do mesta Prien am Chiemsee v cene pobytu a tak človek ani neváha či potrebuje auto či nie. Samotný názov meste napovie, že leží na brehu jazera a tak to máme k malému mólu odkiaľ odchádzajú lode pomerne blízko. Na brehu jazera stojí prístav niekedy označovaný aj ako Prien/Stock, odkiaľ plávajú lode na dvojicu ostrovov. V skutočnosti má Chiemsee ostrovy až tri, no ten najmenší a najmenej známy Krautinsel je neobývaný. Jazier by sme v Bavorsku našli viac, než dosť, no práve Chiemsee je nad nimi o stupienok vyššie, pretože ho preslávil romantický kráľ Ľudovít II. Bavorský, ktorý na ostrovčeku Herrenchiemsee nechal postaviť svoj palác.
Prístav odkiaľ plávajú lode na Chiemsee je pomerne rušným miestom, hoci nie je veľký. Tu kotvia veľké výletné lode, no neďaleko odtiaľto zasahujú do jazera drevené móla vedľa ktorých sú „opreté“ plachetnice či menšie člny. Keďže Chiemsee vytvorili pred tisíckami rokov roztopené ľadovce, ľudia sa sem nechodia až tak priveľmi kúpať. Obľúbené sú tu však vodné športy, najmä windsurfing. Vďaka okolitým kopcom tu pomerne často fúka a preto sú tu podmienky priam ideálne. Windsurfisti brázdia hladinu akoby tu ani nebola voda, ale rýchlostná cesta a dopĺňajú ich všadeprítomné plachetnice s pevne napnutými plachtami. V diaľke sa rysujú siluety dvoch najznámejších ostrovov Herrenchiemsee so svojim kráľovským palácom a Frauenchiemsee so zaujímavým kláštorom. Loď sa pohne, romanticky zatrúbi po vzore starých parníkov a keď uvoľní miesto na móle, ďalšia tu zaparkuje, aby vyložila ľudí. Lode robia po jazere okruhy a tak si môže každý naplánovať bez problémov okruh po ostrovoch, pretože najprv zastaví na Herrenchiemsee, potom sa preplaví na Frauenchiemsee a až odtiaľ sa vracia nazad na pevninu. Na lodi je chladno a fúka ostrý vietor, no mnohí sa utiahli dovnútra a z kabíny spokojne sledujú rozvlnenú hladinu. Popíjajú čaj, kávu, niektorí dokonca stihnú aj kvasnicové pivo a tešia sa z pohody, ktorá na Chiemsee vládne takmer celoročne.
Najväčším ostrovom a zároveň najväčším lákadlom celého „Bavorského mora“ je ostrov Herrenchiemsee, teda Ostrov mužov. Z vodnej hladiny sa javí len ako ostrov posiaty hustým lesom, no v skutočnosti ten les ukrýva klenot v podobe nádherného zámku, ktorý tu nechal postaviť Ľudovít II. Bavorský. Vstúpil do dejín nielen svojimi zámkami, ale aj neslávnym koncom, kedy sa utopil zhodou okolností tiež v jazere, no nie v Chiemsee, ale v jazere Starnberg. Za svoj život nechal postaviť rozprávkový zámok Neuschwanstein, Hohenschwangau či Linderhof, ale v roku 1873 si kúpil ostrov Herrenchiemse a rozhodol sa, že tu vybuduje „bavorské Versailles“. Z prístavu stúpa jemný pahorok a lesná cestička sa rozbieha pomedzi stromy. Mnohí kráčajú a vychutnávajú si nádych krajiny, ale niektorí turisti sa nechali zlákať na odvoz konskou drožkou. Dva kone ťahajú veľký vozík do ktorého si nastúpilo asi tucet ľudí a priestorom sa ozývajú ich kopytá. Po pár minútach sa odrazu stromy rozostúpia do monumentálneho nádvoria a objaví sa fasáda obrovského paláca, ktorý mal napodobniť slávny francúzsky Versailles. Ten, kto Versailles navštívil a uchováva si jeho obraz v pamäti, uznanlivo pokýva hlavou, že sa im bavorský palác celkom vydaril. Upravený park s vysadenými kvetmi a zastrihnutými stromčekmi vedie k fontáne posiatej postavičkami korytnačiek a žiab s pootvorenými papuľami. Vždy keď fontánu pustia, zvieratám sa naplnia ústa a prúd vody strieka do okolia. O úroveň vyššie stoja ďalšie, ešte honosnejšie fontány. Nekúpu sa v nich len zvieratá, ale aj obnažené staroveké božstvá mlčky sledujúce dianie pred palácom. Zo všetkých strán strieka naokolo voda až má človek pocit, že sa neocitol v bavorskom kráľovstve, ale vodnom.
Dav ľudí mizne za obrovskými dvermi paláca a čakajú na prehliadku s profesionálnym sprievodcom. Pri prvej návšteve ostrova pred pár rokmi som sa dnu nezatúlal, tak sme si povedali, že teraz si interiér nenecháme ujsť. Aj napriek dokonalej fasáde je palác nedokončeným dielom, hoci tento fakt návštevníkovi pri prvom pohľade ujde. Po tom ako sa v nešťastnom roku 1886 Ľudovít II. Bavorský utopil sa štátna pokladnica vyprázdňovala natoľko, že si nemohla dovoliť financovať nákladnú výstavbu panovníckeho sídla. Dodnes sa hovorí, že takmer 50 miestností obrovského kolosu nie je dokončených a otázkou zostáva, či sa svojho dokončenia vôbec niekedy dočkajú. Ani všetky dokončené miestnosti nie sú prístupné pre návštevníkov, pretože tu má svoje sídlo aj pobočka bavorského ministerstva financií. Ľudovít nechcel, aby sa len výzor paláca podobal francúzskej ikone, ale rozhodol sa, že aj interiér bude sídlo francúzskych kráľov pripomínať. Poslal svojich architektov a dizajnérov na výlet do Versailles, aby na vlastné oči videli to ako má palác na Herrenchiemsee vyzerať. Kto sa ponorí do prechádzky palácom, toho miestnosti očaria aj dnes, no najpozoruhodnejšou sálou je Zrkadlová sieň plná lustrov, skla, svetla a zrkadiel. V palácových záhradách by sa dalo prechádzkami pokojne stráviť aj niekoľko hodín. Jedna lúka dokonca patrí srnkám a danielom, ktoré tu žijú a svojim pobehovaním dotvárajú atmosféru celého kráľovského ostrova. Pred odchodom z ostrova sa oplatí zastaviť aj v starom benediktínskom kláštore neďaleko prístavu. Hoci ho založil v 8.storočí Tasillo III. tak odvtedy prešiel toľkými prestavbami, že by ho nespoznal. Vo vnútri je dnes múzeum s viacerými miestnosťami a dokonca sa tu tvorili dejiny moderného Nemecka. Dva augustové týždne v roku 1948 sa tu stretávali zástupcovia nemeckých krajov, aby sa spoločne dohodli na spísaní ústavy, ktorá by platila v celej Bundesrepublik Deutschland.
Len pár minút plavby z väčšieho ostrova Herrenchiemsee leží ostrov Frauenchiemsee. Kým prvý je podľa názvu „mužským“, druhý musí patriť zákonite ženám a preto sa volá „Ženský ostrov“. Silueta ostrova levituje nad vodnou hladinou a už na prvý pohľad je ostrov neskutočne malý. Je rovný ako placka a medzi korunami stromov vytŕča cibuľovitá kupola významného kláštora. Prístav je tak maličký, že z neho stačí spraviť pár krokov a kláštor sa rozprestrie pod nohami. Autá tu na Frauenchiemsee nechodia, tak si človek užije čistý vzduch a pokoj príznačný pre takéto miesta. Niekoľko domov a reštaurácia sa usadili na nábreží. Po obhliadke kláštora si sem chodia ľudia sadnúť na obed alebo vypiť svoj pollitrák kvasnicového piva, kým čakajú na svoju loď. Čas obeda už pritiahol niekoľkých turistov a vôňa grilovaného mäsa sa nebezpečne šíri uličkami ostrova. Nečudo, že je benediktínsky kláštor najväčšou budovou ostrova, no nielen to, pretože sa o ňom hovorí aj ako o historickom poklade. Prvý kláštor tu už na sklonku 8.storočia postavil bavorské knieža Tassilo III. a hoci sa nám nezachoval vo svojej pôvodnej podobe, dnešný kláštor je stále historický, pretože pochádza z 11.storočia. Aj ten však prešiel niekoľkými rekonštrukciami a keď sa kláštor dostal v roku 1836 do rúk kráľovi Ľudovítovi I. Bavorskému, ten sa rozhodol, že tu budú mníšky poskytovať vzdelanie ženám. Tradícia tu pokračovala pomerne dlho a hoci časy, kedy mníšky vyučovali mladé ženy už pominuli, stále ich tu niekoľko v kláštore žije. Z blízky sa kláštorná veža nezdá tak obrovská ako tomu bolo pri pohľade z lode, no je mohutná, široká akoby jej inšpiráciu hľadali v nejakom bastióne. Kláštorné záhrady sú perfektne upravené, bez jedinej smietky či nezastrihnutého kríku. Nemecká dokonalosť sa musí prejaviť aj tu. Nádvorie osviežuje socha a hoci sa môže zdať, že kláštor je len veža s priľahlou budovou, nie je to celkom tak, pretože ho tvorí celý komplex.
Za kláštorom sa vyberieme k nábrežiu a sadneme si pod koruny stromov. Je tu krásne. Pokoj. Ticho. Žiaden zhon, nič čo by narušilo idylku vydareného dňa. Ostrov je tak malý, že pokojne ho obídete aj po obvode a cestou nám tam robia spoločnosť len krásne bavorské domy. Nielen história a architektúra kláštora sú lákadlom ostrovčeka Frauenchiemsee, ale aj likér, ktorý tu dodnes mníšky pripravujú. Nájdete ho tu pod názvom Kloster Liquor a môžete si vybrať či chcete jeho sladkú variantu, horkú alebo podfarbenú chuťou lesných plodov. V kronikách sa spomína, že už v 13.storočí tu existovala záhrada plná byliniek z ktorých pripravovali lieky a po znovuotvorení kláštora v 19.storočí sa nadviazalo na starú tradíciu. Dvojdecovú fľaštičku Vám v obchode mníšky predajú za 4-5 eur, podľa typu a kvality likéru. Sladký suvenír sa tak stane veľmi príjemnou bodkou za návštevou ostrova.
foto: Tomáš Kubuš, Herreninseln, Fraueninseln, 7.7.2014
