Doteraz som sa nikdy nedostal do Madridu a aj to, že som sa tu ocitol je výsledok akejsi náhody. Pri mojej tretej ceste do Maroka som nešiel autobusom ako tomu bolo dva krát predtým, no letel španielskou spoločnosťou Iberia, ktorá mi pripravila prestup v Madride. Ten mi vyšiel pekne, niekoľko hodín v Madride a až večer odlet do Casablanky. Mohol by chcieť človek niečo viac?
Z letiska som sa vymotal pomerne rýchlo a metro ma vypľulo v centre na Španielskom námestí, alebo Plaza de Espaňa. Nielen, že sa do jeho okolia zlieva niekoľko hlavných ciest, ale svojimi výškovými budovami pripomína modernú štvrť moderného veľkomesta. Budovy vysoké niekoľko desiatok poschodí vrhajú do ulíc tiene a nimi kráčajú ľudia alebo sa premávajú autá. Počas obeda sa ulice zaplavia postavami snažiacimi sa ukryť do jedného z početných podnikov, aby si vychutnali obed a mohli sa po sieste vrátiť znovu do práce. V strede námestia je maličká oáza zelene vyplnená fontánou a nad ňou nehybne cvála slávny Don Quijote na svojom koni. Keby sa mu s koňom naozaj podarilo pohnúť, za pár minút by sa dupot kopýt rozliehal námestím pred Kráľovským palácom. Nielen na koni, ale aj peši to k nemu trvá naozaj chvíľku. Na prvý pohľad mohutná stavba s prvkami baroka roztretými po fasáde pôsobí veľmi príjemne. Sledujem detaily, okná, či sa v nich nemihne nejaká postava a napokon aj sochy osadené na samotnom vrchole paláca. Rozhodol sa ho vybudovať Felipe V., prvý kráľ dynastie Bourbonovcov v toku 1734, krátko po tom ako vyhorela pôvodná pevnosť Alcázar s arabskými koreňmi. Megalomanský kráľ chcel vidieť palác tak obrovský, že by sa do neho mohli ukryť všetky ostatné. Talianski architekti do jeho múrov vtlačili nádych Apeninského polostrova, ale veľkolepé plány prekazila Felipemu smrť. Dnes má palác úctyhodných 2800 miestností, hoci je to len štvrtina z veľkosti o ktorej sníval bourbonský kráľ. Vstup do paláca chráni čestná stráž v uniformách a typických čiernych klobúkoch. Len niekoľko turistov sa túla v jeho okolí z čoho som prekvapený, pretože som čakal úplný opak. Letný deň však aspoň do blízkych parkov nahnal ľudí.
Na Španielskom námestí
Kráľovský palác
Kráľovský palác
Opera
Kráľovský palác je skutočne obrovskou stavbou
V Madride ľahko stratíte hlavu
Na nádvorí kráľovského paláca
Kráľovský palác
Nádvorie kráľovského paláca
Vedľa paláca stojí záhrada Sabatini s nádherne upravenými stromami aj kríkmi a na dosah paláca je malé námestie Piaza del Oriente. Svoj domov tu našli sochy či aspoň busty významných postáv španielskej alebo madridskej histórie. Za fontánou s levmi a alegóriu vody zhmotnenej v bielom mramore stojí Opera od ktorej sa rozbiehajú ulice do samotného srdca Madridu. Zdá sa, akoby k palácovému areálu patrila aj Katedrála šedivej farby ozdobená dvojicou vežičiek a obrovskou kupolou. Od paláca ju oddeľuje len priestor vyložený kamennými dlaždicami. Katedrála nie je obyčajným svätostánkom akých by sme v Španielsku našli tisíce, ale je najvýznamnejšou katedrálou hlavného mesta. Miestni obyvatelia „Madrileňos" ju poznajú pod názvom Nuestra Seňora de la Almudena a panorámu kráľovskej štvrte dotvára už od druhej polovice 19.storočia. S plánom postaviť ju na tomto mieste prišiel už kráľ Carlos I. v 16.storočí, ale až o takmer tri storočia neskôr sa z vežičiek rozozvučali zvony. Ocitol som sa vo vnútri katedrály a prekvapí ma strohosť akou stavba ovplýva. Hladké, kamenné steny sa síce ťahajú do výšky, ale chýba na nich typická výzdoba v podobe starobylých fresiek, ktoré dodajú každému kostolu autentickejšiu atmosféru. Predsa len tu je niekoľko nádherných malieb zasadených v zlatom zdobenom ráme, ale keby ich bolo viac, určite by to stavbe neublížilo, Kupola levitujúca nad hlavami patrí dokonca k najväčším na svete, čo radí madridskú katedrálu medzi najvýznamnejšie stavby svojho druhu. Z katedrály vyjdem na vedľajšom námestí a odrazu mám pocit, že mi pred očami vyrástla úplne iná stavba, než do akej som pred chvíľkou vkročil. Z každej strany vyzerá katedrála celkom inak až to pôsobí , že ju zložili z viacerých menších kostolov.
Katedrála Nuestra Seňora de la Almudena
Priečelie katedrály
Námestie pred Katedrálou
Katedrála Nuestra Seňora de la Almudena
Kráčam hlavnou ulicou Mayor, ktorá končí až na rovnomennom námestí, ale nie je sa kam ponáhľať keď som obklopený krásou štvrte Los Austrias. Niektoré obyčajné domy pripomínajú malé paláce s vežičkami, zašpicatenými strechami alebo sochami. Siesta zatvorila viaceré podniky, obchody, reštaurácie, ale aj predajne suvenírov či stánky s ovocím a zeleninou. Neďaleko odtiaľto je latinská štvrť La Latina so svojimi krivolakými a farebnými uličkami. Z ničoho nič sa ulica rozbehne do maličkého námestia Plaza de la Villa. Patrí medzi tie menšie, ale svojou krásou zatieni každé ktoré by si s ním chcel merať sily. Z troch strán ho obiehajú nádherné zachované barokové domy zo 17.storočia. V Madride sa tento štýl stal veľmi obľúbeným a domy, ktoré prežili z tohto obdobia dnes patria medzi najkrajšie. Už od stredoveku tu sídlilo predstavenstvo mesta a odvtedy sa situácia vôbec nezmenila. Veža so zvláštnou ružovou farbou dodáva námestiu honosnosť a starobylú atmosféru len podčiarknu ošarpané ulice s kamenným oblúkom. V tehlovom dome Casa de los Lujanes naproti radnici žil dokonca francúzsky monarcha Francois I. po tom ako v bitke pri Piave padol v roku 1525 do zajatia. Kamkoľvek sa pohnem, dýcha na mňa z ulíc či fasád fascinujúca história. Ani súčasnosť nie je na zahodenie.
Malý kostolík v štvrti Los Asturias
Hlavná ulica sa počas siesty vyprázdni
Krásne námestie Plaza de la Villa
Na námestí Plaza de la Villa
Na námestí Plaza de la Villa
Spozorujem čulý ruch a množstvo ľudí lietajúcich sem i tam. Všetci skôr či neskôr zmiznú za dverami obrovskej budovy. Ocitnem sa za nimi a som v úplne inom svete z akého som prišiel. Aj keď je siesta, všade naokolo cinkajú príbory, počuť jemné údery skla, dynamickú a rýchlu hovorovú španielčinu, zvolávanie predavačov a podmanivé rytmy španielskej gitary. Miesto, kde som sa dostal je známy trh Mercado de San Miguel. Desiatky malých stánkov ponúkajú jedlo od nevábne vyzerajúcich morských príšer, cez obrovské, voňavé šunky uviazané na špagátoch až po hrubé, krvavé stejky s chuťou Argentíny. Zastúpenie tu majú aj povestné tapas, alebo španielske predjedlo zložené z mnohých malých chuťoviek. V pohároch sa premiešava červené víno Rioja, niekde nechýba ani sangría a zo všetkých ľudí naokolo vyžaruje príjemná atmosféra. Ešte dlho som v myšlienkach na trhu, hoci ma už spaľujú lúče madridského slnka.
Uprostred tržnice
Ľudia tu počas siesty oddychujú
Madrid je plný farebných domov
Centrum mesta Plaza Mayor neujde žiadnemu návštevníkovi. Zbiehajú sa k nemu všetky hlavné ulice, všetky tepny prinášajúce život do srdca Madridu. Farebné budovy sa pospájali do jednej a svojimi ramenami vzali námestie pod svoje krídla. Dominuje mu Casa de la Panderia, kráľovská pekáreň. Za kolonádou sú obchodíky, kaviarne a reštaurácie a vôňa z nich nebezpečne dolieha k hladným turistom. Odolať je priam nadľudský výkon. Už od roku 1619 hrá významnú úlohu v živote domácich Madridčanov. Prvou veľkou udalosťou bolo blahoslavenie svätého Isidra, patróna Madridu. Až do roku 1878 sa tu na býčích zápasoch mohlo stretnúť neuveriteľných 50 000 ľudí, ale tieto časy žijú len v starých knihách či kronikách. Plaza Mayor je nepochybne miestom stretnutí, ale päťciferné návštevy sa tu už nekonajú. Policajti hliadkujú na koňoch, ale väčšinu času pózujú turistom. Tí za nimi prichádzajú s malou dušičkou či si ich vôbec môžu odfotiť, ale neodmietli nikoho. V madridských uliciach je cítiť niečo, čo som v Barcelone márne hľadal. Nedá sa to popísať, ale vyvoláva to úsmev na tvári len z pocitu, že sa tu môže človek prechádzať. Staré domy, kovové balkóny vytŕčajúce do ulice, dedkovia hrajúci v tieni uličky karty, potulní predavači, sochy, nablýskané výklady. Úzke uličky pripomínajú rieku, ktorá každým ďalším metrom naberá na sile až sa rozleje do širokého bulváru. Vymotám sa zo starého centra a v modernom Madride je všetko čo má každé európske veľkomesto. Desiatky obchodov s oblečením, svetové značky, mladí ľudia oblečení v najnovších handrách, drahé autá, no stačí kráčať len pár minút a opäť sa človek ocitne vo svete ošarpaného, starého Madridu bez príkras.
Centrum mesta v podobe námestia Plaza Mayor
Farebné obchodíky so suvenírmi na Plaza Mayor
Jedna z hlavných tepien vychádzajúca z Plaza Mayor
Plaza Mayor
S pribúdajúcimi hodinami sa námestie zaplní
Centrum mesta
V centre
Námestím Sol znie nádherný zvuk španielskej gitary. Dav ľudí sedí na fontáne a v rytme si podupáva nohou alebo tlieska rukami. Španieli, alebo ešte lepšie povedané Madrileňos sa vždy vedeli zabávať. Veď kde inde sa ľudia len tak pristavia pri potulných muzikantoch a strávia pri nich pol hodinku zo svojho času, len aby cítili to jemné chvenie z hudby vpíjajúce sa do tela? Ani za rohom nechýba hudba, no tento krát hrá partia študentov na malé africké bubny. Hlavný bulvár mesta Gran Vía ma unáša raz s jedným davom, inokedy zase s druhým, ale nebránim sa tomu. Nech mi len poodkryje svoje tajomstvá. Existuje len sto rokov, ale zdá sa akoby tu bola od nepamäti a menia sa len ľudia, ktorí po nej kráčajú a obchody všade naokolo. S večerom mesto ožije, opadne horúčava, rozsvietia sa svetlá a bary sa začnú zapĺňať. Vonku pred nimi sa zhovárajú hlúčiky ľudí a vo vnútri je väčší ruch ako na tržnici. Je čas sa vrátiť na letisko, tak skočím do prvého metra a veziem sa. Madrid dokáže očariť.
Jedno z mnohých námestí
Rozhovor na námestí
Krásna budova v centre mesta
Na konci ulice sa črtá madridská radnica na námestí Cibeles
Palác Cibeles s radnicou mesta
foto: Tomáš Kubuš, Madrid, 27.9.2010
