Malorka nebola nikdy mojim snom a hoci ich mám ohľadom cestovania stovky, tak akosi tam nikdy nefigurovala. Určite na tom zohrávalo úlohu aj to, že som mal (neprávom) Malorku zafixovanú ako destináciu plnú diskoték či rôznych párty a teda presný opak toho, po čom na ceste túžim. Som rád, že som sa tak veľmi mýlil. Každý predsa vždy nájde to, čo hľadá. Prišiel ten čas, pozrieť sa a presvedčiť sa na vlastné oči. Vstupnou bránou ostrova je Palma de Mallorca, hlavné mesto postavené na pahorku s výhľadom na okolité more, ktorému dominuje nádherná a obrovská katedrála. Jej interiér bol ešte okázalejší a človek ani nevedel kam sa skôr pozrieť. Čakal som preplnené uličky starého mesta a tak nasledovalo ďalšie príjemné prekvapenie. Viac ľudí bolo len na tých najhlavnejších uliciach, ale inde človek mohol počuť to ako sa jeho kroky ozývali v prázdnote opustených uličiek. Tu sa vynoril starý kostol, tam arabské kúpele, tu stará, kamenná Burza a neďaleko zase niekoľko tradičných mlynov. Uličky sú lákavé, dokážu zviesť na prechádzku, posedenie a na to, aby sa v nich trávil čas. Len tak si ráno posedieť na koláčiku ensaimada s čerstvou kávou alebo džúsom a na večer zapadnúť do niektorého z tapas barov a ochutnávať miestne špeciality. A kto chce, ten tu dokonca nájde aj more v ktorom sa dá osviežiť. Nie je najkrajšie na ostrove, ale je to stále more.
Dovolenka na Malorke
Najkrajšie pláže, výlety, dĺžka letu, cestovné doklady a všeobecné informácie o Malorke nájdete na Dovolenka.sme.sk.
S požičaným autom sme vyrazili na okruh ostrovom. Na skúmanie zaujímavých miest je akosi vždy málo času či má človek tri dni alebo týždeň. Vždy by sa dalo niečo pridať. My sme sa vybrali po histórii, vykopávkach a malých mestečkách a vieme, že sme spravili dobre. Ruiny starobylej kultúry sme pohľadali v Capocorb Vell, ale aj v Ses Paisses. Zem posiata kameňmi, menšími aj väčšími. Sem tam naukladaných do základu stien či chrámov. Fascinovali ma tieto miesta pre svoju opustenosť a neznámosť. Tak málo týchto kultúrach vieme, pričom sú za rohom. Preplnený ostrov? Ale kdeže, tu budete určite sami len s vlastným tieňom. Spomedzi menších mestečiek stojíme v Sineu, Capdepera, Petra, Arta či Pollenca a všetky spájala dokopy atmosféra. Boli tiché, neturistické, pretkávala ich sieť úzkych kamenných uličiek, ktoré sa napokon stretli na námestí, kde stáli stoličky, stoly a popíjalo sa či vychutnávalo dobré jedlo. Vo všetkých stáli kostoly, miesta stretnutí a ich zvonice akoby boli ich symbolmi týčiacimi sa vysoko nad strechy domov. Navonok boli rovnaké, no každé malo svoje vlastné zákutia, ktoré prezrádzali, že sú odlišné.
Hoci sme za morom neprišli, no jeho tyrkysové brehy zlákali aj nás a tak sme to na noc zapichli v Cala Millor na východnej strane ostrova. Typické prímorské letovisko s kopou reštaurácii, barov, kde beží v televízii futbal a mnohí bez nádychu a výdychu hypnotizujú obrazovky, kde sa naháňa niekoľko chlapov za loptou. Je tu však príjemne. More má krásnu farbu, nie je tu preplnená pláž a na hodinové kúpanie človeku skutočne viac netreba. Večer po celom dni na nás čakajú tapas a dokonalá Paella Marisco s morskými plodmi od kreviet cez krabov až po mušle. Obrovská porcia pristane na stole a čašník si s ňou raz dva poradí a pekne ju naservíruje. Nikdy som tak dobrú paellu nejedol ako práve tu. Kulinárske stopy nás zaviali aj do Alcúdie na zaujímavý tapas, kde sme okrem gastronomických zážitkov zažili aj nadšenie z histórie. Milujem ruiny rímskych miest a málokedy si ich nechám ujsť pri cestovaní a tak bola Alcúdia logickým výberom, pretože tu stoja trosky rímskej Pollentie. Pár základov domov, niekoľko stĺpov, základy chrámov a neveľké divadlo, no ja som nadšený. Alcudia sa napokon premieša s chuťou mandľového likéru a je čas pobrať sa do finišu a teda na koniec sveta. Dobre nie úplný koniec sveta, ale na výbežok Cap de Formentor, kam vedú úzke, kľukaté cesty končiace pod majákom. Dokonalé, opustené zátoky, nádherné skaly zbiehajúce do rozbúreného mora. Útesy, skaliská, spenené vlny a vietor. Je to tu drsnejšie ako v iných končinách Malorky, ale živelne krásne. Budete tu stáť niekoľko krát, aby ste si nafotili panorámu a vyhliadky na krajinu.
Poslednou bodkou je Valldemossa. Najznámejšie miesto Malorky a cieľ, kde skončí takmer každý na tomto ostrove. Hovorí sa o nej ako o najkrajšej dedinke Malorky a hoci je krása subjektívna, určite má toto miesto niečo do seba. Najmä podvečer, kedy sa záplava turistov vytratí a mestečkom sa netúla veľa ľudí. V pekárničke treba ochutnať koláčik Coca de Patata, pozrieť si miesto, kde žil Frederich Chopin a vychutnať si pohľad na spodnú dedinku s kostolom. Peši sa vydať k nemu, ponoriť sa do uličiek a počúvať ich ticho ozdobené kvetmi a spomienkami na miestnu sväticu. Odrazu je čas odchodu a hoci to bola krátka návšteva, tak mimoriadne intenzívna.
foto: Tomáš Kubuš / Malorka, jún 2018
Čo ochutnať na Malorke? Stačí sa pozrieť na niekoľko tipov!
Desať miest, ktoré by ste si na Malorke nemali nechať ujsť
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo.
