Maroko VII. - Rabat

Rabat predstavuje hlavné mesto Maroka. Samotné mesto je veľmi zaujímavé a rozdelené na dva svety. Ten prvý je plný moderných domov, kancelárii a budov. Druhý, zaujímavejší predstavuje starobylú Medinu dvíhajúcu sa nad riečkou Bou Regreg a Atlantickým oceánom, ktorá si žije svojim vlastným životom.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Cesta z Casablancy do Rabatu trvá len okolo dvoch hodín. V markete kupujeme niečo na večeru. Dnes spíme v mestečku Salé, ktoré leží skoro priamo v Rabate a vyzerá ako jedna z jeho častí. Oddelené sú len riečkou Bou Regreg. Druhý deň ráno vyrážame do Rabatu. Na začiatok to je pekné námestie na ktorom stoja dve zaujímavé pamiatky. Veža Tour Hassan a Mauzóleum Mohammeda V. Vidno ich aj zo Salé lebo vytŕčajú nad ostatné budovy. Meno veže Hassan nemá nič spoločné s menom panovníka Hasana II. Jej meno pochádza z arabčiny a znamená "pekná". Pôvodný plán pri stavbe bol dosť odvážny. Malo sa jednať o druhú najvyššiu budovu islamského sveta. Podnet na výstavbu dal najvýznamnejší panovník dynastie Almohadov - Abou Youssef Yacoub el-Mansour. S jeho menom sa spája aj založenie Rabatu. Po panovníkovej smrti sa stavba mešity zastavila. Svoje spravilo aj zemetrasenie z roku 1775, ktoré vežu poškodilo. Veža predstavuje nedostavaný minaret vysoký 44 metrov. Aj napriek tomu, že nieje dokončený je veľmi pôsobivý. V okolí stojí niekoľko malých i väčších stĺpov. Pohľad rozhodne stojí zato. Pod vežou sa rozkladá oáza zelene plná stromov a kvetín. Atmosféru dotvára pohľad na Salé a opevnenú Medinu v Rabate obmývanú morom. Oproti veži stojí mauzóleum Mohammeda V. Pekná biela budova so zelenou strechou. Krášli ju množstvo nepatrných architektonických detailov. Mauzóleum pochádza z rokov 1961 - 1971. Vo vnútri stoja tri sarkofágy. Najväčší patrí kráľovi Mohammedovi V. Okrem neho je tu pochovaný aj kráľ Hasan II. Vnútorné priestory stráži niekoľko vojakov. Dolu pri sarkofágu sedí muž v bielom a potichu recituje z Koránu. Medzičasom sa pred námestie postavila nová čestná stráž. Sedia na koňoch v slávnostných bielych uniformách s červeným opaskom a zelenou pokrývkou hlavy. Idem si ich odfotiť, no ešte predtým ma dokonca sami volajú aby som ich fotil. Samozrejme po fotke chcú peniaze. Všetko čo mám vo vrecku sú drobáky. Dokopy ich je za jeden dirham. Chalan na koni sa pozerá na drobáky, a hovorí že to je nič a že chce viac. Keď nič, tak nič. Prechádzam cez námestie a opúšťam areál. Posedávam v tieni stromov v parku a sledujem typického marockého predavača vody v červenom hábite ako vyzváňa zvoncom a naháňa ľudí aby sa s ním išli fotiť. Fotku za desať dirhamov si môže nechať.

Mauzóleum Mohammeda V.

Jeden z mnohých detailov zdobiacich mauzóleum

Mauzóleum Mohammeda V.

Pohľad na vežu Tour Hassan a priestor nedostavanej mešity

Tour Hassan

Čestná stráž pred námestím

Z námestia sa vraciame na chvíľu do kempu. Nieje tam čo robiť, tak beháme po okolí. S nohami ponorenými v Atlantiku pozeráme na starú Medinu. Veľmi pekný pohľad. Po sieste sa vraciame naspäť do mesta. Tentokrát to bude stará časť Rabatu. Bránou vstupujem do pevnosti. Je chránená hrubým opevnením. Vo vnútri to vyzerá ako v inom svete. Strašný pokoj. Krásne modro-biele uličky ako vystrihnuté z nejakého gréckeho ostrova. Všade prítomná kvetinová výzdoba. Na bielych stenách vynikajú modré dvere a okenice. Človek si pripadá akoby už zrazu nebol v Maroku. Uličky smerujú k vyhliadke. Z hora je vidno preplnenú pláž a celú časť Salé s veľkým cintorínom. Raz za čas sa v uličke zjaví zaujímavý pohľad na kamenný minaret. Vo vnútri pevnosti je príjemná Andalúzska záhrada plná vône z všadeprítomných kvetov. Vedľa pevnosti stojí vstup do Mediny. Už pri prvých krokoch vidno množstvo obchodíkov s kopou tovaru a ľudí. Je tu asi všetko. Od suvenírov, výrobkov z dreva, obrazov, kožených výrobkov až po rôzne oblečenie a kovové výrobky. Nič ma nezaujalo. Z malej bočnej uličky sa valí jemný dym s vôňou pripravovaného jedla. V tejto uličke stojí asi šesť pultov plných rýb. Pripravujú sa priamo na mieste. Vyzerá to super. Ošarpané ulice, množstvo domácich a vôňa rýb. Berieme si jeden veľký tanier plný rýb za 30 dirhamov. Spolu máme asi osem malých i väčších kusov. Ako príloha je zemiaková kaša v cestíčku a grilované baklažány. Vynikajúce jedlo. Najviac mi chutia malé rybky, ktoré sú potreté korením a vo vnútri je nejaká plnka. Ani radšej nepátram čo to môže byť, lebo to je vážne dobré a nechcem si to pokaziť. Sedíme vo vnútri a vychutnávam si túto atmosféru. Je to malá špinavá miestnosť s modrými kachličkami v ktorej sa tlačí niekoľko stolov, stoličiek a ľudí. Nič viac, nič menej a predsa to zanechalo vynikajúci dojem. Najedení sa vraciame do ulíc. Na rohu si dávame na osvieženie čerstvo vytlačený pomarančový džús. Tovar je aj v tejto časti skoro úplne rovnaký. Pribudli len datle, orechy a rôzne sušené ovocie. Chcem si kúpiť datle. Stojím už s nabraným vreckom a čakám kým príde niekto komu by som mohol zaplatiť. Nikto si ma nevšíma. Toto je na Maroko viac než divné. Predavačovi vo vnútri ukazujem vrecko, ale aj tak sa nič nedeje. No nič, kúpim si ich inde. Na chvíľu si sadám na internet. Opäť začína trápenie s arabskou klávesnicou, ale už to ide lepšie ako predtým. Konečne sme našli podnik kde robia tradičnú marockú polievku harira. Už ju dnes ale nemajú. Skúšame o kúsok ďalej. Odpoveď je tá istá. To znamená len jediné. Hariru neochutnáme. Pomaly sa vraciame smerom k pevnosti. Pred východom z Mediny sa zastavil predavač opuncií. Dávam mu päť dirhamov. Podáva mi opunciu. Potom ďalšiu a tak odchádzame. Po chvíli sa ozýva krik, ale radšej sa ani neobraciame, lebo akosi začínam tušiť na koho sa kričí. Žeby len jedna opuncia stála päť dirhamov? Pokazil si to sám, pretože nám hneď dával ďalšiu. Nabudúce budeme vedieť. Sme tu posledný deň tak skúšame aj nejakú domácu palacinku. Pred podávaním sa natrie nutelou a spraví sa z nej rolka. Je veľmi sladká. Sadáme si pod strom pri pevnosti. Zisťujeme, že máme ešte dosť času. Vraciame sa naspäť do Mediny. Berieme to iným vchodom aby sme náhodou nestretli predavača opuncií. Prechádzame tými istými uličkami a pozeráme ten istý tovar. Medinu už teraz definitívne opúšťame. Sedíme pred pevnosťou a oddychujeme. Začala sa modlitba. Otec rodiny s dvomi malými synmi vyberajú koberčeky a modlia sa. Začína zapadať slnko. Netrvá dlho a celé sa ponára do oceánu. Obloha je nádherne osvetlená. Pekný záver dňa. Dá sa povedať, že aj celého Maroka. Zajtra odchádzame...