Marsala. Sladké víno v Alláhovom prístave

Pobrežie západnej Sicílie je posiate menšími aj väčšími mestami, ale nie každé malo toľké šťastie, že im osud prihral do vienka jedinečnosť. Marsala sa dnes stala synonymom pre chutné sladkasté vína, ale dávno predtým než sa touto činnosťou začali domáci zaoberať sa tadiaľto prechádzali dejiny. Nezaložili ho Gréci, ani Rimania, ale možno niekoho prekvapí, že to boli Feničania. Vidina chutného vína a pozostatky fenickej lode v múzeu boli aj pre nás veľkými lákadlami...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Linkový spoj z Trapani zastaví v Marsale takmer na pravé poludnie a s horúčavou v pätách sa vydáme objavovať mesto. Marsala má pre nás dve priority. Prvou je vrak fenickej lode v miestnom múzeu a tou druhou je preslávené marsalské víno, ktoré sa odtiaľto dostalo do celého sveta. Bez mapy blúdime starými ulicami až k pobrežiu. Dá sa nájsť ľahko, pretože jeho slaná vôňa udáva smer. Kúsok od múzea stoja vykopávky niekdajšieho rímskeho mesta, ale sú za plotom, tak ich pozeráme len z diaľky. Marsala alebo rímske Lylibaeum patrilo k významnejším miestam vtedajšej západnej Sicílie, no ešte pred Rimanmi tu svoju nezmazateľnú stopu zanechali Feničania. Tí svojho času obývali západnú Sicíliu a pri svojom ústupe sa utiahli do týchto miest. Rimania ich však rýchlo vyhnali a nad mestom zatrepotala krídlami rímska orlica. Múzeum Baglio Anselmi leží v starej, peknej budove len pár metrov od morského pobrežia posiateho kameňmi. Pamätám si na neho aj z pred siedmich rokov, keď sme sa tu zastavili pri potulkách západnou Sicíliou, ale vtedy na mesto nebol čas, pretože nás čakalo ešte Trapani a Segesta. Dnes je čas to napraviť. Múzeum je jedinečné vďaka vraku fenickej lode, ktorá našla svoj hrob na morskom dne neďaleko Egadských ostrovov po bitke v roku 241 pr.Kr. Patrí jej celá jedna miestnosť a jej vrak ja skutočne impozantný. Človek si predstaví ako muselo vyzerať more plné podobných lodí, ktoré sa zlovestne blížili k pobrežiu. Okrem lode tu stojí aj niekoľko kotiev, malé i veľké zašpicatené amfory na olivový olej či víno, ktoré sa len pohodlne zapichli do piesku, aby sa dali lepšie prepravovať z krajiny do krajiny. Aj kvôli tomuto jednému kúsku histórie sa oplatí merať cestu do Marsaly.

Nava Punica. Fenická loď v múzeu

Život sa v Marsale však v histórii nezastavil a centrum je plné ľudí a obchodíkov. Mnoho návštevníkov prichádza do Marsaly, aby ochutnali preslávené vína. Paradoxom je, že mesto, ktoré Arabi pomenovali Mars al-Alláh, čiže Alláhov prístav sa preslávil vínom. Človek ho ani nemusí hľadať, pretože si ho nájde takpovediac samé. Britský obchodník John Woodhouse zakotvil svoju loď na pobreží Marsaly v roku 1773 a zistil, že miestne vína uchovávané v drevených sudoch majú vynikajúcu chuť. Rozhodol sa teda, že ich začne dovážať do Anglicka. Mladá slečna v obchode s vínom nás víta a hneď ponúka obľúbenú ochutnávku. Každý druh má svoju charakteristickú farbu od zlatej, cez jantárovú, rubínovú až po krvavočervenú a bordovú. Nalieva nám do malých pohárikov zo všetkých fliaš a neprestane rozprávať o ich histórii, chuti a využití. Viaceré sa používajú aj v sicílskej kuchyni a vraj si ho niektorí obyvatelia Marsaly pridávajú do každého jedla. Víno s podmanivou chuťou mandlí ešte dlho rezonuje na jazyku a s touto príjemnou arómou sa strácame v barokových uličkách mesta.

Marsalské vína

Ulica vedie do historického centra

Niekdajšie kino z roku 1920 dnes slúži ako kultúrny stánok

Stará brána vedie do mesta

Z ulíc vyrastajú nenápadné, no krásne kostoly

Typická ulička starej Marsaly

Do centra vedú zabudnuté kamenné brány, ktoré kedysi tvorili opevnenie. Dnes už múry vystriedala zástavba a ulice vedúce na hlavné námestie s kostolom Chiesa Madre Marsala s typickou barokovou fasádou. Akoby z každej strany obkolesovala námestie nejaká pamätihodnosť. Kostol vrhá tieň na schody, ktoré využilo niekoľko ľudí na oddych, naproti stojí palác Palazzo VII.Aprile so sídlom mestskej rady a kúsok nad ním sa dvíha mohutná niekoľko poschodová veža San Pietro, kde kedysi sídlili benediktíni. Starobylé uličky vedú k bráne pomenovanej po talianskom hrdinovi Garibaldim. So svojou známou tisíckou vojakov pristáli 11.mája 1860 v Marsale a to bol prvý krok, ktorý viedol k zjednoteniu Talianska. Školské výlety križujú ulice a rozprávajú si príbehy o svojom hrdinovi, pokoj rozvíri hluk mopedu a so siestou sa ulice mesta vyprázdnia. Aj ľudoprázdna Marsala má svoje čaro. Nikde nikoho, len ticho barokových fasád či kostolov. Malé rodinné podniky majú otvorené a vo vnútri sedí niekoľko postáv. Vôňa, ktorá sa vinie z kuchyne je neskutočná. Nikdy nepochopím ako to Taliani, alebo Sicílčania vedia spraviť. Posedíme si v tieni na schodoch a napokon objavíme aj miestnu tržnicu ukrytú v jednom z dvorov. Mnohé marsalské domy pripomínajú staré paláce až má človek pocit, že sa ocitol v meste tisícich palácov. Stráviť tu niekoľko hodín je veľmi príjemná forma relaxu, ale tak to je kdekoľvek na Sicílii.