Mesto Mdina ležiace v centrálnej časti Malty patrí medzi skvosty ostrovnej krajiny, no aj napriek tomu tu nestretnete davy turistov. Počas sezóny sa ulicami samozrejme prejde skupinka turistov, ale nie sú to žiadne Benátky či Paríž. Cesta sem vedie nádhernou zvlnenou krajinou plnou malých mestečiek nad ktorými sa dvíhajú kostolné veže či kupoly. V Malte je viera zakorenená hlbšie než inde vo svete a hovorí sa, že malá ostrovná krajina má v sebe 365 kostolov, teda na každý deň jeden. Dušu starého mesta obopínajú vysoké, kamenné hradby, ktoré akoby chceli pred svetom skryť krásu miestnych uličiek. Boli časy, kedy bola Mdina hlavným mestom celej Malty, no dnes stojí na jej mieste známa Valletta. Za bránou z 18.storočia sa odrazu rozleje ticho a človek prestane mať pocit, že stále dýcha 21.storočie.
Najkrajšie pláže na Malte
Prečítajte si tiež článok o najkrajších plážach na Malte.



Mdina nesie prezývku „mesto ticha“ a stačí len pár chvíľ na to, aby každý zistil, že to je skutočne pravda. Kedysi v meste sídlila aristokracia, ktorá po sebe zanechala prepychové paláce. V dome Casa Inguanez dokonca žila najstaršia aristokratická rodina celého ostrova už od 14.storočia. Kamenné uličky sú poloprázdne, plné rozmanitých barokových detailov a všade panujúce ticho len raz za čas pretnú ostré zvuky konského povozu. Kopytá koní sa odrážajú od múrov a niekedy má človek pocit, že sa spoza rohu vynorí celé stádo. Kto vie ako by Mdina vyzerala nebyť ničivého zemetrasenia z roku 1693, ktoré zrovnalo niekoľko miest so zemou aj na neďalekej Sicílii. Svoje si vytrpela aj Mdina a až po zemetrasení sa architekti dali do barokovej obnovy mesta. To preto tu dnes baroko hrá prvé husle a väčšina budov pochádza z 18.storočia. Aj vďaka týmto staviteľom je dnes Mdina na čakacom liste pre zápis do svetového dedičstva UNESCO.





Nekonečné potulky pod zdobenými lampami sú tým pravým miestom na urovnávanie myšlienok až sa človek pristihne pri tom ako myslí na to, že je Mdina azda krajším mestom než Valletta a či nebude najkrajším mestom celej Malty. Z ničoho nič sa úzke uličky otvoria a na konci námestia sa objaví dominanta Mdiny. Je ňou Katedrála sv.Pavla s dvomi zvonicami a masívnou fasádou. S menom svätého Pavla je Malta úzko spojená, pretože tu pri svojej ceste stroskotal a pár mesiacov šíril nové náboženstvo. Katedrála patrí medzi barokové perly celého ostrova a medzi najvýznamnejšie svätostánky. Už dávno pred ňou tu stála katedrála, no ani ona nedokázala odolať prírode a tak jej ruiny koncom 17.storočia vzkriesili a postavili na novo. Interiér vypĺňajú korintské stĺpy zapustené do stien a všadeprítomné fresky plné biblických výjavov. Ako aj v prípade katedrály vo Vallette, aj táto sa stala miestom posledného odpočinku pre hŕstku vyvolených.







Úzke, tiché uličky opäť zvodne volajú a človek ani nevie ako a opäť sa nimi prechádza bez nejakého cieľa. Do ulíc vytŕčajú staré balkóny ozdobené kovaním či dokonca farebnými kvetmi. Niektoré domy nie sú obyčajné, ale predstavujú staré, aristokratické paláce. Akoby z oka vypadli podobným palácom z barokovej juhovýchodnej Sicílie. Palazzo Santa Sofia je nenápadný, ale Palazzo Vilhena neprehliadne nikto. Koncom 19.storočia sa posledný z palácov dokonca premenil na britskú nemocnicu, ktorá slúžila pacientom po vypuknutí cholery. Existovala len pár desaťročí a napokon sa z nej stalo múzeum. Uličky tichého mesta nás pomaličky, ale isto vyprevadia nazad k bráne. Za hradbou sa nádych histórie rozplynie ako by niekto šibol čarovným prútikom.





Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme skvelé jedlo.
foto: Tomáš Kubuš, Mdina, apríl 2014