Na Cypre II. Limassol a neolitické dedinky

Po prvej noci v Larnake vyrážame objavovať južné pobrežie ostrova. Na raňajky si zahryzneme syr, olivy, chlieb, vypijeme čaj a už cítiť, že ako náhle sa slnko trochu rozbehlo po oblohe, krajina sa začne zohrievať. Aj po ceste do nášho dnešného cieľu, ktorým bude Limassol je niekoľko zaujímavých miest, ktoré by bola veľká škoda vynechať. Necelé tri desiatky kilometrov za Larnakou sa objaví pahorok posiaty vykopávkami. Tam leží Choirokoitia. Jeho meno neevokuje takmer nič. Žiadna Palmýra, Petra či Perzepolis. Avšak, pominieme jeho neznáme meno, význam sa mu odoprieť nedá, pretože sa Choirokoitia skloňuje v súvislosti s najdôležitejšími prehistorickými pamiatkami celého Stredomoria. Malé návštevnícke centrum stojí pod pahorkom, predáva lístky a brožúrky, no veľmi mu nevenujem pozornosť, pretože sa teším kedy už konečne budem kráčať medzi starobylými hrobkami. Miesto tu existovalo už okolo 5000 pr.Kr. a jeho kontinuita pokračovala dlhé stáročia až tisícročia. Niet divu, že je najdôležitejším miestom cyperského neolitu. Cyprus bol odjakživa ostrovom, ktorým kráčala história, kde sa prepletali civilizácie a aj Choirokoitia patrí do tejto dôležitej mozaiky. Celý svah pahorku pokrývajú ruiny domov či iných stavieb. Najčastejšie majú kruhový pôdorys a zaujímavou paralelou je, že podobné stavby nájdeme v dobe bronzovej aj na iných miestach v Stredomorí. Nájdeme ich na Kréte, v pevninskom Grécku, ale dokonca aj na malých Liparských ostrovoch severne od Sicílie. Domy tu podľa archeológov často stavali z nepálenej hliny, neskôr kameňov a položili na ne rovné, ploché strechy. Pre laika to možno nebude najkrajšie miesto na svete, ale stačí si uvedomiť aké staré ruiny má pred očami, tak sa ten pohľad zmení. Kráčame krajinou s hŕstkou ďalších ľudí a mne sa tu páči. Páči sa mi poloha v akej je toto miesto zasadené, ale aj tá spleť kamenných múrikov, ktoré sa vzájomne dotýkajú až splývajú. Choirokoitia vydala viacero zaujímavých svedectiev. Hovorí sa, že tu mohlo žiť 300-500 ľudí a život sa tak veľmi líšil od toho nášho, pretože v priemere sa tu ľudia dožívali 34 rokov a mŕtvych pochovávali pod vlastné domy. Hoci je Choirokoitia v UNESCO je tu len zopár ľudí a to ma na tomto mieste fascinuje. Stačí, aby nebolo známe, aby nebolo fotogenické a všetci ho obídu.

Môžeme pokračovať do Limassolu, no koho nadchne toto obdobie neolitického života, ten si ešte predsa len môže spraviť kratučkú zastávku na mieste zvanom Tenta (niekedy aj Tenda). Leží len 4 kilometre od mestečka Kalavasos a strávite tu reálne pár minút. Tenta je ukrytá pod moderným stanom. Nájdete tu len niekoľko kruhových domov, ale ak ste fajnšmeker, potešíte sa. Ak nie, Choirokoitia je určite zaujímavejším miestom.

Hoci je cyperský Limassol na mape len jednou bodkou, jedným mestom, v skutočnosti predstavuje dva nesmierne odlišné svety, ktoré sa však zliali dokopy a dokážu spoločne existovať. Kto prichádza do Limassolu z východu z Larnaky, ten sa musí najprv prebiť širokými bulvármi ozdobenými reštauráciami či hotelovými komplexmi. Až potom sa pred ním objaví staré mesto plné úzkych uličiek a historických monumentov. Nový Limassol známy aj ako Potamos Germasogeias je turistický, nablýskaný, plný hudby, barov, podnikov či obchodíkov kam chodia britskí či ruskí turisti utrácať svoje dovolenkové peniaze. Zo svetových jazykov tu počuť viaceré, no práve Angličania a Rusi si Limassol obľúbili natoľko, že sú vo väčšine. Nie je tu ničím zvláštnym prísť do obchodu, kde predavači prepnú do plynulej ruštiny, alebo dokonca navštíviť ruský obchod s potravinami v ktorom ponúkajú všetko od vodky až po boršč. O modernom Limassole sa hovorí, že nikdy nespí a do neskorej noci je skutočne všetko vysvietené ako sa na druhé najväčšie mesto krajiny patrí. Niektoré jazyky dokonca tvrdia, že jediné miesto na Cypre, ktoré sa v nočnom živote vyrovná Limassolu je svetoznáma Agia Napa, ale porovnať neviem, pretože tieto veci ma nikdy nezaujímali. Aj náš hotel je v tejto štvrti, ale je to bez problémov, pretože z hlavnej ulice odchádza každú chvíľku autobus priamo do starého mesta a prístavu. Auto necháme na parkovisku a môžeme si ísť užiť starý Limassol.

Limassol ležiaci na južnom pobreží Afroditinho ostrova ako niekedy zvyknú miestni Cyprus prezývať kvôli tomu, že sa neďaleko odtiaľto mala narodiť krásna bohyňa Afrodita sa môže popýšiť ukážkovou promenádou. Niektoré jej časti zdá sa zrekonštruovali pomerne nedávno a ani teraz ešte úplne neutíchol ruch prestavby, no aj napriek tomu je tu krásny pokoj. Hotový únik pred mestom. Desiatky štíhlych paliem stoja jedna vedľa druhej akoby chceli vytvoriť hradbu za ktorou sa rozprestiera oáza, kde sa bude miešať ticho s vlnami rozbíjajúcimi sa o vytŕčajúce skaly. Počas siesty, kedy mesto oddychuje je promenáda prázdna a len občas sa tu mihne ľudský tieň uháňajúci sa skryť pred slnkom, no hneď ako skončí, promenáda ožíva čulým ruchom. Vtedy je najlepšie prísť, nič neriešiť, len sa nechať unášať davom sem a tam. Nejde tu o nabehané kilometre, ale o nasávanie miestnej atmosféry. Dvojice vodiace sa za ruky vystriedajú partie študentov, námorníci v rovnošatách, niekoľko starých mužov sediacich pod stromom a ihrisko zaplnili decká. Kto si myslí, že sa lenivej atmosféry dosýta nabažil, tomu stačí prejsť cez cestu a ocitne sa v starých uličkách Limassolu. Odrazu sa zmení všetko. Ticho tu už neplatí, kulisy plné paliem vystriedali ošarpané omietky a kde tu sa na konci ulice vyníma kríž či dokonca polmesiac. Cítiť z nich, že sa človek ocitol v historickom meste a hoci tu Limassol stál už pred dvomi tisíckami rokov, z týchto časov sa tu nezachovalo prakticky nič. Neustále bol totiž v tieni neďalekých slávnych miest Amathous a Kourion. Limassol však vedel, že jeho chvíľka slávy ešte len príde.

Za starým rybárskym prístavom sa mesto zahryzáva hlbšie a hlbšie až sa napokon jeho tesáky rozplynú do ošarpaných štvrtí, ktoré svojou romantikou a neupravenosťou pripomínajú mestá južného Talianska. Medzi domami sa odrazu rozvinie malé nádvorie na konci ktorého stojí veľkolepý kostol Agia Napa. Fasádu má snehobielu a nad ňou dve vysoké veže držiace kríže. Je takmer bez výzdoby, no aj tak priťahuje oči. Vnútro je ľudoprázdne. V rade za sebou stoja naukladané drevené lavice hľadiace na ikonostás a bohaté lustre. Viac ľudí sedí naproti cez uličku v malej kaviarni. Leží na križovatke ciest priamo pod krásnym, starým domom aké vyrastali v Limassole začiatkom 20.storočia. Naproti stojí cyperská banka, ktorej hlavný vstup je zapečatený obrovskými kovovými reťazami. Až teraz sa treba nechať zlákať úzkymi uličkami. Je to jednoduché, pretože ako náhle človek neďaleko uvidí pestrofarebné okenice, automaticky ho pritiahnu. Čisté uličky ovládla najmä zelená farba kvetov, rastlín a stromov a druhou najtypickejšou je modrá, ktorou si mnohí ozdobili okenice či dvere. Neskutočne sa sem táto farba hodí až vytvára dojem, že tu bola odjakživa. Niektoré uličky dotvorili stoličkami a stolmi čakajúcimi na zákazníkov. Na malom kúsku tu dokázali vtesnať hneď niekoľko maličkých kaviarní či dokonca reštaurácii. Atmosféru umocňuje pohľad na dve strieborné kupoly neďalekého chrámu, ktoré sa občas zalesknú, keď sa od nich odrazí slnečné svetlo. Priamo pred Vami tu pripravia šťavy z čerstvých pomarančov, ktoré patria k najchutnejšiemu ovociu celého ostrova, ale okrem toho šikovné ruky barmanov namiešajú prakticky akýkoľvek drink. Stačí pár desiatok metrov a kostolné veže vystrieda minaret Veľkej mešity. Stojí na pomedzí starej tureckej štvrte a dodnes je najvýznamnejšou mešitou celého Limassolu. Väčšina Turkov žijúcich na ostrove sa po rozdelení musela so svojim domovom rozlúčiť a odísť na sever či do Turecka, no malá komunita tu zostala a tí sa dodnes stretávajú v mešite. Jej minaret je štíhly, zašpicatený na vrchu, tak ako každý minaret, ktorý nesie prvky Osmanskej ríše, no kto by čakal obrovskú mešitu, ten by zostal sklamaný. Za bránou sa vojde do neveľkého nádvoria a tým pádom sa človek ocitol v mešite. Dnu sa modlí niekoľko moslimov, no mnohí si len prišli oddýchnuť do tieňu a v tichosti sedia či dokonca spia na mäkkých kobercoch. Vedľa mešity stojí aj starý hammam, orientálny kúpeľ, no je vyhradený najmä pre domácich.

Čím bližšie sa uličky predierajú k hlavnému námestiu, tým viac sa zhusťuje pomer obchodíkov, reštaurácii či barov. Objavujú sa aj obchodníci so suvenírmi, pohľadnicami, knižkami či kopou nepotrebných vecí, ktoré človek len očami preletí a ide ďalej. Tu na hlavnom námestí stojí pýcha celého Limassolu. Pri prvom pohľade na slávny križiacky hrad človek ucíti záchvev stredoveku a Limassol si ho získal. Cyprus zohrával v histórii Križiakov veľmi dôležitú úlohu a bol to slávny kráľ Richard Levie Srdce, ktorý vzal Cyprus a položil ho na mapu svojho sveta. Vybral sa sem v roku 1191 zachrániť svoju sestru a jej budúceho manžela, ktorí tu stroskotali a keď už sa tu ocitol, porazil miestneho vládcu a získal Cyprus pre seba. Kým v staroveku bol Limassol v tieni, toto bol moment na ktorý čakal, aby z neho vystúpil. Vysoké kamenné múry križiackeho hradu si pamätajú ešte tvár kráľa Richarda, hoci časť pevnosti musela byť v 14.storočí prestavaná. Dnu vedie séria schodov. Odrazu sa stratí denné slnko a nad hlavnou vyrástli kamenné klenby. Stĺpy sú zapustené priamo do stien a kamenné detaily navodzujú atmosféru hradov na Blízkom Východe, kadiaľ cválali stovky Križiakov. Chodby pevnosti dnes slúžia ako múzeum s vystavenými náhrobkami, nádobami, zbraňami a ukážkami všetkého čo mohli stredovekí rytieri potrebovať. Vojdeme do zrekonštruovanej kaplnky, ktorá je naplnená tichom. Škoda, že tu už nestojí pôvodná kaplnka, pretože jej steny by vedeli rozprávať nádherné príbehy. Priamo tu si mal totiž v toku 1191 vziať kráľ Richard za manželku Berengariu a nechal sa tu korunovať za cyperského kráľa, pričom manželka dostala titul britská kráľovná. Točité schodisko vedie až hore na samotný vrchol pevnosti. Strecha je jedna veľká rovina s panoramatickým pohľadom na celý Limassol. V diaľke vidno prístav, ktorý je dnes najväčším a najvýznamnejším cyperským prístavom a o čosi bližšie sa predvádza niekoľko kostolných veží či minarety mešít nad ktorými sa dvíhajú stromy. Vonku pred pevnosťou už čaká niekoľko reštaurácii. Rozložili vonku grily a na drevenom uhlí pripravujú mäso, ryby či tradičné souvlaki. Kto zacíti ich vôňu, ten si jednoducho musí sadnúť či je hladný či nie. Souvlaki predstavujú kúsky bravčového mäsa napichnutého na špajdli, ochuteného o bylinky a pokvapkané citrónom. Všetko sa spolu ugriluje, aby mäso nasiaklo podmanivou vôňou uhlia a napokon sa podávajú souvlaki s kúskom bieleho chleba alebo gréckym šalátom. Nielen za históriou či oddychom sa na Cyprus oplatí zavítať, ale aj pre geniálnu kuchyňu, ktorá ukáže, že aj v jednoduchosti je krása.

Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke Prach ciest a batoh plný snov

foto: Tomáš Kubuš, Choirokoitia, Tenta, Limassol 7.jún 2013