Na severe Estónska

Aj v Európe je stále veľa neznámych miest a tak kvôli nim netreba letieť cez pol sveta. Estónsko so svojou zátokou Käsmu, kde ležia bludné balvany a s palácom Palmse v sebe skrýva očarenie nepoznaného.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Hoci je Estónsko malá krajina, zaujímavostí ukrýva viac než dosť. Na severe, tam kde brehy obmývajú chladné vlny Baltského mora leží Národný park Lahemaa. Zaberá najsevernejší výbežok Estónska a pýši sa tým, že sa stal prvým národným parkom celého bývalého Sovietskeho zväzu. Estónsku krajinu po odchode z Tartu prikryli stromy. Dlhé kilometrov ihličnatých stromov navodzujú atmosféru ruskej krajiny, chladnej tajgy a nekonečného ticha. Priamo na brehu mora stojí malé, nenápadné mestečko Käsmu. Tvorí ho niekoľko ulíc, zopár desiatok drevených domov a pomedzi ne sa preháňa chladný vietor zo severu, ktorý v sebe nesie závan neďalekej Škandinávie. Aj napriek tomu, ľudia Käsmu poznajú a vydajú sa do neho, pretože celé pobrežie je posiate veľkými kamennými balvanmi. Miestni ich volajú bludné balvany, pretože pricestovali pred tisíckami rokov v dobe, kedy tu zúrila doba ľadová. „Balvany pochádzajú zo severného Švédska a ako sa topil sneh a ľad, presúvali sa, až zablúdili sem k nám“ objasňuje pôvod netypických kameňov zriaďovateľ malého námorného múzea priamo na pláži. Málokedy tu je pekné počasie, no práve zatiahnutá obloha, mierne mrholenie a hlas rozbíjajúcich vĺn sa sem hodí viac, než slnečné lúče. Sem tam sa objaví postava sediaca na svojej verande dreveného domu, no viacerí dali prednosť túlaniu sa pobrežím a obdivovaním skál. Na obzore plachtí vo vetre aj niekoľko malých plachetníc, no strácajú sa v šedi horizontu. Ten pokoj, ktorý vyžaruje estónska krajina sa ani nedá opísať, pretože v dnešnom uponáhľanom svete už akoby nebolo veľa takýchto miest. Bludné balvany nie sú roztrúsené len po pobreží, ale nájdeme ich aj priamo v mestečku. Miestni si ich veľa krát zakomponovali do svojich záhrad, ale nikdy s nim nepohnú. „To by prinieslo nešťastie“ vysvetľujú a preto sú bludné balvany na svojich miestach presne tam, kde ich ľadová moréna priniesla pred tisíckami rokov. Kráčam upršaným pobrežím Käsmu okolo kameňov a prichytím sa pri myšlienke, aké krásne by bolo zobudiť sa aspoň jedno ráno v drevenom domčeku. Uvariť si čaj, vyložiť si ho na drevený stôl na balkóne, sedieť zabalený v deke a čítať si knihu s výhľadom na šedé more a dažďové kvapky. Käsmu mi vbehlo pod kožu. Veľa krát si spomeniem na jeho pokoj a zvláštne vyžarovanie, ktoré tieto zátoky v sebe ukrývali.

Käsmu preslávili bludné balvany (zdroj: TK)

Zátoka plná balvanov (zdroj: TK)

Käsmu je súčasťou parku Lahemaa (zdroj: TK)

Bludné balvany roztrúsené po pobreží (zdroj: TK)

Balvany stúpajú z chladnej vody (zdroj: TK)

Šedivé počasie akoby k tomuto miestu patrilo (zdroj: TK)

Niektoré balvany stoja aj na pobreží (zdroj: TK)

Zátoku osviežujú dažďové kvapky (zdroj: TK)

Käsmu vyžaruje absolútny pokoj (zdroj: TK)

Na pomedzí Národného parku Lahemaa stojí estónsky historický klenot v podobe mesta Palmse. Ani nie tak mestečko ako palác na jeho okraji sa stal vyhľadávanou atrakciou. Kedysi tento kút zeme patril tallinskému kláštoru, ale na necelých 250 rokov ho neskôr získala aristokratická rodina Von der Pahlen, ktorá sa o miesto starala až do vyhlásenia prvej estónskej nezávislosti. Barokový palác prenikavo žltej farby leží za mestom obkolesený stromami a typickými rovinami končiacimi v diaľke. Lístky do paláca predáva dievča v stredovekom kroji a hneď za kovovou bránou sa rozleje panoráma celého sídla. V Palmse nie je len palác, ale celý obrovský areál pretkaný jazierkom, kamennými altánkami, farmou, miestnosťou na výrobu destilátov, kúpeľmi, botanickou záhradou, stodolou a dokonca tu nájdeme aj výstavu starých veteránov. Palác pripadá na prvý pohľad maličký, ale ako náhle sa človek ocitne dnu, pohltí ho interiér a palác sa niekoľko násobne zväčší. Aj tu sa sem tam mihne postava v dobovom kroji a ochotné sprievodkyne zaplavia návštevníkov príbehmi, ktoré sa tu odohrávali. Počas Severnej vojny, kedy sa bojovalo proti Švédsku s cieľom obsadiť Baltské more celý palác v prvej polovici 18.storočia vyhorel. Dnes teda kráčame po zrekonštruovanom paláci, ale aj ten už do seba stihol absorbovať historickú patinu. Mnohé miestnosti sa podobajú na sály petrohradských palácov, pretože mali k sebe kultúrne veľmi blízko. V izbách stojí dobový nábytok, aristokratické róby akými dámy ohurovali na banketoch hostí, holandské kachle a po stenách sú rozvešané portréty rodiny Von der Pahlen a písomnosti. Spodné, pivničné priestory patrili kuchyni a služobníctvu, bez ktorých by statok nemohol fungovať. Dvaja chlapíci v košeliach a kožených nohaviciach čakajú hostí a nalievajú víno do malých hlinených pohárikov. Palácové záhrady sú prázdne a každý sa rozutekal do niektorej z miestností. Medzi lákadlá Palmse patrí aj bývalá stodola, kde stojí dnes perfektná tradičná reštaurácia. Dnu čakajú nahrubo omietnuté steny, obrovský priestor vyplnený drevenými, ťažkými stolmi a obsluha v stredovekom oblečení. Na prvý pohľad sa tu človeku musí páčiť. Masívne drevené stoly dotvoria stredovekú atmosféru miesta a po chvíľke na tanieri pristane kus mäsa, kapusta, zemiaky a uhorky. Nič pre vegetariánov, no za to vynikajúce jedlá. Estónsku kuchyňu veľmi ovplyvnila kuchyňa nemecká, no v Európe je málo známa. Nielen skrze kuchyňu, no najmä vďaka prírode a pamiatkam je Estónsko jedným krásnym prekvapením.