Dnešný deň strávime takmer celý objavovaním okolia arménskeho hlavného mesta. Je skutočné bohaté na zaujímavosti a pamiatky, tak sa máme na čo tešiť. Vybrali sme si štyri miesta, ktoré by sme chceli postupne vidieť a preto sme si deň rozdelili na dve polovice. Ráno a doobeda si pozrieme chrám v Garni aj kláštor Geghard východne od Jerevanu a poobede sa presunieme na západ do mesta Ečmiadzine a k ruinám katedrály v Zvartnotse.
Ráno si vypijeme na izbe čaj, dáme si po dva malé čokoládové koláčiky a vyrážame, aby sme nestrácali čas. Z hlavnej ulice za Operou chceme chytiť maršrutku číslo 51, ktorá by nás doviezla na miesto zvané GAI Poghots, odkiaľ odchádzajú spoje do malého mestečka Garni. Na ulici sa pýtame na našu destináciu a chlapík nám radí, aby sme počkali a on nám poradí. Prichádza žltý autobus s ceduľkou 23 a náš nový známy ukazuje, aby sme si nastúpili. Všetky nápisy naokolo sú v arménčine, tak nám neostáva nič iné len mu dôverovať. Vezieme sa pomerne dlho. Stúpame nad zobúdzajúci sa Jerevan a mizneme za kopcom. Až tu sa objaví veľká predajňa Mercedesu, oproti ktorej leží nástupište.
Autobus do Garni odchádza až o pol hodinu, ale už teraz je pristavený. Vyzerá skôr ako vrak, než ako autobus spôsobilý jazdy. Nastúpime dnu, nájdeme si nerozpadnuté sedadlá a pozorujeme ako autobus zaplnia ľudia. Ulička zmizne pod veľkými taškami, vrecami a jediné čo tu ešte chýba sú živé zvieratá. Cesta z Jerevanu do Garni trvá asi pol hodinu a sme na mieste.
Vystúpime na hlavnej ceste a ideme za šípkou označujúcou pamiatku. O Garni som sa dozvedel len pred pol rokom. Listoval som si v hrubej knižke o starovekých pamiatkach na periférii antického sveta, keď mi odrazu padol zrak na obrázok nádherného chrámu. „Takáto staroveká pamiatka je v Arménsku?" Akoto, že som o nej ešte dosiaľ nepočul?" Pýtal som sa sám seba a nad knihou som si sľúbil, že si ju pozriem. V malej búdke si kupujeme lístky a za stromami sa pred nami objaví skutočne krásny staroveký chrám. Stojí na vysokej krepide, vedie do neho niekoľko schodov a stĺpy na sebe nesú jeho ťažkú strechu. Na prvý pohľad je tak pôsobivý, až sa mi nechce veriť, že je skutočný. Atmosféru dotvára aj fakt, že sme tu spočiatku úplne sami. Len my dvaja a tieň starovekej histórie. Až po dlhom čase sa objavia ďalší návštevníci a ticho s rozplynie. Chrám nechal v 1.storočí postaviť arménsky kráľ Tiridates I., ktorého do funkcie dosadil rímsky cisár Nero. Hoci dnes nesie najznámejšia pamiatka z Garni rukopis Rimanov, história sa tadiaľto prevaľovala už dávnejšie. V 8.storočí pr.Kr. sa tu dokonca objavil urartský kráľ Argishti I. a až sem posunul hranice svojej ríše, ktorej srdce bilo na Citadele nad tureckým Vanským jazerom.
Prvý pohľad na staroveký chrám v Garni
Chrám v Garni postavili už v 1.storočí
Pod chrámom
Chrám v Garni je najkrajšou starovekou pamiatkou Arménska z rímskej epochy
Chrám pri pohľade z boku
Za stromami
Architekti zasadili chrám v Garni do nádherného prostredia, pretože kúsok za areálom padá krajina nadol do hlbokého kaňonu. Stojac na výčnelku sledujeme krásnu krajinu a hľadíme na riečku Goght, ktorá má kaňon na svedomí. Na pravej strane dokonca vidno aj vetrom či vodou vyhladené bazaltové kamene pripomínajúce skalnatý vodopád zamrznutý v čase. Vystúpime niekoľko schodov a prejdeme sa vnútrom prázdneho chrámu. Vysoké stĺpy ukončujú iónske hlavice so zakrútenými volutami a reliéfna výzdoba v podobe rastlín či geometrických prvkov nechýba ani na strope. Sadneme si pred chrám na lavičku do tieňa stromu a vyberieme si malú fľašku kofoly, ktorú so sebou vláčim už takmer dva týždne. Na takýchto jedinečných miestach chutí božsky, ešte lepšie než doma.
Nádherný kaňon neďaleko chrámu
Kaňonom sa pomaly presúva riečka Goght
Skalnatý vodopád
Kaňon pod Garni
Chrám pri pohľade zo zadnej strany
Vo vnútri chrámu
Pod iónskymi stĺpmi
Až sem do Arménska prenikali rímske architektonické vplyvy
Vonku pred areálom stojí niekoľko stánkov, kde dedkovia a babky predávajú domáce výrobky ako med, oriešky, čerstvý arménsky lavaš trblietajúci sa zlatistou farbou a oriešky obalené v hroznovej paste. Aj tu aj v Turecku ich volajú sudžuk, tak si jeden pre chuť kúpime. Predavač, z ktorého sa vykľul spevák tradičnej arménskej hudby nám pomôže zohnať taxík, ku kláštoru Geghard, ku ktorému sa miestnej doprave akosi nechce. So šoférom sme sa dohodli na tisícke ku kláštoru a ďalšej tisícke naspäť, pričom nám nebude nič účtovať za čakanie. Ku kláštoru to vôbec netrvá dlho a okolie napovedá, že aj on bude uložený v prekrásnej scenérii.
Kláštor Geghard získal nádhernú polohu
Kláštor Geghard pri pohľade z diaľky
Nádhernú prírodnú scenériu dokresľujú vysoké skalnaté bralá, hlboké brázdy tvoriace kaňon, kopce potiahnuté zeleným kobercom a neodmysliteľné stromy. Práve tu v rozprávkovej krajine leží jeden z najznámejších arménskych kláštorov s menom Geghard. Medzi zeleňou sa odrazu objaví zašpicatená strecha kláštora ozdobená krížom. V okolí stavby je v skalách niekoľko otvorov, kde svojho času žili mnísi a starali sa o veci duchovné. Geghard je od nepamäti obľúbeným miestom pútnikov a podľa starej legendy, každý kto príde ku korune stromu a uviaže na nej svoj lístok s modlitbou či želaním, tá sa premení na skutočnosť. Aj teraz je tu príjemne živo. Starý autobus, ktorý už niekoľko rokov presluhuje vyhodil skupinku školákov, a niekoľko rodín odparkovalo svoje autá, aby sa išli poprechádzať nádvorím kláštora. Nádvorie vykladané veľkými kameňmi končí pri hradbách. V tieni sa zišla početná rodina a pri studni krstia svoje novonarodené dieťa. Iní si k studni prišli nabrať dúšok ľadovej vody. Miestni o nej tvrdia, že je posvätná a pomáha pri všetkých chorobách.
Za kamennou bránou sa otvára pohľad na kláštor
Kláštor Geghard patrí v Arménsku k najobľúbenejším
Vstupný portál do kláštora
Reliéf nad vstupom do kláštora
Kláštor Geghard
Písmo vtlačené do kameňa
Vrchol kláštora
Kláštor Geghard je prilepený k mohutnej skale až sa zdá, že spolu splývajú. Akoby ho tiež vytvarovali skaly týčiace sa nad ním. Niekoľko schodíkov vedie hore do jaskyne a celú cestu lemujú reliéfy vysekané do tvrdej skaly. Tu v jaskyniach sa už v 4.storočí stretávali ľudia pri modlitbách k svätému Gregorovi. Až o tri storočia neskôr postavili prvý kláštor, ale ten neprežil arabskú inváziu v roku 923 a premenil sa na mŕtve ruiny. Vnútro kláštora je naplnené tichom a vôňou horiacich sviečok. Výnimočné postavenie medzi ostatnými arménskymi kláštormi dokazuje aj jeho meno Surp Geghard, alebo skrátene Geghard je názov kopije, ktorá sa mala ponoriť do Kristovho tela, kým bol pribitý na kríži. Kedysi kláštor chránil kopiju vo svojich útrobách, ale následne ju presunuli do neďalekého Ečmiadzinu. Aj sem pred kláštor prišli miestni so svojimi stánkami a tradičnými výrobkami. Stoly majú tajomne zahalené plachtou, no akonáhle sa priblížime odkryjú sa pred nami voňavé lavaše. Babky sa medzi sebou zhovárajú, nahlas sa smejú a do toho zahryzujú oriešky, ktoré predávajú návštevníkom.
Kláštor pri pohľade z bočnej strany
Nad kláštorom sú malé jaskyne
Vstup do jaskyne
Interiér Geghardu
V kláštore nemôžu chýbať sviečky
Vonku pred kláštorom predávajú domáce produkty
Zlatý arménsky chlieb lavaš
Čerstvému, voňavému chlebu je ťažké odolať
Predavačka lavašu
Je čas sa pohnúť ďalej. Taxikár nám pri spiatočnej ceste ešte ponúka výlet ku kláštoru Khor Virap za 10 000 dramov s tým, že sa cestou môžeme zastaviť u neho doma na obed a na vodku. Ten obed by znel lákavo, ale do Khor Virapu sa chystáme až za pár dní a nepozdáva sa nám ani cena. Necháme sa radšej vysadiť v Garni na hlavnej ulici a budeme dúfať, že s tu objaví nejaká maršrutka do Jerevanu. Asi dvadsať minút si kopeme na ulici kameň a keď sa v diaľke zjaví biela, hrkotajúca spása rozbehneme sa na zastávku. Našťastie majú voľné miesta a tak môžeme vyraziť.
foto: Tomáš Kubuš, Garni, Geghard, 13.7.2010
