Prebúdzajúca sa Florencia

Florencia (taliansky Firenze) patrí podľa mnohých ľudí k najkrajším mestám sveta. Za takéto ohodnotenie vďačí svojej príjemnej polohe v srdci Toskánska, no najmä pre svoje poklady skrývajúce sa v starobylých uličkách. Či už spomeniem Michalangelovho Dávida, galériu Uffizi, taliansku renesanciu, známy most Ponte Vecchio alebo Danteho, to všetko má niečo spoločné - Florenciu...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (7)

Po noci strávenej na parkovisku tesne pred Florenciou ráno štartujeme auto a ešte za tmy sa vydávame do tohto svetoznámeho mesta. Vzhľadom na blízkosť a ranné prázdne cesty sme onedlho na mieste. Auto nechávame kúsok od malého anglikánskeho kostolíka schovaného za stromami na brehu rieky Arno. Vychádza slnko a obloha sa začína pomaly farbiť do sýtej modrej farby. Mostom Ponte alle Grazie prechádzame na druhý breh, kde leží „centro storico“ (historické centrum). Priamo pred mostom stojí Ponte Vecchio – najznámejší most Florencie. Odtiaľto je na neho ničím nerušený krásny pohľad. Rieka Arno je pomerne špinavá, ale to vôbec neprekáža dvom rybárom schovaným pod mostom s pripravenými udicami. Ulice sú zrána takmer úplné prázdne. Ľudí tu síce veľa nieje, zato bordelu po prehýrenej noci si všimne každý. Prvých ľudí stretávame na námestí Piazza San Croce s kostolom nad ktorým sa pomaly vytráca mesiac. Na námestí zaujme okrem kostola dom ozdobený starými farebnými freskami. Medzi domami sa pohľad prediera až k veži paláca Palazzo Vecchio, ale ten si odkladáme na neskôr. Uličkami, do ktorých ešte kvôli vysokým budovám neprenikli prvé slnečné lúče sa túlame smerom k bazilike Santa Maria del Fiore. V jednej z nich sa vynorila časť tejto nádhery. Pri bližšom pohľade zisťujeme, že jedna celá časť je ponorená v lešení. No, nič sa nedá robiť, aspoň že nieje v lešení celá. Vedľa baziliky stojí takmer 85 metrov vysoká zvonica Campanile di Giotto (1334-1337), ktorá za poplatok 6 € ponúka panoramatický pohľad na celé mesto. Na jej vrchol už dosiahlo slnko. Mramorové obloženie baziliky hrá mnohými farbami. V jej tieni stojí menej monumentálne, no nie menej zaujímavé baptistérium Battistero San Giovanni. Má osemuholníkový tvar a pri jeho obchádzaní človek natrafí na troje bronzové dvere. Najstaršie z nich sú zdobené výjavmi zo života Jána Krstiteľa, druhé zachytávajú život Krista a tretie, najznámejšie dvere prezentujú Starý Zákon.

Priečelie kostola San Croce

Námestie Piazza San Croce

Z uličky sa začína vynárať bazilika S.Maria del Fiore

Detail z výzdoby baziliky

Zvonica Campanile di Giotto

...jej vrchol

Priečelie baziliky Santa Maria del Fiore

Opäť pohľad na zvonicu, tentokrát z opačnej strany

Dvere do baziliky

Pokračujeme ďalej smerom k stanici. Priamo pred ňou je malé námestie Piazza dell´Unita Italiana so zaujímavým kamenným kostolom San Maria Novella. Pri pohľade na kostol ako sa topí v slnečných lúčoch vyzerá o mnoho krajšie ako po inú časť dňa. V bočnej uličke si dávame malé raňajky. Okolo stanice a zatvoreného kongresového paláca vedie cesta až k pevnosti Fortezza da Basso. Stojí pred ňou netradičné farebné súsošie. Pri pevnosti sa otáčame spať smerom cez námestie Piazza della Repubblica s mohutnou bránou a námestie Piazza SS Annunziata s prenikavo červenými domami, aby sme sa dostali k najnavštevovanejšiemu miestu Florencie, na námestie Piazza della Signoria. Práve na tomto mieste v tesnej blízkosti stojí palác Palazzo Vecchio a galéria Uffizi plná obdivuhodných umeleckých pokladov. Pred palácom stojí známa kópia sochy Michalangelovho Dávida z bieleho mramoru. Kto by sa chcel pokochať originálom musí ísť do galérie Galleria dell´Academia, kde je dnes tento symbol florentskej renesancie vystavený. Pred vchodom do paláca robí spoločnosť Dávidovi súsošie Herakles a Kakos stvorené sochárom Bandinellim. Na vstup do galérie Uffizi už teraz ráno čaká 50-60 metrová fronta ľudí všetkých národností. Na námestí je pod strieškou voľne prístupná malá galéria Loggia dei Lanzi s pár sochami. Stojí tu Perzeus zvierajúci v ruke hlavu práve zabitej medúzy, Menelaos držiaci umierajúceho Patrokla, či napríklad Herakles s kentaurom Nessom. Je to veľmi pôsobivé. Ďalšie sochy ležia v neďalekej Neptúnovej fontáne. A aby toho nebolo dosť, sochy sú aj vo výklenkoch galérie Uffizi. Posledne spomínané predstavujú osobnosti talianskej renesancie. A sme opäť pri rieke, len pár metrov od nádherného stredovekého mostu Ponte Vecchio so svojimi „nalepenými“ domčekmi. Nad mostom je sýtomodrá obloha, priam pýtajúca si fotku. Na hladine rieky sa nádherne zrkadlia okolité domy s celým mostom. Takýto pohľad na dva mosty má niečo do seba. Typické obchodíky sú ešte pozatvárané, ale to vôbec nevadí. Jednou z posledných navštívených pamiatok je palác Palazzo Pitti z 15.storočia. Jeho stredná časť je zahalené plátnom zakrývajúce lešenie. Palác mi príde obyčajný, no na jeho obranu chcem povedať že všetko čo som videl bola predná fasáda. Vnútro so svojimi zaujímavosťami by určite môj názor zmenil. Po troch hodinách v prekrásnom renesančnom meste je čas pohnúť sa zase ďalej.