V uličkách Bari

Naposledy sme sa spolu poprechádzali rozprávkovým mestečkom Alberobellom a dnes je ten pravý čas pozrieť sa na to ako to vyzerá v uličkách Bari. Tak čo, chcete sa poprechádzať úzkymi uličkami v ktorých rozvoniava prádlo a sú ozdobené starými kostolíkmi?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Prvý kontakt s Bari prebieha už na malom letisku, ktoré nesie meno Karola Wojtylu. Už spoza okna autobusu sledujeme krásu mierne chaotického miesta. Konečne južné Taliansko! Námestie Piazza Umberto je plné študentov a predávajúcich černochov. Prvé štvrte bližšie k železničnej stanici sú celkom moderné. Široké ulice s podnikmi, reštauráciami či butikmi. Pešia zóna lemovaná palmami, zeleňou a kopou ľudí. Tento svet odrazu pretína Corso Vittorio Emanuelle. Chvíľku trvá kým sa prederieme hustou dopravou a ocitneme sa medzi starobylo vyzerajúcimi budovami. Mestu dominuje mohutná pevnosť Castello Svevo. Dlho posedávame v tieni stromov v tesnej blízkosti hradieb a nakoniec ich celé obchádzame. Vyzerá, že je obľúbeným miestom pre miestnych dôchodcov. Stretávajú sa na nízkych kamenných múrikoch, kecajú a hrajú karty. Už z diaľky vidíme medzi domami úzke uličky. Ich volaniu sa nedá odolať. Aj keby človek nechcel, musí do nich vstúpiť. Naplnil ich tieň a tajomné hlasy vychádzajúce z pootvorených okeníc. Tento labyrint človeku o chvíľku prirastie k srdcu. Netreba sa starať kam a kadiaľ, ale nechať sa unášať momentom. Zabočiť za roh ak sa už nechce ísť rovno, sadnúť si a sledovať ako sa na starých mopedoch snažia ich šoféri vyhnúť odstavenej fiatke. Vietor zrazu odniekiaľ prinesie vôňu čerstvo rozvešaného prádla a to opäť vábi k ďalším potulkám. Farebné domčeky sú dokreslené dvomi babkami rozprávajúcimi sa na balkóne. Akoby sa všetko klišé juhotalianskeho mestečka stretlo naraz na jednom mieste. Vymotali sme sa na námestí s bazilikou San Nicola. Malé kamenné schody vedú až na miesto, kde je pochovaný sv.Mikuláš. Viac ako interiér kostola ma to ťahá naspäť medzi ošarpanú krásu ulíc. Večer sa romanticky rozsvietia a mäkké svetlo pouličnej lampy sa ticho rozlieva ponad kamennú dlažbu, dotýka sa stien, okeníc a nakoniec sa stráca. Ráno sa ešte prejdeme promenádou, rybím trhom, odprevadím brata do Milána, vrátim sa posledný krát prejsť sa uličkami, sám len so svojimi myšlienkami, dýcham atmosféru miesta a vydychujem ďalšie splnené sny, skočím na pizzu a poobede letím na Maltu...