Z Aosty ideme diaľnicou smer Milano – Bergamo – Brescia až do mesta Verona. Podľa značiek tu je dosť parkovísk. Ani my nehľadáme dlho. Parkujeme zhruba 300 metrov od Arény. Parkovisko je podzemné a je strážené. Prekvapením je keď nám povedia aby sme kľúče od auta nechali vo vnútri a nechali otvorené okno. Ešte som sa s tým nikde nestretol. Robia to tak všetci, tak ani my nebudeme výnimkou. Zaujímavý pocit nechať len tak niekde nezamknuté auto s kľúčmi. Širokou ulicou sa dostávame na námestie kde stojí amfiteáter L´Arena. Pred arénou sú porozkladané rôzne egyptské kulisy z predstavenia. Aká by to bola aréna bez lešenia? Zas niečo pripravujú a po aréne sú porozťahované reklamy na blížiaci sa festival, ktorý sa odohráva vo vnútri. Zľavnené vstupné činí 3 € (normálne za 4 €). Mne ho ani nechceli dať lebo som pri sebe nemal žiadny študentský preukaz. Skoro celú cestu som ho mal so sebou, ale nikto ho odo mňa nepýtal tak som ho dnes nechal v aute. Pani za pokladňou som nakoniec ukecal a tak aj mne dala lístok za 3 €. Presne ako som čakal. Celá aréna je vo vnútri obložená stoličkami, kulisami a veľkým pódiom. Sú teda vidieť len vyššie rady sedadiel a vrchol Arény. Musí sa však uznať, že je obdivuhodne zachovalý. Aréna pochádza z 1.storočia a mala by byť treťou alebo štvrtou najväčšou na svete. Z najvrchnejšieho radu sedadiel je pekný výhľad na námestie Piazza Bra pod nami s farebnými domami a na celú Arénu. Na námestí pred Arénou postáva veľké množstvo ľudí.

Pohľad na Arénu zvonku

Pripravené rekvizity čakajú na námestí

...vo vnútri

Vnútro Arény

Zachovaná najvrchnejšia časť Arény

Piazza Bra pri pohľade z Arény

Aréna
Od Arény sa dostávame ulicou do samotného centra na námestie Piazza dei Signori a Piazza Erbe. Obe sú tesne vedľa seba. Pred námestím je odbočka do malej uličky. V jej útrobách je asi najväčšia koncentrácia ľudí v celom meste. Dôvod je jednoduchý. Na konci uličky je slávny balkón v dome Casa dei Giulietta. Práve na tomto mieste sa odohrával príbeh lásky medzi Rómeom a Júliou. Pod balkónom stojí socha Júlie, ktorú skoro každý s radosťou obchytkáva. Malé námestie pod balkónom vyzerá ako japonská kolónia. Fotia všetko, všetkých a všade. Ulička vedúca od balkóna naspäť pri námestia je plná rôznych papierov a odkazov, ktoré tu ľudia nechávajú. Vchodové dvere do uličky vyzerajú otrasne. Na dverách je nalepených niekoľko tisíc žuvačiek aby držali odkazy. Námestie je plné stánkov a prechádzajúcich sa ľudí. Skoro vo všetkých stánkoch majú suveníry. Na námestí stoja dve živé sochy, ktoré sa fotografujú s ľuďmi. V strede námestia má svoje miesto socha Verony, patrónky mesta. Nejakí idioti jej postriekali hlavu ružovým sprejom. Vysoko nad hlavami sa týči štíhla veža Torre dei Lamberti. Po krajoch námestia stoja zaujímavé staré domy. Niektoré z nich sú vyzdobené freskami. Za námestím, smerom k rieke sa nachádza rozsiahly kostol Sant´Anastasia. Zaujímavým je kamenný sarkofág ležiaci na streche susediacej s kostolom. Starým rímskym mostom prekračujeme rieku Adiga pretekajúcu mestom. Na druhom brehu stojí rímske divadlo z 1.storočia. Cez plot vidno, že je v divadle niečo rozložené tak dovnútra radšej ani nejdeme. S divadlom susedí archeologické múzeum. Po chvíľke strávenej na druhom brehu Verony sa tým istým mostom vraciame do centra. Z mosta je na Veronu veľmi pekný pohľad. Pri brehu stojí románsky kostol San Zeno Maggiore. Naspäť nejdeme cez námestia, ale volíme inú cestu aby sme videli čo najviac. Popod rímsku bránu Porta Borsaria sa dostávame späť na námestie Piazza Bra a pri Arénu. Na parkovisku auto ešte stojí. Dokonca máme aj kľúče a tak môžeme z Verony odísť...

Júliin balkón v dome Casa dei Giulietta

Námestie Piazza delle Erbe

Umelec na námestí Piazza delle Erbe

Piazza delle Erbe

Piazza delle Erbe

Freskami zdobený dom Casa Mazzanti

Sarkofág na kostole Basilica di Sant´Anastasia

Štíhla veža Torre dei Lamberti

Pohľad na pahorok kde stojí rímske divadlo

Teatro Romano

Basilica di Sant´Anastasia

Most Ponte di Pietra cez rieku Adige

Jazdecká socha - Vittorio Emanuelle II. na námestí Piazza Bra

Aréna
foto: Tomáš Kubuš, Verona, 18.7.2005