Moje subjektívne pocity mi vnucujú presvedčenie, že samota je najskľučujúcejšia v dave. Asi nie všetci budú s týmto poznaním súhlasiť, viacerí však zrejme uznajú, že samota môže mať množstvo podôb. Iná je samota a odlúčenosť starého človeka v rodine, aj keď sa na celé dni uzatvára do svojej izbietky, iný je pocit odlúčenosti v početnej spoločnosti, ale v domove dôchodcov. Nie však o tomto druhu odlúčenosti chcem práve teraz uvažovať, aj keď je to problém, ktorý si určite zasluhuje pozornosť nielen v čase adventnom a vianočnom. A určite nie metódou novodobých „markízov“, ktorým sa na ich svojskú „dobročinnosť“ demonštrovanú v priamych prenosoch zložia tisíce takpovediac anonymných darcov.