Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Túto dvojicu sovietskych (dnes by sme povedali ruských) autorov väčšina ich čitateľov pozná najmä ako autorov sci-fi. Ich kniha Piknik pri ceste sa stala predlohou pre film Stalker, ktorý bol populárny vo filmových kluboch. V slovenčine a češtine vyšli mnohé ich diela, mnohé dokonca knižne skôr ako v ZSSR, kde boli cenzori prísni a mnohé úvahy a náznaky sa im nepáčili. Taký osud postihol i dva príbehy, z ktorých sa kniha Chromý osud skladá.
Celý názov tejto knižky znie "The Private Memoirs and Confessions of a Justified Sinner". Preniesla ma do Škótska na prelome 17. a 18. storočia a predstavila mi už po niekoľký raz, kam až môže človeka doviesť náboženský fanatizmus.
Len toť som sa vrátil z dovolenky a už som sa dozvedel o havárii, ktorá postihla Mestskú knižnicu v Bratislave. Viac ako dvadsaťtisíc kníh sa stalo obeťou prasknutého potrubia. Prečítajte si o tom na tejto stránke a prípadne prispejte nejakou tou staršou knižkou na doplnenie fondu... (písané 29. júla 2005)
Tento historický román nemeckého spisovateľa Liona Feuchtwangera som už kedysi čítal, ale pamätal som si len málo. Napríklad i to, že bol dobrý. Preto som ho teraz s chuťou otvoril opäť.
Konečne som sa zasa raz dostal ku jednej z premnohých Balzacových kníh z Ľudskej komédie. Osobne mám s Balzacom menší problém: úvody má pre mňa nezáživné, predstavuje veľa postáv, venuje sa mnohým opisom, dlho sa nič nedeje. Ale obyčajne bývam po prehryzení sa nudným začiatkom odmenený zážitkom v ďalších častiach. Tak tomu bolo i tentoraz.
Sedím si u rodičov a oddychujem po celodennej robote. Otrasné čosi. Doviezol som z Bratislavy niekoľko desiatok kilogramov vecí a celý deň som sa snažil umiestniť ich v beztoho preplnenej izbe. Nejako sa mi podarilo poskladať priestor. Ostáva mi uložiť niekoľko kníh, ktoré som mal v Bratislave a už nemám. Tu sú...
Ako som včera písal, čoskoro ma čaká sťahovanie. Je to vhodná príležitosť prejsť svoje veci a tie nepotrebné odstrániť. U niektorých by bolo hriechom zbaviť sa ich navždy, napr. kníh, takže ich len odložím. Ale ktoré si nechať a ktoré odviezť z Bratislavy?
Počas výletu do Sliezska som prečítal druhú z knižiek, ktoré som si kúpil začiatkom júna na letisku v Stanstede. Názov naznačuje, že ide o niečo ako históriu, noviny alebo denník. "C" je správne - je to story matky dvoch detí, ktorá prišla v jednom dni o prácu i manžela.
Knižku s týmto názvom som si kúpil minulý týždeň na letisku cestou okrem iného zo stretnutia blogerov v Londýne. Do slovenčiny by sa to dalo preložiť napríklad ako "Rok v sračkách". Kto sa môže niečo také drsné prežívať, či už prenesene alebo doslova? Napríklad Angličan, ktorý na rok zobral prácu v Paríži...
... ale vy si nemôžete dovoliť si ju neprečítať. To je názov a parafráza hesla zo zadnej stránky obálky knihy, ktorú som zhltol tento týždeň. Napísal ju Frank Partnoy, ktorý niekoľko rokov obchodoval s finančnými derivátmi na Wall Street. Odhaľuje v nej rôzne nechutné podrobnosti z praxe investičných bánk a tiež vysvetľuje princíp niektorých derivátov.
Autorom je Josef Škvorecký, známy spisovateľ patriaci do českej emigrácie v Kanade. Viacerými jeho knihami prechádza postava Dannyho Smiřického, ktorého v tejto knihe stretávame v čase protektorátu Čechy a Morava. Je žiakom gymnázia v mestečku Kostelci vo východných Čechách a poriadne ním lomcujú hormóny.
Túto nevšednú knihu autorky Doroty Kubínovej mi venovala moja milá k meninám. Referencie, ktoré som na ňu mal, boli skôr negatívne a takže celkovo môžem povedať, že ma mierne kladne prekvapila. Ako názov a obrázok z obálky naznačuje, ide o veci za hranicou...
Fantasy knihu autorky Marion Zimmer Bradley som prečítal v priebehu 10 dní. Bolo v nej niekoľko zaujímavých pasáží, ale celkovo to pre mňa nebolo bohviečo.
Pred pár rokmi ma mimoriadne zaujala dvojica britských seriálov vysielaných Českou televíziou, "Jistě, pane ministře" a "Jistě, pane premiére". Vtipné až k slzám a, bohužiaľ, aj pravdivé až k slzám. Príbehy z vysokej anglickej politiky sa mi opäť pripomenuli koncom minulého roku, keď som na výlete v Prahe objavil knihu s prepisom polovice epizód druhého menovaného seriálu. Nedávno som ju dočítal a teraz o nej píšem.
Počas Veľkej noci mi opäť vkĺzla do ruky kniha s týmto názvom, ktorá vyšla ešte v roku 1985.
Po dlhšom čase som sa v kníhkupectve pozrel do políc s populárnovedeckou literatúrou. Bol som príjemne prekvapený výberom, množstvom noviniek. Po istom váhaní som si vybral knihu, ktorá sľubovala prístupný pohľad na jeden z najdlhšie odolávajúcich a pritom významných matematických problémov 19., 20. a už aj 21. storočia, Riemannovu hypotézu. Dostal som oveľa viac ako to, dostal som skvelé čítanie.
Prvý raz som sa s Vianovou tvorbou stretol počas štúdia na VŚ, nepriamo. Čítali ho vtedy moji spolužiaci, urobili na mňa hlboký (negatívny) dojem opisom hry zvanej krvačka. Po rokoch som v antikvariáte narazil na spoločné vydanie jeho románov Jeseň v Pekingu a Pena dní, kúpil som, prečítal a zistil, že už som mu prišiel na chuť. Takže som si pred časom kúpil lacné české vydanie jeho poviedok pod názvom Flanďákova koupel.
Pred čosi viac ako 15 rokmi sme opustili cestu socializmu a vrátili sme sa späť ku kapitalizmu. Hospodárska súťaž má viaceré výhody a neviditeľná ruka trhu odvtedy už niekoľkokrát ukázala svoju prospešnosť. Na druhú stranu však treba mať stále na pamäti cyklický charakter ekonomického vývoja, keď po období konjunktúry vždy prichádza recesia. Ako v roku 1929, väčšinou našťastie slabšia. Kniha G. Thomasa a M. Morgana-Wittsa s názvom „Deň, keď praskla bublina“ popisuje priebeh udalostí tohto pamätného roku na fiktívnych príbehoch reálnych ľudí.
Nová slovenská kniha. Opäť raz niečo nezvyčajné. Priťahujúci pohľad dieťaťa. Pravda priťahujúci len ak vám nevadí násilie bežného dňa a v jednom kuse hašterivé správanie. Nedá sa to čítať na jeden raz, to mi už liezol štýl ušami a musel som si dať prestávku. Ale nie je to zlé. A to som možno až príliš kritický, zvyšok našej rodiny to asi bude vidieť pozitívnejšie.
Dnes som dočítal zatiaľ posledný diel seriálu o púštnej planéte Dune. Aj tým, ktorí ešte o Dune nepočuli, môže byť z predchádzajúcej vety zrejmé, že ide o žáner vedeckej fantastiky. Možno medzi nimi budú i takí, ktorí si zahrali niektorú verziu real-time strategy Duna... a pritom nečítali knihu. Je to pravdepodobné. Takí drtiči podľa mňa o veľa prišli.
