Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Ešte v stredu naobed som si myslel, že štvrtkový večer strávim na príjemnej návšteve u známych. Mýlil som sa. Moja milá schrastila dva lístky na nejaký koncert, takže som návštevu zrušil a vyrazili sme na Pasienky.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa asi skutočne cítia mediálne známe osobnosti, keď vyrazia do ulíc, kde na nich skoro každý civí? Je to občas témou rozhovorov, či už v Srvátke alebo iných "celebritných" programoch. Mal som možnosť odskúšať si to na vlastnej koži.
Neviem, koľkí čitatelia si ešte dnes pamätajú socíkovskú súťaž "Buď anebo", v ktorej si súťažiaci vyberali otázky z tabule 4x4. Štyri riadky pre oblasti, štyri stĺpce pre rôzne hodnoty. Od tých čias u nás doma často používame súslovie "kultura za pětset", najmä vtedy, keď chceme označiť niečo hrozné. Ale toto nie je článok o hrozných veciach, práve naopak. Zišlo sa mi v týchto dňoch niekoľko zážitkov z rôznych oblastí...
Ako už mnohí čitatelia SME blogov vedia, v mojom živote sa čoskoro odohrá významná zmena (stavu). Predtým treba všeličo povybavovať a napríklad túto sobotu sme sa nachádzali na jednej nemenovanej fare v Nitrianskom kraji, skôr väčšej, pretože pod ňu patrí viacero kostolov.
Nad niektorými vecami človek len tak neveriacky krúti hlavou. Nad Schengenom, ťahmi niektorých bezdomovcov, ale aj nad drzosťou niektorých fajčiarov.
Viete, dick riddick má asi pravdu, keď v diskusii píše o tom, že titulka blogu SME je preficovaná. Ráno bola a teraz je opäť. Skoro sa mi žiada vykríknuť ako to urobila stará Keliška: "Velebnosti, to je do nebe volající!" Len neviem, či by som tým výkrikom označil realitu alebo titulku blogu. To je jedno, každopádne som sa rozhodol vyhovieť dickovej požiadavke na článok o banalitke.
Investigatívna novinárka zo spoločenskej rubriky sa dopočula o dedkovi, ktorý sa dožil 100 rokov. Akčne sa rozhodla vymámiť od neho bulvárne informácie pre čitateľov o dlhovekosti. Prvá vec, ktorú odhalila, bola, že dedko pracuje ako bača. Vyzbrojená touto informáciou došla za bačom a že nech povie, ako sa dožil takého krásneho veku. "No, idem ráno s ovcami na pašu a popri tom vypijem ploskačku pálenky."
Včera večer sme si s mojou milou vyrazili do Senca. Pred pár dňami v televízii videla rozhovor s Jánom Ďurovčíkom, kde rozprával o svojej tanečnej šou a že by sme si to mohli ísť pozrieť. Mali sme šťastie a kúpili sme v Ticketportáli jedny z posledných lístkov. Napriek rannému dažďu sa k večeru vyčasilo, čo bolo dosť dôležité, keďže predstavenie sa konalo v seneckom amfiteátri.
Na návrh pána poslanca Tibora Lebockého sa v zákone o lesoch objavilo ustanovenie obmedzujúce pohyb cyklistov v lese: "Cyklisti nebudú môcť od septembra jazdiť v lese mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy. Schválili to poslanci v novele zákona o lesoch. Za porušenie tohto ustanovenia bude možné uložiť pokutu päťtisíc korún."Kde nie je značka - automaticky zákaz vjazdu.Hlavne, že tam môžu traktory a motorky.
Mali sme včera s mojou milou malé výročie, takže sme chvíľu zvažovali, ako budeme randiť. Zhodli sme sa, že sme už dlho neboli v kine, takže by sme mohli, napriek teplu. Pozrel som program, vybral 3 filmy - kandidátov. Vyberal som s ohľadom na to, že moja milá nechcela ísť na nič náročné. Ešte som dodal, že napriek snahe mi nevyšla žiadna komédia - a jej voľba padla na Bestiář, film režisérky Ireny Pavláskovej, od ktorej som poznal najmä Čas sluhů. Bestiář bol označený ako romantický, no ale však dobre, prežijeme...
Jaro Lexa dnes uverejnil článok na tému prečo muži navštevujú ženské WC. Jemu išlo o starostlivosť o malé deti, ale mne to pripomenulo jednu staršiu korešpondenciu, ktorá sa ku mne zatúlala. Tiež išlo o pánov, ktorí (možno) chodili na dámske.
Keď som pred dvomi rokmi napísal článok o svojich názoroch na diplomové práce, netušil som, že takto v apríli sa mi bude objavovať medzi mojimi najčítanejšími. Študenti hľadajú, že čo a ako. A tiež som nevedel, že budem mať veľa čo dodať. So zdvihnutým obočím.
Súkromná správa, ktorú som dnes dostal, ma prefackala. Zdá sa, že som vo svojej autocenzúre (nepísať o každej hovadine, ktorá sa mi prihodí) postúpil príliš ďaleko. Prestal som si zapisovať veci zo svojho života, ktoré za to stoja. Z posledných troch mesiacov stručne vyberám v poradí dôležitosti.
Zima na juhozápade Slovenska nebola nejak dlhá a už vôbec nie drsná. Napriek tomu som v predchádzajúcich dňoch zažil pravý jarný pocit, ktorý dnes vyvrcholil. Listy na vetvách už vidno, sú dosť dlhé, ale ešte nie sú rozvinuté. A to svetlo... slnko tak intenzívne teplo žlto v zime nesvieti. Super.
Mal som prednášku na tému Nový Bazilej. Je to vec komplikovaná, možno o nej hovoriť z rôznych pohľadov a na rôznej úrovni detailu. Keďže som mal k dispozícii asi 3,5 hodiny čistého času a mal som zhrnúť nielen jeho obsah, ale aj východiská, motiváciu a niektoré očakávané dôsledky, mnohé oblasti som len naznačil. Keď poslucháčom napadli podrobnejšie otázky, pýtali sa a pristavili sme sa.
Sedim doma, pracujem. Ako pozadie mi beží hokejový zápas, play-off, Skalica - Košice. Ozve sa zvonček. Pozriem kto. Starší pán, s papiermi v ruke.
Po troch predchádzajúcich tematických sériách fotiek z minuloročnej dovolenky (more a budovy, krajina a stariny, zvieratá) mi ostalo niekoľko ďalších vybraných záberov, ktoré nemajú spoločný menovateľ. Možno práve preto sú niektoré z nich zaujímavejšie...
... aby sa z nej nedala vyrobiť ešte väčšia fáma. Možno ste si aj vy všimli pekný článok Mira Veselého o čistení záchodu Coca Colou. Ide to vďaka kyseline fosforečnej.
Pri čistení disku som objavil dva prichystané súbory fotiek z minuloročnej dovolenky. Áno, minulá jeseň a končiaca zima boli dostatočne hektické na to, aby som zabudol... ale počítač nezabúda (zatiaľ). Dva súbory som zverejnil ešte v septembri, zábery na more a budovy a pohľady na krajinu a stariny. Čo by ste povedali na rodoské i nerodoské zvieratá?
Včera som po dlhšom čase mal squash s našou squashovou skupinkou. Dobre sme si zašantili. Jeden poznamenal, že doteraz rozdeľoval hráčov na makačov a mäkkýšov podľa toho, či majú ochranné okuliare (akože skutoční makači majú), ale po tom, čo ma uvidel, bude musieť toto pravidlo prehodnotiť. Darmo, nechce sa mi riskovať oči.Po skončení sme si sadli na debatu k nejakým nápojom. Pri vedľajšom stole sedela bývalá kolegyňa.Počas rozhovoru som zaznamenal dávneho priateľa prechádzať naokolo aj s rodinkou, nuž . Asi 2 roky som ho nevidel...Už skoro na odchode som ešte zaskočil kúpiť nejakú poživeň - a pri pokladni som stál tesne za známou, ktorú som tiež už asi 2 roky nevidel.Tak neviem. Alebo vlastne viem. Keď budem mať chuť náhodne stretnúť starých známych, na ktorých som roky nenaďabil, zamierim do AUPARKu. Nová doba.
