Exminister obrany a poslanec NR SR. Mojim tvrdým bojom proti korupcii som sa stal vážnym problémom a nepriateľom pre mnoho nečestných ľudí, vrátane politikov, naprieč celého politického spektra, ktorí sa snažili parazitovať na systéme. Nikdy mi nešlo o koryto, ale pokiaľ bude možnosť, budem stále ťať do živého a odkrývať zlodejiny. Pretože si myslím, že to stále má zmysel. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
a celá Republiková Rada (RR) SaS s ním. Prepánajána, v akej strane sa to ja vlastne angažujem? Tak dobre to najprv vyzeralo. Parlamentné kresielka boli pre nás všetkých vo vedení reálne na dosah. A RR prijme takéto rozhodnutie. A navyše jednohlasne. Alebo - že by to bolo naozaj všetko inak a nešlo nám len o korýtka?
Až sa rozum zastavuje z informácii, týkajúcich sa kampane Smeru pred voľbami v roku 2002, ktoré sa postupne každý deň dozvedáme. Áno - o strane toho najsociálnejšieho a najčestnejšieho predsedu strany, akého kedy slovenská zem nosila.
To, o čom vrabce už dlhšiu dobu čvirikali ohľadne možnej spolupráce strany Most-Híd so stranou Smer, dostalo reálne kontúry. Predseda strany Most - Híd, Béla Bugár, v dnešnom rozhovore pre Hospodárske noviny otvorene potvrdil svoju ochotu vstúpiť po júnových voľbách do vládnej koalície so zlodejskou stranou Smer. A to je dobré.
Dva autentické výroky sklamaných voličov dvoch terajších koaličných strán, ktoré som si vypočul pri doterajšej ceste s kamiónom SaS a sprievodnými vozidlami po slovenských mestách a obciach. Už tretí týždeň brázdia aj so svojimi posádkami naše kvalitné aj menej kvalitné cesty a stretávajú sa s ľuďmi.
Cieľom operačného programu s názvom "Zamestnanosť a sociálna inklúzia" je zníženie nezamestnanosti na Slovensku. O čo ide? Rezort pani ministerky Viery Tomanovej odsúhlasil viacerým firmám vysoké dotácie na zvýšenie pracovných zručností zamestnancov. Myslíte si, že štát zadotoval spoločnosti, ktoré si financovanie podobného "luxusu" nemôžu dovoliť, lebo ledva prežívajú a musia obracať rozumne každé Euro? Nie! Náš dobroprajný sociálny štát zadotoval spoločnosti, ktoré dnes profitujú na lukratívnych štátnych zakázkach a dosahujú enormné zisky.
Médiami už prebehla správa, že SaS vyrazí 13.4.2010 so zeleným kamiónom po regiónoch Slovenska. Počas 44 dní navštívime viac ako 500 miest a obcí na Slovensku. Aké to bude? Stane sa aj nám, že niekto po nás hodí kameňom ako to údajne bolo svojho času na jednom mieste niekde na Orave v prípade Mikuláša Dzurindu a jeho sprievodu pri ich cyklotúre po Slovensku? Pevne verím, že nie.
Minulý týždeň som sa zúčastnil stretnutia s občanmi na južnom Slovensku. Konalo sa v Yacht clube v Komárne a zorganizoval ho náš okresný reprezentant Koloman Borbély za pomoci sympatizanta SaS, ktorý daný klub prevádzkuje. A moje dojmy? Veľmi pozitívne.
O vzťahu premiéra Róberta Fica a médií sa toho popísalo už hodne. Náš pán predseda vlády, pokiaľ sa média správajú, podľa neho, neslušne, je pripravený kedykoľvek hájiť svoju česť aj na súde, samozrejme spolu s požiadavkou mastného odškodnenia. Tak tomu bolo aj v prípade SME - pri Shootyho karikatúre, ktorá si dovolila naznačiť, že našu krajinu vedie človek, ktorý pravdepodobne nemá krčnú chrbticu. Tak sa pozrime z koho a aké nechutné vtipy si robí naša štátostrana, dôrazne sa ohradzujúca voči "hyenám" novinárom a ktorej predseda v žalobe píše, že karikatúra predsa musí byť vždy nielen otázkou vkusu, ale aj morálky.
Nie je tomu tak dávno, čo rozsiahle kauzy, zmiznuté obrovské finančné prostriedky, ktoré sú nenávratne preč a ktoré sa rozkotúľali pri predražených verejných zákazkách, mýtach, či neslávnych nástenkových tendroch sa niekto pokúsil prekryť paškvilom, ktorý mal slúžiť len na odpútanie pozornosti. Tragikomické je to, keď sa nútiť k vlastenectvu a ťahať peniaze z vlastných rozpočtov škôl a dokonca sa vyhrážať ich riaditeľom stratou zamestnania pri vzopretí sa tomuto nátlaku(!), podujme strana, ktorá je zodpovedná za katastrofálny stav tejto krajiny. Za to, že sa Slovensko ocitlo na pokraji priepasti. Za morálne bahno, do ktorého je neustále ťahané. Za národnostné nepokoje, za rozkradnuté peniaze na ministerstvách, kde sedeli aj jej nominanti. Za to, že veľký manipulátor si z nej urobil (po koľký krát už?) rohožku, do ktorej si utrel nohy, si môže toto podivuhodné združenie samo. Na pozore by sa však mali mať aj druhí.
Impulz k napísaniu tohoto blogu som dostal z konkrétneho príspevku od jedného diskutéra pod článkom na SME, v ktorom SaS predstavila svoju kandidátku do tohtoročných júnových volieb do NR SR. Uviedol svoju úvahu, že ženy sa do SaS "nejako nehrnú". Nuž, nie vždy kvantita odzrkadľuje kvalitu. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že to s nami nie je až také zlé, práve naopak.
Redaktorka denníka SME Katarína Ragáčová dnes na tlačovej besede po výzve hovorkyne ministerstva životného prostredia Jany Kaplanovej položila Róbertovi Ficovi a ministrovi rezortu Jozefovi Medveďovi otázku týkajúcu sa zrušenia obchodnej zmluvy s firmou Interblue Group. Premiér neodpovedal a pracovník tlačového oddelenia vzal mikrofón redaktorke z rúk. Gratulujem, pán premiér!
Neuveriteľné množstvo blogov, agentúrnych článkov, diskusných príspevkov. Ako sa vlastne môžu ocitnúť v jednej skupine tak názorovo aj morálne sa líšiace strany ako sú SMER, HZDS, SNS, SMK či KDH? U priaznivca SaS som sa stretol s názorom, že už pália po SaS zo všetkých strán, dokonca sem-tam už aj z blízkej SDKÚ-DS a že je to smutné a zlé. Avšak - je to fakt na škodu, že takto po nás strieľajú, že si nás takto všímajú? Ja si totiž myslím, že vôbec nie.
Nie je to tak dávno, čo som bol súčasťou delegácie SaS pri rokovaniach o predvolebnej koalícii, na ktoré nás pozvala strana Most - Híd. Aj keď nakoniec neprišlo k dohode a SaS ide do volieb samostatne, výsledné "komuniké" bolo zmierlivé. Obe strany konštatovali, že zhoda v programoch (hlavne v odbornej časti) je veľká, čo zakladá perspektívu pravicovej spolupráce po voľbách. Zhodou okolností, našich hostiteľov pri rokovaní zastupoval aj bývalý minister pôdohospodárstva a terajší poslanec Národnej Rady SR, Zsolt Simon. Celkom sympatický a argumentačne dobre pôsobiaci chlap. Ten istý človek na minulotýždňovej tlačovej konferencii predstavil širokej verejnosti návrh, na ktorý cítim potrebu, nielen vzhľadom k mojím pracovným skúsenostiam, ale aj na základe obyčajného zdravého rozumu, zareagovať.
Poznáme to všetci. Dobré susedské vzťahy sú na nezaplatenie. Môj sused na našej víkendovej chalupe raz pri debate a poháriku vínka vyslovil zaujímavú myšlienku : "Vieš, dobrý sused je dôležitejší ako vzdialený príbuzný...". Súhlasím. Avšak dobré susedské vzťahy by sa mali "točiť" práve pri tom vínku. Ak sa tieto vzťahy tmelia pokútnym dohadzovaním kšeftov, samozrejme, z peňazí nás všetkých, je to opovrhnutiahodné. A ak sa to navyše robí sofistikovaným spôsobom - odpálením iných uchádzačov v tendri už vopred - je to úbohé.
So záujmom som si prečítal najnovší blog podpredsedu SDKÚ-DS, Ivana Mikloša s názvom "Sulík verí Ficovi" a cítim potrebu naň reagovať. Dopredu však upozorňujem potenciálneho senzáciechtivého čitateľa, ktorý by očakával znôšku nadávok a invektív na predstaviteľa tejto pravicovej strany alebo na stranu samotnú, že bude sklamaný. Nemám záujem prilievať olej do ohňa alebo jasať nad problémami strany, ktorú som sám v minulosti volil a veril jej, avšak niekoľko myšlienok si neodpustím. Rád by som sa vlastne dozvedel, čo za hru to vlastne s nami SDKÚ-DS hrá.
Je obrovská tragédia, že 20 rokov po revolúcii tu traja naši najvyšší ústavní činitelia pochádzajú z radov komunistickej mašinérie. A ešte väčšou tragédiou je to, že tu spoločne všetci traja chcú opätovne zavádzať komunistické maniere, že chcú brániť demokracii.
Čoraz viac podobných vyjadrení čítam v internetových diskusiách pod rôznymi článkami. Redakčnými, komentármi, blogmi. Podľa nich premiér SR vykopal SDKÚ-DS jej hrob a je len otázka času, kedy táto strana skončí v zabudnutí. A SaS jasá. Jasá a teší sa z problémov svojho doteraz najbližšieho povolebného partnera. Veď tým pádom cesta do parlamentných lavíc bude menej tŕnistá. ALE - je tomu naozaj tak?
Rozhodne nie som zástancom konšpiračných teórií, avšak informácie, ktoré sa ku mne dostali, sú natoľko závažného charakteru, že som bol nútený napísať tento blog. O autonómnosti rozhodovania súčasného prezidenta našej krajiny môže mať každý z nás svoj vlastný názor. O stave nášho súdnictva takisto. Ak však informácie potvrdí aj najbližšia budúcnosť, tak sa ukáže, že ten marazmus a balast, v ktorom sa naša spoločnosť nachádza, je oveľa hlbší, ako si mnohí z nás vlastne mysleli.
"Viete vy, kto som ja? Ja som poslankyňa Národnej rady". Takto nejako reagovala Jana Laššáková, poslankyňa vládnej strany Smer na telefonické oslovenie redaktora rádia Expres. Ten od nej chcel, aby sa zúčastnila krátkej ankety a zodpovedala niekoľko otázok za účelom zistenia jej vedomostí pravidiel slovenského pravopisu. Nuž, bez ohľadu na to, či to bola z jeho strany drzosť, obťažovanie alebo len neškodný úmysel, ja vám - pani poslankyňa, úprimne poviem, kto ste vy - vy a aj mnohí vaši parlamentní súputníci.
Keď som na sklonku minulého roku viedol pravidelné koncoročné rokovania s dodávateľmi potravinárskych produktov, viacerí z nich boli v mierne depresívnej nálade. Nemohli ani nejako jasať od radosti - rok 2009 bol pre nich v súvislosti s krízou nesmierne ťažký a ten nasledujúci neveštil nič dobrého. Je veľmi náročné dohadovať obchodné podmienky pri zavádzaní takej prevratnej záležitosti ako je elektronické mýto. Slovenskí dodávatelia aj obchodníci to nemajú ľahké. Častokrát menšie lokálne alebo dokonca rodinné firmy sú na jednej lodi - sú na sebe bytostne závislí. A ešte jedno majú spoločné - s vypätím všetkých síl už mnoho rokov doslova zápasia o prežitie.
