Exminister obrany a poslanec NR SR. Mojim tvrdým bojom proti korupcii som sa stal vážnym problémom a nepriateľom pre mnoho nečestných ľudí, vrátane politikov, naprieč celého politického spektra, ktorí sa snažili parazitovať na systéme. Nikdy mi nešlo o koryto, ale pokiaľ bude možnosť, budem stále ťať do živého a odkrývať zlodejiny. Pretože si myslím, že to stále má zmysel. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Naozaj neviem, čo majú tie hyeny novinárske sľúbené za doslova a do písmena hon na premiéra našej krajiny, ktorý vzišiel z demokratických volieb. Ako by toho nebolo dosť, opätovne sa v tlači ide rozdúchavať nenávisť voči nemu vo forme poloprávd, lží a vymyslených tvrdení. A bombastický titulok "Potvrdené. Emisie sme mohli predať výhodnejšie" v HN tomu presne zodpovedá.
Keď som začiatkom apríla tohto roka napísal svoj článok o mojich pocitoch z účasti na podpisovej akcii Referendum 2009, vyjadril som nádej, že vtedajší počet 65.000 vyzbieraných podpisov sa bude rýchlo zvyšovať a v krátkej dobe sa podarí dosiahnuť magickú stovku. Aká je situácia dnes, po uplynutí ďalších štyroch mesiacov? Nad očakávanie. A nie je dôvod sa tomu ani veľmi čudovať.
Opozičné strany sa rozhodli súťažiť o najabsurdnejší útok proti vláde - vymyslenými kauzami. Takto nejako reagoval premiér Róbert Fico na tlačovku Daniela Lipšica, ktorý si dovolil kritizovať súčasnú dôležitú "mininvestíciu" do stavby Národného futbalového štadióna. Takže je nám to teraz už všetkým jasné, žiadne kauzy v skutočnosti ani neboli. Nástenkový tender, emisie, logá - to všetko vlastne vymyslela opozícia. A keďže počas minulých volebných období kradla aj ona - vlastne ani nemá právo na nejakých parazitov ani poukazovať.
Žijeme ťažkú dobu. Okolo nás sa rozprestiera neistota a obavy. Nezamestnanosť rastie každým dňom. Väčšina ľudí si nie je istá tým, či nespadne do problémov. Podniky sa boria s nedostatkom objednávok, obchodníci zaznamenávajú prepad tržieb, obyvateľstvo znižuje spotrebu. Kríza tu je a naša ekonomika je zraniteľná. Napriek tomuto skutočne objektívnemu faktu ma nikto nepresvedčí, že diletantizmus tejto vládnej garnitúry, miliónové rozkrádačky, zmanipulované tendre a podobné "vymoženosti" sa podstatnou mierou nepričinili o to, že je horšie ako zle. A neuveriteľné je, že navzdory vyššie uvedeným faktom máme medzi sebou ľudí, ktorí sú aj v tejto situácii celkom fajn vysmiati.
Podľa denníka Pravda miliónový obchod s učebnicami dohodilo ministerstvo školstva vopred vybraným firmám. Rozmýšľam, kam až vie ľudská chamtivosť vlastne zájsť. Kde to vlastne žijeme. A či sme vôbec schopní z toho von. Valí sa to na nás denne a zo všetkých strán. To je naozaj celá štátna správa na vedúcich pozíciách prešpikovaná ľuďmi, ktorí nemajú ani kúska cti a na ich mene im absolútne nezáleží?
Okresný súd v Žiline v týchto dňoch riešil žalobu poslanca NR SR a predsedu SNS Jána Slotu na televíziu Markíza za príspevky o tom, ako mal pán poslanec kedysi kradnúť. Tento na súde vyhlásil, že je hrdý na to, ako v sedemdesiatych rokoch zbil Ladislava B. Maďara, ktorý stále vyhrával maďarské pesničky na MDŽ. Pre objektivitu je potrebné uviesť, že podľa vyjadrenia Jána Slotu ho Ladislav B. najskôr strčil a až následne mu on "dal jednu ranu"... Nuž, jedna rana a monokel pre Maďara môže byť pre pána poslanca a niektorých jeho ultrafans celkom fajn, myslím však, že môže byť "hrdý" na oveľa viac vecí ako je jeden maďarský monokel.
Uvedomujem si, že vyslovenie podobného názoru teraz, keď sa na nás v čase krízy zovšadiaľ valia samé negatívne správy, môže byť prijaté s dešpektom. Za posledné dni som ja osobne však nadobudol dojem, že to svetielko na konci tunela sa zväčšilo a svieti jasnejšie. Napriek hrozbe neustáleho zvyšovania nezamestnanosti, problémom našich podnikov a prepadu celej našej ekonomiky. Napriek súčasnému doslovnému rabovaniu verejných zdrojov a našich spoločných peňazí. Napriek diletantskému vedeniu tohto štátu a pasivite alebo minimálnej, či nedostatočnej aktivite opozície. Napriek superlepidlu, ktorým sa niektorí naši "profipolitici" prilepili k svojim stoličkám a nevedia sa za ten svet od nich odlepiť. Napriek všetkým vymenovaným záležitostiam (aj nevymenovaným - veď všetko súčasné naše politické bahno sa v krátkosti vymenovať nedá) si myslím, že sa blýska na lepšie časy.
Je dobojované, je po voľbách do EP. Máme zvolených trinásť europoslancov, trinásť reprezentantov našej krajiny. Veľmi ma zaujalo vyjadrenie poslanca Borisa Zalu, krátko po voľbách v čase, keď ešte vlastne oficiálne výsledky ani neboli vyhlásené. Vyjadril v ňom radosť nad tým, že novovzniknutá strana zostala svojim percentuálnym ziskom tesne pod hranicou. A v podstate s ním súhlasím. Áno, je dobré, že SaS vo voľbách neuspela.
Na úvod tri príklady. Prvý: najvyšší šéf banky sa nejako dozvie, že jeho podriadený, ktorý má na starosti predaj nepotrebného majetku, ho predal "divne", napr. moc lacno. Druhý: riaditeľ realitnej kancelárie sa nejako dozvie, že jeho agent predal nehnuteľnosť "divne", napr. nastrčenej firme, aby s ňou mohol kšeftovať ďalej. Tretí, priamo odo mňa: niektorý člen štatutárneho orgánu spoločnosti sa nejako dozvie, že ja ako predstaviteľ spoločnosti som uzavrel "divnú" obchodnú alebo marketingovú zmluvu, napr. s dodávateľom, ktorý má sídlo kdesi v garáži. Nejako dozvie znamená vo všetkých príkladoch hocičo - dojde mu (ne)anonymná správa, započuje to na chodbe v práci, počuje večer niekde v saune ako sa o tom bavia úplne cudzí ľudia. Čo spoločne urobia vyššie zmienené tri osoby? Nuž, možno nie hneď na druhý deň ale do pár dní si nechajú predložiť všetky materiály a svojich podriadených vyzvŕtajú, čo to dá. Mňa by vyzvŕtal nie ten jeden člen ale celý štatutárny orgán, o tom som presvedčený. Otázka - kedy to niekto z nich neurobí? Odpoveď - keď v tom ide s tým svojim podriadeným. A ako je to u nás? Máme v čele štátu rozkrádača, defraudanta, diletanta, ignoranta? Kto to vlastne je?
O našom trojbanditnom spolku a niektorých jeho predstaviteľoch sa už popísalo toho veľmi veľa. Megakauzy striedajú kauzy, škandály bežia ako na páse, arogantné až chrapúnske správanie, ba doslova pľutie slušným občanom do oči dennodenne pokračuje. Nuž a čo naša opozícia, je čistá? Ako to, že sú obe znepriatelené strany, tváriace sa navonok doslova ako úhlavní nepriatelia, ochotní v určitých situáciách si bez problémov kryť chrbát? Kedy si niektorí naši volení zástupcovia prestanú myslieť, že oni sú nadľudia, čo si môžu dovoliť doslova všetko, čo si "rozumne" zdôvodnia (rozumej z čoho im snáď niečo kvapne) a prestanú nás pokladať za úplne nesvojprávne a slepé teľce?
Rozmýšľal som, či tento článok vôbec napísať alebo nie. Možno ma k jeho napísaniu a umiestneniu na blog posmelil môj aktuálny pobyt v nemocnici, kde bojujem po operácii, plastike predného skríženého väzu ACL s bolesťou a z nej vyplývajúcou "blbou" a citlivou náladou. Je o mojej dcére, ktorá mi vo svojich 16-tich rokoch opäť (už po koľký krát) dokázala, že môžem byť na ňu právom hrdý a môže byť vzorom pre mnohé rovesníčky. Skvelej dcére a čestnej športovkyni. A možno aj niekoho inšpiruje. Tak kto chce nech čita, kto nechce, nech preskočí...
Za mimoriadne zaujímavú skupinu poslancov nášho zákonodarného zboru pokladám tú, ktorá navrhuje zákony, ktoré sú nepoužiteľné v praxi, resp. ich efekt je nulový. Bez seriózneho poznania problematiky alebo aspoň oboznámenia sa s ňou. Nie som si celkom istý, či to robia preto, lebo tým riešeniam naozaj veria alebo (a to bude asi skôr pravdou) preto, lebo na nich môžu pre svoju stranu vytĺcť nejaké populistické body. Ako príklad môže poslúžiť posledne medializovaný zákon o obmedzovaní marže obchodných reťazcov, ktorý navrhla Zdenka Kramplová (HZDS) a Ivan Varga (Smer) a ktorý prešiel prvým čítaním. Hurá, poďme teda na povel znižovať ceny potravín!
Politickej súťaže sa zúčastňuje viacero politických strán. Každá zastupuje (resp. chcela a mala by) určitú skupinu voličov. Jedna pravičiarov, druhá ľavičiarov, ďalšia liberálov,... Môže sa prihodiť i to, že ich programy a ich činnosť sa navzájom čiastočne aj prelínajú. Napríklad aj nejaká pravicová konkrétna myšlienka (napr. ekonomická, ale aj iná) môže osloviť ľavicovo zmýšľajúceho voliča a naopak. Takže každá z týchto politických strán by mala byť prínosom pre určitú skupinu ľudí - svojich voličov, pripadne ďalších občanov. Potiaľto by to malo byť všetko v poriadku. Avšak pýtam sa, akým prínosom a pre koho okrem seba sú grázli, ktorí nemajú na práci nič iné len kradnúť a zbíjať v priamom prenose?
Častokrát sme svedkami polemík, týkajúcich sa odbornosti členov nášho zákonodarného zboru. Nie som zástancom názoru, že parlament má tvoriť 150 vyštudovaných ekonómov alebo 150 vyštudovaných právnikov. Bolo by nanajvýš vhodné a správne aby jeho členovia naprieč celého politického spektra zastupovali tú najrôznorodejšiu odbornosť tak, aby si každý vedel pri tvorbe a posudzovaní zákonov nájsť tú svoju parketu. Tomu by malo zodpovedať aj patričné vzdelanie a samozrejme relevantná prax. Je tomu ale naozaj tak?
Myslím si, že v minulom režime existovali dve skupiny komunistov z radov bývalej KSČ (či KSS). Jednu tvorili tí ortodoxní, presvedčení, ktorí v komunizmus verili (a veria dodnes). Druhú kariéristi, ktorí do štátostrany vstúpili len zo zištných dôvodov v snahe vydláždiť si cestičku. K úspechu, k postaveniu, k "zlodejinkám" a podobne. Často sa stretávam s názorom, že existuje ešte tretia, mnohopočetná skupina, ktorú tvorili ľudia "donútení" režimom stať sa komunistami, pokiaľ sa chceli dostať na vytúženú (napríklad vedúcu) pozíciu v zamestnaní.
V súvislosti s udalosťami posledných dní súdneho človeka napadá otázka. Máme v čele štátu božieho sprostáčika, ktorý nevie narátať do päť, zlodeja, podvodníka, manipulátora? Človeka, ktorý je nesvojprávny alebo vydieraný? Alebo "všetko v jednom"? Akí ľudia to vlastne vedú tento štát, kam to spejeme a kde to má konca?
Priatelia, ktorí ste čulo reagovali na môj článok, v ktorom som popisoval ako fungujem v rekreačnom športe bez kolenného predného skríženého väzu, v diskusii alebo e-mailovej komunikácii, mám pre vás novú správu. Za posledné dva mesiace mi pri futsale napriek všemožnej snahe "kolénko" aj v ortéze dvakrát znova vyskočilo. Postup nepríjemne opakujúci sa. Ťahanie krvi a min. dvojtýždenná pauza a potom opätovné "naháňanie" quadricepsu. A keďže si v ňom nechcem dochrámať aj všetky ostatné, ešte relatívne pojazdné súčiastky a neviem sa toho futsalu vzdať (pri akomkoľvek inom športe stále nemám nijaký problém), zbláznil som sa a aj v mojom veku idem na plastiku. Tak mi teda v prvej polovici mája držte palce. Určite vás potom budem informovať ako to prebiehalo a ako to celé dopadlo. Veď "kolenári" musia držať všetci pohromade...:-). / pozn. autora : článok som po úvodnom niekoľkominútovom uverejnení stiahol a umiestnil na titulku až po hodine aby bol dodržaný odstup medzi uverejnením dvoch článkov, za upozornenie ďakujem /.
Je dobojované, je po voľbách. Máme (staro)nového prezidenta, ktorého je potrebné akceptovať. Nech komukoľvek z nás nie je po chuti, vzišiel z demokratických volieb. Koniec - koncov aj vládu našej silnej trojky akceptujeme. Jej pôsobenie je tiež legitímne. Legitímne napriek pochybným tendrom, predraženým logám, rozdávaniu verným a iným záležitostiam. Minimálne do najbližších parlamentných volieb a zloženiu novej koalície. Každopádne výsledky prezidentských volieb, pomerne vysoká účasť, množstvo hlasov pre jedného či druhého kandidáta a hlavne priebeh kampane ma presvedčili, že je stále o čo sa zaujímať, je do čoho sa vložiť. A sú aj prostriedky.
Môj článok, v ktorom som vykreslil črtajúcu sa šancu elegantne aspoň trochu "vytrestať" aroganciu moci a chrapúnske správanie súčasných mocipánov, mal pre mňa neuveriteľný ohlas. Nielen vysokou čítanosťou ale aj množstvom odkazov a e-mailov, ktoré som dostal. Niekoľko bolo aj od občanov maďarskej národnosti, žijúcich na Slovensku. A vo všetkých mi čitatelia vyjadrili podporu a odporúčali pokračovať ďalej v tomto ťažkom "boji". Všetkým za ne veľmi pekne ďakujem a sľubujem, že neprestanem. Až na jeden ohlas. Napísala mi jedna pani - Maďarka. A tá mala STRACH.
Keď prídete na Záhorí do krčmy a budete mať blbé reči, je možné, že vám niekto povie: "Kamarát, prestaň tady vyprávjat sprostosci, lebo dostaneš po tej nevymáchanej drške". Alebo sa spýta: "Čo to trepeš, chceš pjascú po chrápje?". Prípadne nevydrží a po "tem chrápje" vám rovno jednu uvalí. Uvaliť "pjascú po chrápje" za vyslovené "sprostosci" je však možné sofistikovanejším spôsobom, než skutočným fyzickým napadnutím tlčhubu. A takéto údery zväčša adresáta zasiahnu oveľa bolestivejšie.
