Pán Fico, počúvam Vašu tlačovú besedu o dani z pohonných hmôt a som zhn usený z Vášho prejavu a z Vašich úbohých a trápnych útokov na opozíciu, z ktorej Vy teraz žijete. Chcem sa Vás spýtať iba jednu otázku: ste taký ľudsky hlúpy, alebo ste jednoducho arogantný človek?
Predseda SNS sa vyjadril takto: „To zaváňa tým, že keby na nás niekto zaútočil, tak skončíme do troch dní. V Maďarsku sa cvičia v táboroch. Oni sa možno na niečo chystajú a my sa nechystáme ani na tú hlúpu obranu, ktorá je povinnosťou každého slovenského politického subjektu. Drvivá väčšina chlapcov nad 20 rokov ani nevie nabiť samopal, ani by nevedela strieľať. Kto nás bude chrániť? S čím sa budeme brániť, keby náhodou? Nedajbože. My nechceme vyvolávať nejaké strašiaky, ale na druhej strane aktivity, ktoré predvádzajú naši južní susedia navádzajú takéto myšlienky, žiaľ,“ vyhlásil Slota.
Načo je nám taký premiér, ktorý pokojne prizerá, ako jeho ministri emailami diskustujú s nezmámymi ľuďmi o našich miliardách, na ktoré sa zbierame všetci z naší? Načo je n ám premiér, ktorý odvolá ľudí z vedenia pozemkového fondu až po tom, keď už títo ľudia urobili jedno veľko svonstvo? Načo je nam taký premiér, ktorý ako papagáj spomína chyba predchádzajúcej vlády, ale sám nedokáže porobiť poriadok vo svojej pracovni a jeho podriadení si s ním robia čo chcú?
Predseda parlamentu SR sa vraj na vedeckej konferencii "Slovensko a odkaz novembra 1989" vyjadril nasledovne: „To sa mám hanbiť za to, že som vtedy žil svoj život ako milióny ľudí..." a potom pokračoval: „Dnes tí istí, ktorých som vtedy úplne prirodzene podporil, mi vykladajú, aký som nekompetentný, aký som boľševik a ako to, že mám drzosť, že sa postavím pred ľudí, od ktorých som dostal mandát v slobodných voľbách, aby som povedal moju víziu..." (www.sme.sk, 13.11.2009).
Z pohľadu psychológa a psychoterapeuta je zaujímavé sledovať, ako sa správajú politici SMERu, na čele so svojím predsedom, p.Ficom. Utiekajú sa k pretvárke, demagógii, klamstvám, falošným vyjadreniam a rôznym psychologickým hrám (napr. p.Fico v relácii LAMPA s p.Hríbom využíval tzv.techniku pokazenej platne, ktorá sa používa na manipuláciu v situácii, keď nechceme odpovedať alebo keď chceme znemožniť diskusiu, učia to lektori na ktoromkoľvek lacnom tréningu asertivity).
Už som znechutený a aj zahanbený z toľkej arogancie a agresivity, ktorá sa šíri z úradu vlády a z koaličných kruhov. Som zároveň znechutený aj z toho, ako reagujú opozičné strany, mlčia a ticho sa prizerajú na krivdu, len aby náhodou neprišli o „slovenského" voliča. Chcem však všetkým povedať, že ak sa seriózne nepostavia na stranu pravdy, tak o mňa určite prídu. Kde ste - SDKÚ, SaS, KDH....? Alibizmus?
Kolegyňa - socioterapeutka - píše svoju rigoróznu prácu o vzdelávaní dospelých a sem-tam so mnou konzultuje svoje texty, uvažujeme spolu, kladieme si otázky.... Keď ju počúvam, ako poctivo a podrobne sa zaoberá touto témou, prichádzajú mi na um otázky, ktoré sa však asi do jej práce nehodia, hoci veľmi, veľmi úzko súvisia so vzdelávaním dospelých.
Už veľa rokov sa angažujem vo vzdelávaní dospelých, predovšetkým manažérov, pedagógov, psychológov, ale aj zdravotných sestier či nezamestnaných. Nie je to jednoduchá práca, pretože neraz čelím s kolegyňou nechuti vzdelávať sa a pracovať na svojom osobnom raste. Neraz sa stáva, že účastníci tréningov a kurzov sú na vzdelávanie vyslaní povinne, pričom sami ďalšiemu vzdelávaniu neveria a nepovažujú ho za veľký prínos pre svoj pracovný život.
Stála medzi dvomi dverami, aké bývajú v budovách. Jedny sú vchodové a za nimi sú ďalšie. Zrejme kvôli unikaniu tepla z budovy. V ruke držala krabicu s pizzou. Opierala si ju o bok.
Tento známy výrok Erica Berneho, zakladateľa psychoterapeutickej školy - transakčnej analýzy - mi prišiel na um v súvislosti s tým, koľko pozornosti venujú médiá ľuďom, ktorí si ju nezaslúžia. Výrok je naozaj pravdivý.
Opozícia sa rozhodla napísať prezidentovi otvorený list, v ktorom ho žiada, aby postavil hrádzu nechutnému správaniu sa poslancov koalície, ktorí arogantne a s neuveriteľnou pýchou a opovrhnutím negujú čokoľvek, s čím prichádza opozícia.
Psychológia definuje komplex menejcennosti ako konflikt medzi snahou uplatniť sa a dosiahnuť uznanie iných a medzi strachom resp. úzkosťou z vlastnej nedostatočnosti a pochybnosťami o sebe samom. Najčastejšie je komplex menejcennosti dôsledok výchovy, v ktorej dominovala kritika, nedôvera a pocity krivdy.
Tak nám pán premiér zasa raz ukázal, ako to je s tou našou siedmou veľmocou a opäť raz potvrdil, že keď náhodou niečo nevieme, treba sa spýtať jeho a on už pravdu pozná a vie, ako sa veci naozaj majú.
Hlavný slogan volebnej kampane súčasného prezidenta znie: „Myslím národne, cítim sociálne." Je naozaj trúfalosť toto o sebe vyhlasovať a pritom pokojne spolu s premiérom hrubo ignorovať človeka, ktorému štát bez vysvetlenia zobral pôdu a ktorý sa legálne a slušným spôsobom postavil sám za seba, keď sa za neho nepostavil ten, čo cíti sociálne.
