Mária Malinová
nočný motýľ
Keby som ťa mohla zakliať tak na motýľa

Ini si vybrali Tutkovu, mna viac zaujima Gleb. Neviem, aky je rozdiel medzi tym, co napisal Gleb a tym, co napisala tato ucitelka. Preco tato ucitelka ma za to karmu 50 a Gleb moralne odsudenie? Najlepsie je zabudnut a vykaslat sa na minulost, ked ste uz odniekial odisli. A preto som cakala, ze tuto ucitelku citatelia odsudia, ze na co teraz spomina, ake to bolo niekde zle, ked tam uz nie je? Komu tym pomoze? Komu tym pomohla?

Mám na stole projekt pekla Myslíš, že by som ho chcela? Obdivujem z neho iba klince keď ho vážne držia pokope

Vcera som sa docitala, ze dnes je medzinarodny den blogerov. Pri tejto prilezitosti vam chcem zopakovat, co ja viem o zaciatku blogovania na Slovensku. Teda, co som si zapamatala ja a co mna zaujalo.

Ešte raz sa zveziem horskou dráhou tvojich otázok kde moja láska ma drží na reťaziach

Mám takú sošku – mačku s naježeným chrbtom na celkom prázdnej poličke tou prázdnotou mi pripomína čo všetko nie je na svete

Vytrhnem ti prívod tepla ilúziu, že som ťa stretla a čas nám odstredí všetky návraty do sklamaní

Nepisem o svojej praci, lebo povazujem za nepravdive pisat o nej len to krasne a kritiku sa bojim.

Moje deti sa nikdy nehrali s bábikami. Ja som sa hrávala až do dvanástich rokov, až som sa zato hanbila, že taká veľká. Ale potom u nás bývala jedna konzervatoristka akože miesto internátu a ta si so sebou priniesla toľko nádherných oblečení pre bábiku - kojenca, že sme sa hrávali spolu. Boli to prešité košieľky a dupačky na naozajstného kojenca a niečo tak krásne som už možno v živote nevidela. Neviem čo by sa tomu mohlo v dospelosti rovnať.

Už som tu veľakrát čítala také srandičky ateistov, že s kým všetkým by chceli byť v pekle ako s kamarátmi, čo sa nedostali na palubu lietadla do neba.

ailuj: A ako vies, ze ona svoju vieru nezije navonok? Posudzujes to podla pritomnosti v kostole?

Tak som sa na tuto samotu tešila a cítim sa ako v kostole, keď si pustím tvoje pesničky. Moja duša sa mi stále zdá mala na toľký smútok, čo z jednej pesničky znie. Muži, ktorých som mala najradšej na svete, boli starí muži, určite po päťdesiatke.

Moja kolegyna ma manzela zverolekara. Raz, ked sme unho v ordinacii boli so zajacom, tak som sa ho pytala, akeho najzvlastnejsieho pacienta liecil, pretoze mal po stenach obrazky roznych svojich zvieracich pacientov. Spomenul si, ze najzvlastnejsieho pacienta mal lucneho konika. Pribehol s nim do jeho ordinacie pri ceste maly chlapcek, ze ho nasiel na chodniku a ten konik potrebuje pomoc. Vraj videl, ako sa ten lucny konik v letku zrazil s autom a odpadol pri tom na chodnik. No lucne koniky sa neliecia.

Dnes opat su na blogu najdlhsie diskusie k tomu ako sa ma povinne rozhodnut zena a ci povinne si budu moct adoptovat len heterosexualne pary. Ja si myslim, ze zena sa ma rozhodnut sama a nech si adoptuje kazdy, kto chce. Lenze vela ludi tu bojuje o to, aby ini mali zakonmi prikazane povinne robit len to, co sa paci im. A preco tito ludia takto rozmyslaju? Odkial to maju, ze musia inym nanucovat zakonmi svoje postoje na cudzie problemy? Kto tu s tym do nasej spolocnosti prisiel?

Prestali tvoje kvety rásť cítim sa za to vinná ja tie tvoje modré do ktorých si nezaboril tvár

Všetci katolíci vedia, že súčasťou tejto viery je súkromná spoveď farárovi a konkrétne o všetkom, čo si mysli ten katolík, že spáchal. Tak vlastne neviem, prečo sa čudujú, že sa ich farár vypytuje na všetko aj aktívne. Pre takúto vieru sa predsa sami rozhodli. Ak sa im nepáči, čo všetko sa ich farár vypytuje, naozaj by to mali riešiť v svojej cirkvi a nezostávať farizejmi, ktorí ju budú len ohovárať. Skôr mam takú otázku, že prečo ľudia veria v to, čo potom ukazujú ako tomu neveria? Zdá sa vám to čestným prístupom k svojej viere?