Hyena je hyena je hyena. Zoznam autorových rubrík: KlokaNoviny, Špitálske zážitky, Prírodopis, Panic Room, Aktuálne, Divnosprávy, (Ne)Kultúra, Súkromné, Nezaradené
Ak sa raz budete rozhodovať, či si zvolíte povolanie, kde sa striedajú služby, dobre si to rozmyslite. Inak sa vám môže stať to, čo mne - večer som odovzdal pacientov nočnej službe a skoro ráno mi ich tí istí ľudia vrátili naspäť. Ako keby som potreboval pripomínať, že som nevyspatý. Aby ste mali lepšiu predstavu - domov som sa dotiahol v čase, keď ste u vás končili s prácou a v čase, keď ste si líhali spať, som už bol naspäť v nemocnici.
Sestrám niet čo závidieť. Na žiadnom kontinente a v žiadnom odbore. Čiže ani na austrálskej psychiatrii. Hocičo sa pacientom znepáči, vinia z toho nás. A ani pohádať sa s nimi nemôžete, lebo tým naozaj nič nevyriešite. A keď si na večer jeden z pacientov sadne nahý do zeleninovej záhradky, čo myslíte, kto ho musí ukecávať, obliekať a dopraviť naspäť na oddelenie? Správne, ošetrovateľský personál. Doktor si počkal, kým ho nemal naservírovaného a išiel si s ním podiškurovať.
Milý denníček,akosi sme sa dopotkýnali až k piatku a keby som nebol tak šialene unavený, azda by som to aj oslávil. Takto som len prišiel domov, zvalil sa do postele a dal si liečebného šlofíka. Pritom som dnes takpovediac vyhral jackpot, keďže mi pridelili tú najmenej problematickú pacientku, aká sa momentálne na oddelení nachádza. Keď som si čítal jej históriu, bolo to ako o inom človeku. Schizofréniu má už roky, ale jediným dôvodom, prečo je teraz tu, bolo, že jej museli zvýšiť dávky liekov.
Dnes sme privítali na slobode dvoch účastníkov včerajšej narodeninovej party. Muzikant sa už potuluje po otvorenom oddelení a Tanečnica sa odsťahovala na iné poschodie. Zato na izolačke sa ocitol človiečik, od ktorého by ste to rozhodne nečakali. Hrdý nositeľ Aspergera je tu len preto, že do vzorne organizovaných myšlienok sa mu začali vkrádať samovražedné nápady. Maličký, chudučký, vzorne upravený, ale včera sa odviazal spôsobom, aký na tomto oddelení ešte nevideli.
Milý denníček,čakal som na nejakú božskú intervenciu alebo aspoň prirodzený beh vecí. Na predchádzajúcej praxi bol totiž tretí deň prelomovým, konečne som si to začal užívať. Nuž, tentoraz sa nič také nestalo. Ak sa situácia v dohľadnom čase dramaticky neobráti, môžem čestne prehlásiť, že psychiatria nebude môj vysnívaný odbor. Ale zase aby som sa len nesťažoval: dnes som si premien užil viac ako dosť.
Milý denníček,som tu ešte len druhý deň a už mám toho po krk. Seriózne. Hoci včera som sa ešte celkom tešil, že sa od roboty nepretrhneme, dnes si už z toho trhám svoj polcentimetrový porast na hlave. Ešteže je to náročné a výsledok nestojí za nič, inak by som sa nadobro zbavil všetkých starostí s rednúcim a šedivejúcim skalpom. Osem hodín som sa dnes vláčil za sestričkou, ktorá mala na starosti lieky pre celé oddelenie. Z liekov som si nič nezapamätal a o pacientoch ani nehovorím.
Milý denníček,to, čo mi mnohí prorokovali už dávno, sa dnes stalo skutočnosťou. Ráno som sa pekne prihlásil na miestnom psychiatrickom oddelení nemocnice Sv. Vincenta. Všetkých, ktorých by možno potešilo, keby ma tam zavreli, však musím sklamať. Jednak som na otvorenom oddelení, jednak tu nie som ako pacient. Moja prax sa totiž po doliečováku posunula na ďalší roztomilý odbor.
Milý denníček,tak sme sa dočkali. Dnes sme na praxi strávili posledný deň. Pochopiteľne sme toho veľa neurobili - sem-tam ranka, sem-tam posteľ, sem-tam sprcha. Dobre padlo zistenie, že personál nám už verí natoľko, že dvom študentom zveril sprchovanie takmer paralyzovaného klienta. Presne podľa plánu som zamával svojej spinkovej pacientke. Na jej miesto prišla nová, Grékyňa, vystrašená, ubolená. Urobil som jej EKG a utešoval, čo mi sily stačili.
Milý denníček,dnes nastal celkom vážne koniec všetkej srandy. Vyfasoval som dvoch vlastných pacientov takmer so všetkým, čo k tomu patrí. Teda okrem podávania liekov, to naozaj nesmiem. Na deviaty deň sa už nepatrí panikáriť, a ani som teda nepanikáril. Najviac asi pomohlo, že už ich predsa len dva týždne poznám a oni poznajú mňa. Bodrý a energický starý pán s amputovanou nohou a moja spinková pacientka mi naozaj nespôsobili žiadne problémy. Čistil som rany, zaťahoval závesy, robil postele, skrátka všetko, čo som im na očiach videl a doktor predpísal.
Milý denníček,konečne som sa dnes zaobišiel bez katastrof. Električka aj vlak sa správali priam vzorne, pacienti poslúchali, dokonca jedna postaršia dáma, nad ktorou sa personál len chytá za hlavu a zbiera všetku trpezlivosť, na nás priam ódy vyspievala. Dokončil som prácu zo včerajška a dovyberal zvyšných šestnásť spiniek. Išlo to ľahšie ako včera, aj keď po prvej vytiahnutej beštii sa z rany na nohe vyvalila krv. Kým som stihol spanikáriť, moja dnešná patrónka ma upokojila, že o nič nejde. A naozaj, krvácanie z drobnej ranky po spinke o pár sekúnd ustalo.
Milý denníček,každý mrak odtiahne, nič netrvá večne, a tak ďalej, a tak ďalej, poznáš to. Po hrôzostrašnom včerajšku konečne prišiel deň, na aký som dlho čakal. Deň, kedy sa darí. Ak, pravda, nerátam ranný zrušený vlak. Stojíte ráno o štvrť na sedem na stanici, vlaku nikde, oznam žiadny a pokladníčka na vydesenú otázku len sucho zahlási, že vlak bol zrušený. Ďalší ide o pol hodiny. Však prečo nie. Čo nám ostáva? Správne. Zasa taxík. A nadávať odušu.
Milý denníček,dnešok by som najradšej vymazal a predstieral, že vôbec nebol. Prisahám. Pritom to mal byť naozaj skvelý deň - tešil som sa na vyberanie chirurgických spiniek. Zbytočne. Už neblahý začiatok dňa predznamenal jeho rovnako neblahé pokračovanie. S trhnutím som sa zobudil - o šiestej. To je čas, kedy mám už vyrážať z domu a vzhľadom na organizáciu mestskej hromadnej dopravy je to jediný vhodný čas. A to som si nastavil dva budíky. Ako sa mi podarilo prespať oba, do smrti nepochopím.
Rád by som, ale som naozaj slušne vychovaný. To slovo dokonca nepoužijem ani v perexe. Ani inde v článku. Nielenže je to nevychované, ale snáď som nejaký profesionál. Takže povedzme, že tento deň bol nanič, nie na to, na čo som sa dnes pozeral jeho väčšiu časť. Bolo to trápenie pre mňa, personál a predovšetkým pre samotného pacienta. S odchodom štyridsaťtrojky je tento môj dnešný, hovorme mu štyridsaťdvojka, asi najťažší. Rečové centrum nie je príliš postihnuté, jednu ruku má celkom dobrú, ale taktiež je odkázaný na presun dvíhacou mašinou. Ale to nie je to najhoršie.
Milý denníček,dnešný deň sa nedá klasifikovať inak ako úplne nový žáner - hororový sitkom. Čo bolo pre mňa hororom, nezúčastnenému pozorovateľovi mohlo pripadať ako celkom výdatná sranda. Začalo to hneď ráno - okrem toho, že vonku boli dva stupne Celzia (to ako naozaj, nepreháňam), si vodič električky číslo 109 povedal, že sa mu nechce púšťať dnu zimu a prefrčal popri mojej zastávke bez zastavenia. Razom mi nebola zima. Utekal som na najbližšiu križovatku, aby som stihol druhý spoj, ale márna sláva - vlak ktorý som musel stihnúť, už odfrčal. Ďalší neskorý príchod. Našťastie iba o dve minúty.
Milý denníček,dnes u mňa nastal akýsi prekvapivý zlom. Doteraz som bol klbko nervov, ruky sa mi triasli, ani otvoriť ústa som si nedovolil. Nečudo, moja pridelená patrónka je dáma ostrieľaná, zaručene preväzovala rany už lovcom mamutov. Ako učiteľka je vynikajúca, ale jej skúsenosti a profesionalita ma jednoducho zastrašovali. Už aj najvyššia vzdelávacia šéfka ma posmeľovala, aby som sa nebál aktivizovať. Mal som z toho zmiešané pocity: dva dni na oddelení a mám robiť zo seba frajera?
Milý denníček,druhý deň sa zaobišiel bez katastrof, prišiel som načas, aj keď som si chvíľu myslel, že skratujem a nevyleziem z postele. Nie žeby sa mi až tak nechcelo, ale vonku bolo osem stupňov a keďže v Austrálii je ústredné kúrenie výsadou len v mrakodrapoch, tak osem stupňov bolo aj vnútri. A lez do toho z vyhriatej postele. Nehovoriac už o tom, že som spal dokopy štyri hodiny. Mozog sa mi totiž večer nie a nie upokojiť, snažil sa spracovať to kvantum informácií z celého dňa a nemal kedy spať.
Milý denníček,dobrovoľne by som si ťa asi nezaložil, ale dostali sme to príkazom. Dnes bol totiž prvý deň našej praxe, inými slovami: vypustili nás na pacientov. Doteraz som si myslel: chudáci pacienti. Po dnešku môžem zodpovedne povedať: chudáci my. Nie, s pacientmi to nemá nič spoločné, zatiaľ boli veľmi milí, videli sme ich dvadsať a z rýchlika. To príde až zajtra. Ak dožijem a podarí sa mi vstať o piatej, žeáno. A ak sa nezopakuje dnešné spiknutie vyšších mocností. Dočerta, nasledujúce dva týždne majú byť romantickou drámou. Zatiaľ to vyzerá ako sitkom.
